Recenzia televízora LG OLED C1(OLED48C1, OLED55C1, OLED65C1 a OLED77C1)

OLED C od LG (t. j. C8, C9, CX a teraz C1) patrí dlhodobo medzi najpredávanejšie modely vyššej strednej triedy. Veľmi dobrá kvalita obrazu a ešte prijateľná cena. To sú hlavné dôvody jej úspechu. Priznávam, že rozdiely medzi generáciami nie sú veľké a som zvedavý, či C1 prinesie v tomto smere zmenu. Veľkou novinkou je uvedenie 83-palcového variantu. Jeho cena je však bohužiaľ mimo dosahu drvivej väčšiny kupujúcich v krajine – v čase uvedenia na trh necelých 6 000 €.

Parametre

Dizajn

Žiadne veľké zmeny v porovnaní s minuloročným (alebo niekoľkými poslednými) modelom. Vzhľad však nie je pri televízore najdôležitejší. Obrazovka je takmer bez rámčeka, pričom rámček je naozaj veľmi tenký pásik (asi 1 mm), ktorého si takmer nevšimnete. Vzhľadom na veľkosť na ňom samozrejme nenájdete žiadne logo ani nič podobné. Stojan je pevnou kombináciou kovu a plastu. Poskytuje dostatočnú podporu a pomáha aj pri smerovaní zvuku. Ľahko sa pripevňuje pomocou ôsmich skrutiek.

Jednou z ďalších noviniek tohto roka je rôzne číslovanie jednotlivých variácií (C11, C12 atď.). Preto sa môžete stretnúť s mierne odlišnými názvami, ale technicky ide o ten istý televízor.

Vďaka tvaru stojana (umiestneného skôr v strede zariadenia) nie je problém s jeho umiestnením na menšie kusy nábytku. Tento problém sa často vyskytuje pri televízoroch, ktoré majú dve nožičky umiestnené na okrajoch obrazovky. Vďaka pevnosti stojana (ktorý obsahuje kovovú časť) je zariadenie naozaj stabilné. Stojan je však pomerne nízky, a preto môže byť problematické umiestniť soundbar pred televízor. Najmä ak ide o masívnejší kus. Na výšku máte len 4 cm a potom soundbar začne zasahovať do televíznej obrazovky.

Samotný panel OLED je mimoriadne tenký. Všetka elektronika sa nachádza v spodnej časti, a preto v týchto miestach dosahuje väčšiu hrúbku. Niekoľko portov, konkrétne jeden port HDMI, dva porty USB, sieťový konektor alebo zvukové výstupy, sa nachádzajú na výstupe proti stene. Ak máte televízor pripevnený na stene, môže to predstavovať komplikáciu. V takom prípade sú porty de facto nedostupné. Najviac to asi vadí pri dvoch portoch USB, zvyšok je v štýle „raz zapoj a nemeň“. Uprostred obrazovky (v spodnej časti rámika) sa nachádza fyzické tlačidlo, ktorým môžete v prípade núdze ovládať televízor (vypnúť/zapnúť, zmeniť kanál alebo hlasitosť).

Všetky štyri porty HDMI sú typu HDMI 2.1. eARC/ARC je súčasťou portu číslo 2. Mimochodom, USB nie sú 3.0, ale pomalšia verzia 2.0. U Sony/Panasonicu nájdete porty 3.0, ale zaplatíte za ne viac. Jediné, čo chcem povedať, je, že nižšia cena u LG (o ktorej budem písať ďalej) má svoje dôvody, hoci väčšine potenciálnych kupujúcich to pravdepodobne nebude vadiť. Celkovo si spracovanie zaslúži len slová chvály a spoločnosť LG už dlho odvádza dobrú prácu.

Kvalita obrazu

V prípade OLED je kontrastný pomer stále v podstate nekonečný, pretože každý jednotlivý pixel môže prestať produkovať svetlo, a preto zobrazuje dokonalú čiernu. V tomto ohľade nemôže žiadny LCD v zásade konkurovať, ani keby mal tisíce lokálnych zón stmievania. OLED ich má približne osem a pol milióna. Každý jednotlivý pixel je vlastnou lokálnou zónou stmievania.

