Recenzia Sony Bravia KD-55A8 (A8H)

Tento rok je OLED ponuka u Sony trochu zmenšená. Vlani obsahovala dve modelové rady, AG8 a AG9. Obe dve v rovnakých uhlopriečkach. Tento rok je to však iné. Máme rad A8 a A9. Avšak A8 má 55 a 65 palcov veľké obrazovky, zatiaľ čo A9 má 48 palcov. Zo špecifikácií ktoré sa týkajú obrazu vyzerajú, že na tom budú najskôr úplne rovnako. Teda až na profesionálnu kalibráciu priamo od výrobcu (Sony), ktorú prináša práve série Master, kam rad A9 patrí. Ďalšie dôležité info do začiatku. Na európskom trhu sa tv objavuje pod názvom Sony A8 (mimo Európy je to AH8). Neviem čo Sony viedlo k odstráneniu písmená v názve, ktoré jasne identifikovalo modelový rok, ani aký bude názov jeho nástupca ďalší rok. Dôležité (ak budete sledovať viac recenzií) je vedieť, že A8H a európska A8 sú totožné televízory. Ich predchodca bol Sony AG8 (v Európe) a Sony A8G (mimo Európy).

Parametre

Porovnanie parametrov jednotlivých veľkostí

Rodina modelov Sony A8 obsahuje 2 modely s rôznou veľkosťou uhlopriečky. Nižšie nájdete porovnanie ich rozmerov, hmotnosti a spotreby. Výška prístroja pri nastavení podstavca do „pozície soundbar“ je 78,4 cm u 55 palcov a 90,8 cm u 65 palcov.

Vzhľad

Na prvý pohľad zaujme svojím minimalistickým dizajnom, kde len malé logo prezradí, že sa pozeráte na televízor od Sony. Super tenké OLED s minimalistickým rámčekom 0,8 cm (aj keď je pravda, že rozdiel medzi 1,1 cm čo majú „bežné“ televízory nie je už nijako znateľný) patrí k ozdobe každej domácnosti. Treba uznať, že LG je so svojím CX ešte o niečo tenšie, ale ak televízia nie sú vedľa seba tak ťažko spoznáte rozdiel.

Má dve polohy stojana. V jednej je cca 2 cm centimetre nad nábytkom, druhá umožňuje tv posunúť vyššie, aby sa pod ňu vošiel soundbar. Zdá sa to ako drobnosť, ale na druhú stranu to pre niektorých nakupujúcich môže byť práve ten dôvod, prečo si vybrať práve tento produkt. Na druhú stranu sa pod neho stále niektoré soundbary nezmestia. Ak nad A8 uvažujete a zároveň máte alebo chcete konkrétne soundbar, tak si zistite jeho výšku, nech viete, či sa pod ňu zmestí. Do nôžky stojanu možno schovať aj niekoľko káblov, čo poteší priaznivcov minimalizmu a odporcov zamotaných káblov.

Čo sa týka konektivity, tak je zaujímavé že sú k dispozícii stále len HDMI 2.0 porty. Celkom štyri. Z HDMI 2.1 featur možno využiť len eARC. Herné feature typu VRR (Variable Refresh Rate) alebo ALLM (Auto Low Latency Mode) bohužiaľ nevie. Už z toho je jasné, že pre náruživých hráčov by mohla byť lákavejšie alternatíva od LG (CX alebo BX). Je to zaujímavé, zvlášť keď vezmete do úvahy, že Sony tento rok predstaví novú generáciu hernej konzoly Playstation, ktorá by pravdepodobne mala HDMI 2.1 využívať. Či to tak skutočne bude ukáže až čas. Niektoré hlasy sú voči tomu pomerne pesimistické (hlavne čo sa týka vyššieho FPS pri full 4K, ktoré sa s ohľadom na očakávaný výkon herných konzol nezdajú príliš pravdepodobné). Úplne dostatočné sú 3 USB porty a ďalej štandardná výbava v podobe digitálneho zvukového výstupu, konektoru pre slúchadlá. Príjemné je, že konektory ústi do „strany“ alebo nadol, takže montáž na stenu nie je najmenším problémom.

Celkové spracovanie je na výbornej úrovni a patrí k tomu najlepšiemu, čo si môžete medzi súčasnými televízormi zaobstarať.