Jednou zo silných stránok OLED je pokrytie farebného spektra. Pre DCI-P3 je to 98 % a pre Rec.2020 je to 80 %. Panel má 10 bitov. To sú na dnešné podmienky pôsobivé hodnoty. Rovnomernosť farieb je na dobrej úrovni. Žiadne tmavšie alebo svetlejšie časti obrazovky. Obraz je naozaj vynikajúci. Telesná farba je prirodzená, scény majú správnu hĺbku vďaka jemným detailom. To platí pre SDR aj HDR (najmä Dolby Vision). V porovnaní s predchádzajúcou generáciou je zlepšenie viditeľné pri práci s detailmi v tmavých scénach. Pre náročných filmových divákov je to vynikajúca voľba. V záujme objektivity musím povedať, že ak máte C9 alebo CX, rozdiel nie je významný a určite nemá zmysel upgradovať na nový model.

Panely OLED už roky dodáva (nielen pre LG) jedna z divízií spoločnosti LG. Už niekoľko rokov medzi nimi nedošlo k žiadnej zmene, až do tohto roku, keď vyšla nová generácia panelu „evo“. Tá je však výsadou drahšieho modelu G1. A v prípade modelu C1 máme de facto rovnaký panel ako minulý rok v prípade modelu CX. Z toho by sa dalo očakávať, že bude mať rovnaké vlastnosti, ako je napríklad jas. C1 má však o menej ako 10 % nižší jas ako minuloročná verzia (to uvádza väčšina recenzií z Ázie pod EÚ). Ponúka sa vysvetlenie, že je to preto, aby ešte viac vynikla výhoda evo panelu G1 s vyšším jasom. Môže to mať za následok aj prirodzený rozptyl v produkcii panelov, keď niektoré budú výkonnejšie a iné menej výkonné. Ktorá z týchto dvoch hypotéz je pravdivejšia, netuším. Každopádne dochádza k miernemu zhoršeniu, ale nie je podstatné. Napriek tomu sú si C1 a CX veľmi podobné a líšia sa len v drobnostiach. K tomu sa ešte dostaneme. Možno viete, že špičkové LCD displeje majú jas výrazne nad 1000 nitov, niektoré takmer 2000. Hrá to nejakú úlohu? Záleží na tom. Pri večernom sledovaní nie je rozdiel extra veľký. Na druhej strane, pri sledovaní za jasného denného svetla si to určite všimnete.

Upscaling (prevod z nižšieho rozlíšenia na vyššie – deje sa tak vlastne vždy, keď nesledujete zdroj obrazu 4K) funguje veľmi pekne, nevidíte žiadne umelé artefakty ani iné chyby obrazu. Tu treba priznať, že všetci veľkí výrobcovia sú v tomto smere de facto na rovnakej úrovni. Aj tieto úžasné technológie a algoritmy majú svoje limity, a ak sledujete „ne-HD“ televízny kanál zo vzdialenosti dvoch metrov, jednoducho uvidíte nedostatky.

LG podporuje všetky hlavné formáty HDR. Nepodporuje síce HDR10+, ale jeho pokrytie je minimálne. A čo je dôležitejšie, podporuje Dolby Vision (okrem HLG a HDR10). To je zásadný rozdiel oproti televízorom Samsung, ktoré na druhej strane podporujú HDR10+ a nepodporujú Dolby Vision. Až do tohto roku nebol medzi radmi C a vyššími radmi OLED žiadny rozdiel v kvalite obrazu. Líšili sa len vybavením alebo vzhľadom. Tento rok to už neplatí. Séria G je vybavená novou a lepšou verziou panela OLED, ktorý má vyšší jas. Rad G je však aj výrazne drahší. Okrem klasickej technológie Dolby Vision používa spoločnosť LG aj technológiu „Dolby Vision IQ“. Jediný rozdiel je v tom, že v druhom prípade televízor využíva svetelný senzor a upravuje obraz (najmä jas) podľa aktuálnej situácie v miestnosti. Môžete si ho predstaviť ako mobilný telefón. Počas poludnia na ulici alebo večer, keď si chcete pozrieť textové správy, používa aj inú intenzitu jasu. Dolby Vision IQ robí to isté.

Zaujímavé je, že C1 a G1 používajú rovnaký obrazový procesor. V tomto prípade je to Alpha 9 Gen. 4. Minulý rok to bola Gen. 3. Zlepšenie nie je výrazné. To však platí pre medziročné rozdiely azda vo všetkých obrazových procesoroch jednotlivých značiek. V porovnaní s minulým rokom je obraz lepší v tmavých scénach v Dolby Vision. Minulý rok sa v Dolby Vision CX strácali detaily. Tento rok pridáva niekoľko ďalších nastavení obrazu „AI“. Záleží na každom, či ich nechá zapnuté alebo vypnuté. Osobne mi nevyhovujú a nepôsobia na mňa prirodzene.