Kvalita obrazu

Hodnotiť kvalitu obrazu u OLED je posledné roky pomerne náročné. A to z dôvodu, že je to plus mínus to rovnaké a medzigeneračne sa jedná o drobné posuny. Vlastne to ani nemôže byť moc inak, keď všetky OLED panely dodáva jeden výrobca. Samozrejme sú tu drobné rozdiely vďaka rôznym technikám spracovania obrazu, ktoré sa medzi výrobcami líšia. Čo tu máme dnes? Dostávame X1 Ultimate. To je ten najlepší obrazový procesor Sony a podľa môjho aj najlepší obrazový procesor všeobecne. Upscaling je výborný, ale to platí pre všetky hlavné značky. Zaujímavosťou je, že ešte vlani bol len v rade „9“, tento rok ho máme aj v „nižšej“ rade „8“. Za ma fantastická správa.

Vďaka tomu, že OLED dokáže vypínať jednotlivé pixely, tak je jeho kontrast absolútne neporovnateľný voči klasickému LCD. Najmä pri sledovaní v tmavej miestnosti. U OLED nehľadajte funkciu lokálneho tlmenia (local dimming). Z princípu svojou technológie ju nepotrebujú. Z toho vyplýva, že dokonalá čierna je u OLED samozrejmosťou. Reprodukciu farieb nie je čo vytknúť vyzerá úžasne. Rovnako ako autentické telové tóny. Pokrytie farebného spektra je neskutočných 98% u DCI-P3 a 77% u Rec.2021. Sony televízory (XH9505 alebo práve OLED) sú za mňa jedny z najvhodnejších pre kvalitné HDR. Okrem spomínaného pokrytia farebného spektra je ďalším dôvodom je široká podpora HDR štandardov. Najmä Dolby Vision, ktorý napríklad Samsung stále neakceptoval. Bez ohľadu na fakt, že sa jedná o zďaleka najrozšírenejší štandard. Ďalej je tu HDR10 a HLG, ale tie samé o sebe toľko zaujímavé nie sú.

Dynamické mapovanie tónov funguje výborne, dodáva obrazu hĺbku. Čo to je mapovanie tónov (tonality)? Na wikipedii sa dozviete (zdroj), že tonalita označuje vzťahový poriadok medzi tóny v melodickom a harmonickom významu. Vo svete televízorov ide o to, že zdrojové HDR video bolo vytvorené pre zobrazenie na prístroji s vyšším maximálnym jasom, než zvládne náš televízor. Preto musí byť jednotlivé farby premapovať (prepočítané). Informácie o tom, aké sú ideálne hodnoty pre zobrazenie si HDR video nesie vo svojich metadátach. Na televízii, respektíve na jej obrazovom procesore, je ako si s tým poradí. A u Sony skutočne výborne. Vo výnimočných prípadoch dochádza k strate detaile v veľa svetlých scénach. Čo rozhodne platí, je fakt, že Sony v naprostej väčšine prípadov prináša luxusný obraz. Za mňa je to pre náročného filmového fanúšika spolu s OLED od Panasonicu to najlepšie čo môžete mať. Pre bežného užívateľa však vďaka nižšej cene budú OLED od LG často lepšou voľbou.

Čo sa týka jasu, tak je ľahko nižšia ako u ostatných OLED na trhu. Necelých 700 nitov, čo je mierne menej ako LG CX, ktorá sa cez 700 nitov dokáže přehoupnout. To ju teoreticky robí vhodnejšie pre viac presvetlenú miestnosť. V praxi rozdiel naozaj nie je príliš výrazný. Ďalej stojí za zmienku že panel je plne 10 bitový a má 100 Hz. Zaujímavosťou u Sony je X-Motion Clarity. Pod týmto názvom sa skrýva klasická BFI (Black Frame Insertion) technika, ktorá slúži pre zlepšenie vnímania plynulosti obrazu. U Sony je dovedená k dokonalosti a aktuálne je podľa mňa najlepší medzi konkurenčnými OLED. Najmä ak často sledujete šport. Zaujímavosťou je, že na rozdiel od väčšiny konkurentov Sony neimplementovala nový štandard „Filmmaker Mode“. Namiesto toho má stále svoje nastavenia obrazu „Cinema“, ktoré je vo výsledku veľmi podobné.

Pozorovacie uhly sú jednou zo silných zbraní OLED obrazoviek. Umožní vám užiť si bohaté farby a veľký kontrast aj v prípade, že nesedíte priamo pred televízorom. K znateľnému posunu farieb a vyblednutie farieb dochádza okolo 50 °. Čo je výrazne lepšia hodnota ako u VA LCD panelov, kde je to 30 – 35 °. Slnečné odlesky celkom zvláda, ale rovnako ako každý OLED bude najradšej, ak zabránite priamemu slnečnému svitu na obrazovku. Antireflexná vrstva, ktorú na svoje obrazovky dáva napr. Samsung je pre veľa svetlé miestnosti vhodnejšie, hlavne u top modelov typu Q80R alebo Q90T. Mimochodom, k dispozícii máme sedem obrazových módov. Podľa toho k čomu obrazovku budete využívať bude asi najčastejším režim „kino (cinema)“, Dolby Vision, prípadne špeciálne kalibrovaný režim pre Netflix.

Doba odozvy je 2 ms, čo je opäť veľká výhoda OLED a nepredstaviteľne nízka hodnota. Za mňa je veľká škoda, že Sony nepodporuje moderné herné technológie typu VRR (Variable Refresh Rate), HGIG (HDR Gaming Interest Group), G-Sync alebo FreeSync. Čo sa týka input lagu, tak je 18 ms. To sa opäť v porovnaní s konkurenciou nezdá ako najlepší hodnota. Ale oproti predchádzajúcemu roku a AG8 je to zlepšenie. Naviac má horšie hodnota input lagu svoju logiku. Ostatné značky v honbe za čo najnižším input lagom obetujú veľa post procesových spracovania obrazu. Sony ho toľko neobetuje. Takže môže mať v niektorých situáciách lepší obraz, ale má o niečo horšie input lag. Voľba je na každom kupujúcim. Náruživým a častým hráčom by som skôr doporučil LG C9 / CX.

Systém

Nie je novinkou, že Sony využíva ako operačný systém Android TV. V minulosti to bola skôr nevýhoda, pretože Android TV bol v tom čase oproti ostatným hlavným značkám celkom v nevýhode. Našťastie sa Android TV veľa zlepšuje a doťahuje (a za mňa v niektorých oblastiach už dotiahol) lídrov v oblasti, ktorými sú webOS od LG a Tizen od Samsungu. Pokiaľ máte skúsenosť s Androidom v telefóne, tak si na Android TV zvyká veľmi ľahko. Ale aj ak ste kojení mobilnými telefónmi od Applu, tak vám spolužitie s týmto systémom nebude trvať dlho. Je pomerne intuitívne a rýchly. Oproti tomu, čo som zažil ešte nejaké dva roky dozadu s XF9005 (a pôvodnou verziou systému), je to zase výrazný posun. To platí aj pre spoľahlivosť – nestalo sa by, že tv po štarte nemohla nájsť wi-fi, alebo že by samovoľne dochádzalo k reštartu. Užívateľské prostredie teraz obsahuje u jednotlivých položiek viac vysvětlutlícího textu, takže ľahšie pochopíte na čo zmena danej položky menu povedie. Za ma palec hore.

Hardvér je rovnaký ako u nedávno recenzované Sony XH9505. Teda MediaTek MT5893 chipset, štvorjadrový procesor ARM Cortex, grafický čip Mali-G71, 2,5 GB RAM a 16 GB kapacita interného úložiska (z nej máte pre svoje dáta k dispozícii cca 8 GB). To je rozumný výkon pre plynulý chod systému. Čo bol v minulosti jeden z nedostatkov Android TV. Každopádne minuloročná A9F mala to rovnaké vybavenie, ale vyššiu kapacitu RAM pamäte. Je to škoda, pretože si myslím, že by to celkovú cenu prístroja nejako dramaticky zvyšovalo.