Podobne ako všetky moderné televízory, aj LG C1 ponúka niekoľko režimov obrazu. Je to citlivá téma a nechcem povedať, ktorá je tá správna. Odporúčam vám, aby ste ho vyskúšali a zistili svoje preferencie. Vo všeobecnosti väčšine divákov vyhovuje režim Kino alebo jeho prísnejšie alternatívy, ako je režim FilmMaker alebo režimy ISF. Pre fanúšikov „prehnaných“ farieb sú tu vivid / živé režimy. Každý si môže nájsť to svoje.

Už z minulého roka poznáme FMM – Film Maker Mode. Jeho cieľom je zobrazovať filmy v čo najväčšej miere tak, ako ich autori zamýšľali, bez ďalších úprav obrazu. A to je najväčší rozdiel oproti režimu obrazu Kino (alebo Cinema), ktorý má väčšina televízorov (dokonca aj C1). Hoci sú farby v oboch prípadoch nastavené rovnako, FMM nepoužíva žiadne ďalšie úpravy obrazu, zatiaľ čo režim Kino môže. FMM používa väčšina veľkých výrobcov televízorov, nie je to špecialita spoločnosti LG. Nedá sa jednoznačne povedať, či je lepšie používať režim Kino alebo FFM. Je to vec individuálnych preferencií. Určite vám však odporúčam vyskúšať ho a zistiť, či vám vyhovuje.

Panel OLED si dobre poradí s odrazmi slnečného svetla. V porovnaní so špičkovými modelmi spoločnosti Samsung však v tomto ohľade stále zaostáva a pre extrémne svetlú miestnosť môže byť QLED lepšou voľbou. Ďalšou silnou stránkou OLED sú pozorovacie uhly. Sú skutočne vynikajúce a aj pri pohľade zboku sú farby verné.

Panel je samozrejme 100 Hz. Na zlepšenie dojmu z vykresľovania pohybu môže použiť funkciu BFI (Black Frame Insertion). Zjednodušene to znamená, že medzi jednotlivé snímky zdrojového videa vkladá vlastné „čierne“ snímky, aby bol výsledný obraz plynulejší. V ponuke nájdete štyri nastavenia tejto funkcie – nízke, stredné, vysoké a automatické. V podstate ide o to, ako často sa tieto snímky vkladajú do obrazu. Rovnako ako minulý rok, aj teraz má BFI frekvenciu 100 Hz. Vďaka tomu je ostrosť pohybu o niečo prirodzenejšia ako v predchádzajúcich rokoch. Vnímanie pohybu je dosť subjektívna disciplína, ale vo všeobecnosti väčšine ľudí vyhovuje nízka, nanajvýš stredná hodnota alebo vypnutie tejto funkcie. Ako môžete usúdiť z názvu, vložením čiernych rámčekov do obrázka dôjde k strate jasu. Preto ak sa vám (najmä pri HDR) nezdá televízor dostatočne jasný, skúste vypnúť funkciu BFI. Pre tých, ktorí v ponuke nenašli BFI, spoločnosť LG ho nazýva Oled motion pro.

Pokiaľ ide o možnosti pre hráčov, LG je jedinou značkou, ktorá tento rok podporuje G-SYNC od spoločnosti Nvidia a FreeSync od AMD. Ostatní výrobcovia majú len FreeSync. A tým zoznam herného vybavenia nekončí. HDMI 2.1 (na všetkých štyroch portoch) s podporou VRR (variabilná obnovovacia frekvencia), ALLM (automatický režim s nízkou latenciou – po zapnutí konzoly sa automaticky prepne do herného režimu), HFR (vysoká snímková frekvencia – možnosť hrať v rozlíšení 4K pri 120 FPS) alebo HGiG (HDR Gaming Interest Group – štandard pre zobrazenie HDR v hrách). K dispozícii je aj nové ovládacie menu s dôležitými nastaveniami a informáciami pre hry – niečo podobné, čo Samsung predstavil začiatkom tohto roka. Input lag je navyše veľmi slušných 11 ms. Doba odozvy je pri OLEDe neskutočná – 2 ms. Vďaka tomu je televízor vhodný ako skvelý doplnok k novej konzole Playstation alebo Xbox.