Diaľkové ovládanie je rovnaké ako u minuloročného modelu AG9. Jediný rozdiel je vo farbe, ktorá je tento rok čierna s brúseným povrchom. Na rozdiel od tohtoročnej Sony XH9505 nie sú klávesy podsvietené. Aj keď mám radšej moderné ovládače typu Samsungu alebo LG, tak musí uznať, že sa v ruke drží dobre a všetky zásadné tlačidlá sú ľahko dostupné palcom. V diaľkovom ovládači je integrovaný mikrofón a tv teda umožňuje ovládanie hlasom a hlavne úžasné hlasové vyhľadávanie. To je naopak jednou z hlavných výhod Android TV a Googlu, ktorý za ním stojí. Na tele televízora sa ďalej nachádza fyzickej tlačidlo (predchodca mal tri), ktorým dokážete ovládať základné funkcie. Ľahkým stlačením prechádzate jednotlivé položky menu a dlhším stlačením môžete vybrať alebo meniť ich hodnoty.

Milovníci televízneho vysielania si môžu užiť dvojitý DVB-T2 / C / S2 tuner. Vďaka nemu možno jeden program sledovať a iný súčasne nahrávať. Bohužiaľ neumožňuje PiP (Picture-in-Picture) alebo PbP (Picture-by-Picture), možno ho využiť práve len pre nahrávanie na pripojený USB disk. Vďaka tomu, že sa jedná o Android TV, je jasné, že podpora telefónov so systémom Android je bez najmenších komplikácií. Ale ani priaznivci nahryznuté jablká sa nemajú čoho obávať. Ako je v dnešnej dobe zvykom, podporovaný je Apple Airplay 2. Pochvalu si zaslúži aj výborný integrovaný video prehrávač, ktorý si poradí so snáď všetkými bežnými video formáty. Pokročilým používateľom by som aj tak odporučil Kodi alebo VLC. Obe sú to úžasné aplikácie s nespočetným množstvom možností využitia.

Zvuk

Zvuk je super (pochopiteľne ho nemožno porovnávať s externým audiom za 1 000 €)! Dočkáme sa dokonca slušných basov (na plochý televízor). Môže za to Acoustic Surface. Vo svojej podstate je totiž zadná časť televízora komplexným reproduktorom, ktorý vydáva zaujímavý zvuk. Za pomoci integrovaného mikrofónu na diaľkovom ovládači možno kalibrovať zvuk podľa akustiky vašej miestnosti. Hlasitosť je dostatočná, dokonca aj pre počúvanie hudby. Samozrejme stále platí, že kto chce naozaj excelentný audio zážitok (a hlavne priestorový zvuk), musí siahnuť po externom riešením. To však nič nemení na fakte, že Sony A8 má jedno z najlepších audio, čo tv ponúkajú. Za mňa osobne mi zvuk od Sony príde lepší, než napríklad u Samsungu a jeho tohtoročného „Object Tracking Sound“. Rovnako ako väčšina súčasných TOP televízorov podporuje aj A8 formát Dolby Atmos. To znamená, že môžete napr. Na Netflix (keď máte dostatočne vysoký tarif) sledovať video, ktoré tento zvukový formát podporuje a skrze externý audio systém pustiť. Nutné dodať, že interné reproduktory Dolby Atmos nezvládnu a neskúseného užívateľa to môže zmiasť. Vo svetle tohtoročných noviniek (tzn. Že LG nasleduje Samsung a nepodporuje od tohtoročných modelov zvukový štandard DTS), sa Sony stáva voči konkurencii atraktívnejší (stále DTS podporuje) pre časté divákov Blu-ray filmov (či ripov z internetu), ktoré mnohokrát túto zvukovú stopu obsahujú.

Konkurencia

Najväčšie konkurenciou sú bezpochyby ostatné OLED od LG, Panasonicu, Philipsu a teoreticky tiež Q90T od Samsungu. A v neposlednom rade tiež vlaňajší predchodcu z dielne Sony, teda Sony AG8. Na všetky z nich sa postupne pozrieme a zrovnáme si ich prednosti i slabiny. Ako možno viete, OLED panely vyrába jedna divízia LG a predáva ich ostatným značkám. Základ je teda rovnaký a veľkú úlohu zohráva softvér a jeho úpravy zo strany výrobcu. Trochu ma mrzí, že Sony nemá v ponuke OLED mieriace na zákazníkov, ktorí sú veľmi citliví na cenu. Niečo ako rad B (LG BX či vlaňajšia B9) v podaní LG. Vďaka nej si môžete OLED vyskúšať s aktuálnou cenou niečo vyše 1 000 €, čo už nie je zas tak neobvyklá suma.

LG CX

Schopnosti zobrazenie farieb sú u oboch v podstate identické. Líšia sa však v prístupe v ich zobrazenie. LG využíva saturované farby, veľmi živý obraz, ktorý sa nebojí ľahko „prikrášliť“. Oproti tomu Sony (podobne ako napríklad Panasonic) používa prirodzenejší a reálnejší zobrazenie. Ktoré je lepšie? To je veľa o osobných preferenciách. Temné scény sú detailnejšie na Sony. U LG sa v priamom porovnaní až trochu strácajú. U stvárnenie pohybu je vidieť, že má Sony lepší algoritmus. Na druhú stranu LG umožňuje mať odlišné nastavenie pre HDR a SDR video. To Sony nevie.

U starších generácií Sony sa stávalo, že pri zapnutí BFI (Black Frame Insertion – funkcia slúžiaca k plynulejšiemu vnímania pohybu), došlo k výraznému poklesu jasu. Skvelá správa je, že už sa to nedeje. Teda pokles jasu je samozrejmý (už z toho princípu, že do obrazu vkladáte čierné snímky), len výsledný prepad jasu nie je tak veľký. U audia tu máme podporu DTS, ktorá hrá v prospech Sony. Takže ak sledujete často Blu-ray disky, kde je táto audio stopa často dostupná, získava pre vás Sony na zaujímavosti.

Pre hráča je pravdepodobne zaujímavejšie LG CX. Vďaka HDMI 2.1, ktorého prenosovú rýchlosť síce ešte zrejme ďalšie generácie konzol (Playstation 5) nevyužije, ale s ohľadom na budúcnosť (ak kupujete tv na dlhšiu dobu) je v tomto ohľade väčšiu stávkou na istotu. Navyše LG CX má funkcie typu VRR, ALLM, FreeSync alebo G-Sync. Čo veľa hráčov ocení. V prospech LG hrá aj nižšie input lag (13 vs 18 ms).

Posledný rozdiel je vo veľkosti. Sony len dve veľkosti, LG má 77 palcov, čo Sony nemá. Ale 77 palcový OLED je veľmi drahý, mnoho ľudí si ho ešte domov nezaobstará. Novinkou pre tento rok sú u oboch značiek 48 palcové OLED. LG ho má v rámci radu CX, u Sony je v rade A9.

Keď to zhrniem, tak v oboch prípadoch ide o skvelé televízory, keď každý z nich má oproti druhému niečo málo navyše. Dôvodom prečo sa v realite predáva viac LG je cena. Tá je dlhodobo u LG modelov nižšia. Napriek tomu verím, že pre časť divákov dáva nákup Sony zmysel. A osobne ma mrzí, že Sony nechce leadrovskou pozíciu LG v OLED predajoch trochu skomplikovať agresívnejší cenovou politikou. Z čoho by sme mali radosť aj my, kupci nových televízorov.

Panasonic HZ1000

Tento Panasonic je v istom ohľade pre Sony A8 oveľa väčšou konkurenciou ako LG CX. A to z dôvodu, že sú vybavením skoro rovnaké a obe cielia skôr na náročného filmového diváka. Obraz je plne porovnateľný, pre jednu alebo druhú značku budú hrať skôr subjektívne preferencie. V prospech Sony môže misky váh pre niekoho obrátiť podpora DTS. Panasonic má zase ALLM (Auto Low Latency Mode), Sony dokáže podobnú funkcionalitu iba s Playstation a nie s Xboxom. Ale to sú oboje také drobnosti, nie reálne dôvody pre uprednostnenie jednej značky. Tým môže byť rozdielny operačný systém (opäť celkom subjektívna záležitosť), prípadne cenová atraktivita v moment nákupu. U nej je porovnanie úplne jasné.