VRR je veľkým krokom vpred pre všetkých hráčov. Nie sme obmedzení na pevný počet snímok za sekundu (60 alebo 120) a výsledkom je plynulejší obraz. Väčšina hier v náročnejších scénach občas klesla pod tieto limity FPS a bolo viditeľné trhanie obrazu. V porovnaní s minulým rokom by malo dôjsť k miernemu zlepšeniu, keďže VRR nie je obmedzené na 40 – 120 snímok za sekundu ako minulý rok, ale na 20 – 120 snímok za sekundu. Treba priznať, že pri zapnutom VRR klesá kvalita detailov televízora, najmä v tmavých scénach. Keď majú niektoré pixely trochu iný odtieň čiernej, ako by mali mať. Súvisí to s VRR, pretože inak by ste sa s týmto javom nestretli. Keď sa ponoríte do hry, väčšine ľudí to pravdepodobne nebude prekážať.

Systém

Novinkou je aj nová verzia operačného systému webOS, tentoraz vo verzii 6.0. Samotná spoločnosť LG to označuje za najväčšiu zmenu od uvedenia systému na trh v roku 2014. Hlavná zmena sa týka vzhľadu hlavnej obrazovky. Posledný rok mám pocit, že všetky operačné systémy v televízoroch sa približujú k rovnakému vzhľadu. Myslím, že je to nevyhnutné a je to výsledok používateľského testovania a vzájomnej inšpirácie všetkých značiek. Osobne sa mi viac páči rozmanitosť a výber. Ďalšou novou funkciou je „sponzorovaný obsah“. Z pohľadu spoločnosti LG tento krok chápem, vzhľadom na množstvo jej televízorov jej to prináša veľa zobrazení reklamy používateľom, a teda aj veľa peňazí. Možno preto je táto aktualizácia k dispozícii aj pre niektoré staršie modely – čo nie je až také bežné. V rámci novej verzie operačného systému sa zmenili (presunuli) aj niektoré nastavenia obrazu. Ak ste mali predchádzajúce verzie systému webOS, budete niektoré položky ponuky chvíľu hľadať.

Z pohľadu používateľa ide pravdepodobne o najväčšiu zmenu od uvedenia systému webOS. Predtým systém fungoval na princípe spodného riadku, z ktorého ste rozbaľovali rôzne možnosti a nastavenia programu. Teraz sa prepína na používanie celej obrazovky. Je veľmi podobný službe AndroidTV alebo jej novej verzii s názvom GoogleTV. Dlhodobo ma trochu mrzí, že spoločnosť LG neposkytuje nové verzie operačného systému pre staršie modely. Aby sme však spoločnosť LG nekritizovali, prináša dôležité vylepšenia, ktoré sa týkajú obrazu alebo hardvérových funkcií starších modelov.

Systém webOS som dlho považoval za špičkový operačný systém pre televízory. Po tohtoročnej aktualizácii o tom začínam pochybovať. Nový systém je pomalší, menej používateľsky prívetivý a celkovo mi pripadá ako krok (5 rokov) späť. Nechápte ma zle, určite je to stále dobré. Lenže posledná verzia bola ešte lepšia. Pokiaľ ide o rýchlosť systému, systém webOS nenačíta dôležité údaje aplikácií pri spustení televízora. Výhodou je rýchly štart systému, nevýhodou je, že po prvom spustení systému vnímate, že spustenie aplikácií chvíľu trvá. Nie je to strašné obdobie, ale je to viditeľné. Po druhom spustení aplikácie (bez vypnutia televízora) je spustenie rýchle. V minulosti mal systém webOS navrch v rýchlosti spúšťania systému. S novou objemnejšou verziou ponuky to nie je také rýchle.

Ponuka teraz zaberá celú obrazovku a obsahuje naozaj veľa informácií. Pri prvom spustení sa zobrazí jeden veľký blok s dlaždicou počasia a potom „reklama“ na interné nastavenia televízora (napr. športové upozornenie, o ktorom budeme hovoriť neskôr). V ďalšom riadku nájdete „trendové“ filmy a televízne programy zo služieb, ktoré používate. Pod ním je zoznam aplikácií a ešte nižšie (musíte sa posúvať) je zoznam vstupov. Nasledujú zoznamy obľúbených relácií v jednotlivých zdrojoch (Apple TV, televízne stanice, Netflix, HBO Go….). Keď sa dostanete na koniec zoznamu, poslednou položkou ponuky je ikona, po ktorej stlačení sa vrátite na začiatok. To je praktické. V skutočnosti nemôžete zmeniť poradie blokov ani množstvo informácií na stránke, ale môžete zmeniť položky v „zozname aplikácií“. Stačí dlho podržať tlačidlo „ok“ na diaľkovom ovládači a dostanete sa do režimu, v ktorom môžete jednoducho zmeniť poradie alebo prípadne odinštalovať aplikáciu.