Sony AG8

Ako obvykle je jedným z najväčších konkurentov i minuloročný predchodca. A ako obvykle to v tejto chvíli pre aktuálnu verziu nevyzerá dobre. Nie je to tak, že by mala horší obraz (ten má vďaka lepšiemu obrazovému procesoru v niektorých situáciách dokonca ešte lepšie). Ale klasicky narážame na to, že má starší model (v túto chvíľu) oveľa atraktívnejšiu cenu. Za situácie, že sa Sony AG8 vypredá, prípadne cena Sony A8 spadne na rozdiel maximálne pár stoviek, tak dáva zmysel kúpa nového modelu. V novom modeli máme nižšie input lag, trochu vyšší jas a nepatrne vyššia pokrytie farebného spektra. A v neposlednom rade aj lepšiu verziu obrazového procesora. Kým Sony AG8 malo „len“ X1 Extreme, u tohtoročné A8 nájdeme X1 Utimate. To sú dôvody prečo pri porovnateľnej cene dáva nákup A8 zmysel.

Samsung Q90T

Hlavný tohtoročný 4K QLED model Samsungu môže niekto ako konkurenciu zvažovať. Ale aj pri najlepšej vôli nemá QLED proti OLED pre filmového diváka šancu. Na druhú stranu bude s cenou výrazne nižšie a pre mnoho kupujúcich tak môže predstavovať zaujímavú alternatívu medzi „lepšími“ televízory. Bohužiaľ Samsung od tohto roka (2020) začína výrazne tlačiť 8K televízory a na výbave aj schopnostiach 4K QLED je to poznať. Reálne sú horšie ako ich minuloroční predchodcovia v rovnakej modelovej rade. Dopodrobna to rozoberám v tomto článku. Samsungu hrá ku cti, že sa tento fakt priaznivo prejavil aj na cene tohtoročných modelov.

Odporúčané nastavenie obrazu

Nejedná sa o dogmu, ale odporúčania, ktoré môžete skúsiť. Jednotlivé obrazovky aj od rovnakého modelu sa totiž môžu líšiť. Vhodné pre tmavšie miestnosť.

• Nastavenie> Zobrazenie a zvuk> Režim obrazu> Kino
• Nastavenie> Zobrazenie a zvuk> Rozšírené nastavenia> Jas> 40
• Nastavenie> Zobrazenie a zvuk> Rozšírené nastavenia> Kontrast> 85
• Nastavenie> Zobrazenie a zvuk> Rozšírené nastavenia> Úroveň čierne> 50
• Nastavenie> Zobrazenie a zvuk> Rozšírené nastavenia> Čistota> Funkcie Reality Creation> vypnuté
• Nastavenie> Zobrazenie a zvuk> Rozšírené nastavenia> Farebná sýtosť> Živé farby> vypnuté

Podporované typy súborov

• MPEG1
• MPEG1 / MPEG2PS
• MPEG2 / MPEG2TS (HDV, AVCHD)
• MPEG2, AVC / MP4 (XAVC S)
• AVC, MPEG4, HEVC / AVI
• Xvid, MotionJPEG / ASF (WMV)
• VC1 / MOV
• AVC, MPEG4, MotionJpegMKV
• Xvid, AVC, MPEG4, VP8.HEVC / WebM
• VP8 / 3GPP
• MPEG4, AVC / MP3 / ASF (WMA) / WAV / MP4AAC / FLAC / JPEG
• WebM
• VP9 / AC4 / ogg / AAC / ARW

Zaujímajú vás aj ďalšie recenzie? Skúste sa pozrieť na obrie porovnaní tv na rok 2021.

Daniel Pokorný

Vyštudoval som ekonómku na Masarykovej univerzite v Brne (Česko). Cez 7 rokov som pracoval ako nákupca pre eshopy s elektronikou a mám tak dlhoročný prehľad o tom, čo ide kúpiť a skvele sa vyznám v elektronike na českom a slovenskom trhu. Stál som pri zrode projekta Čovybrať a mám na starosti okrem iného oponentúru recenzií a návodov a robím recenzie – prevažne elektroniky.

Previous

Recenzia Electrolux EWT1062IFW

Ďalšie

Ako vybrať výrobník ľadu

Súvisiace články

Hisense televízie – veľké porovnanie 2022

Philips televízie – veľké porovnanie 2021

Recenzia LG 55UP7500

TCL televízie – podrobné porovnanie na rok 2021