Rovnako ako minulý rok systém obsahuje funkciu na sledovanie športových výsledkov (to je práve spomínané športové upozornenie). Jednoducho nastavíte, ktorý tím chcete sledovať, a získate o ňom informácie. Trochu obmedzujúce je, že výber tímov alebo líg je pomerne obmedzený. Celkovo som so stabilitou a rýchlosťou systému webOS 6 spokojný, aj keď je to trochu krok späť v rýchlosti (v porovnaní s predchádzajúcimi verziami). Prehrávač video súborov prehráva všetky súbory, ktoré potrebujem, ale všimol som si jednu nepríjemnú maličkosť. Pri prehrávaní filmu uloženého vo formáte mkv, ktorý obsahuje titulky. Aj keď som sa ich snažil vypnúť, stále sa zobrazovali. Ďalšou nepríjemnou novinkou je skutočnosť, že LG C1 nemá duálny tuner. To znamená, že potenciálne môžete nahrávať iba reláciu, ktorú práve sledujete.

Pri diaľkovom ovládaní došlo k malej zmene. Teraz má o niečo dlhšie telo, čo je spôsobené novými tlačidlami na priame spustenie hlavných streamovacích služieb, ako je Netflix alebo Disney+. Magický diaľkový ovládač si vyžaduje určitú prax, ale keď si naň zvyknete, je to najrýchlejšie ovládanie televízora, aké som zažil. Pre tých, ktorí to vedia, sa nič nemení, princíp je stále rovnaký. Pre tých, ktorí sa s tým ešte nestretli, v krátkosti vysvetlím princíp. Na televíznej obrazovke vidíte kurzor (ako počítačová myš), ktorý ovládate pohybom ovládača v ruke (ako laserové ukazovadlo). Na záver dodám, že diaľkové ovládanie je rovnaké ako pri modeli C1. Rovnako aj systém a jeho rýchlosť je rovnaká ako pri vyššom rade C1.

Niekoľko tipov na záver:

Opakovaným stláčaním „mute“ (stlmenie zvuku, ikona prečiarknutého reproduktora) sa dostanete do „tajné menu„. Tam môžete napríklad vypnúť logo LG pri každom vypnutí televízora alebo to, čo sa má zobrazovať za obrazom, keď televízor nemá signál.

Na tlačidle môžete nastaviť skratku na rýchle spustenie aplikácie – napríklad YouTube. Ak to chcete urobiť, spustite požadovanú aplikáciu a potom na chvíľu podržte tlačidlo „0“. Potom môžete nastaviť rýchle spustenie pre klávesy 1-8 (v minulých rokoch to fungovalo pre klávesy v rozsahu 1-9). Samotné spustenie mapovanej aplikácie sa potom vykoná podržaním tlačidla na niekoľko sekúnd.

Spoločnosť LG má pomerne dobre navrhnutý systém pomoci. Napríklad, keď sa nachádzate v ponuke nastavení zvuku, vidíte nad ňou ikonu otáznika. Po jeho stlačení sa zobrazia informácie o každej položke ponuky. Dajte si však pozor na jednu vec (týka sa najmä lacnejších modelov). Táto pomoc je všeobecná, čo znamená, že sa vzťahuje na všetky televízory LG. To znamená, že môže obsahovať aj zoznam možností menu, ktoré váš televízor jednoducho nemá.

Zvuk

Spoločnosť LG používa svoj systém s názvom „AI Sound Pro“, ktorý dokáže vytvoriť ilúziu virtuálneho zvuku 5.1.2. Okrem toho sa má prispôsobovať podľa prehrávaného obsahu. Mňa to nijako skvele neznie, radšej by som použil dva bežné reproduktory so zosilňovačom. A funkciu „AI Sound Pro“ nechávam vypnutú. Záujemcom o skutočný priestorový zvuk by som odporučil pokročilejší soundbar alebo priamo zostavu domáceho kina. Ak by som to mal povedať jednoducho, znie to lepšie ako základný zvuk 2x 10 W na lacných televízoroch, ale pre mňa to nie je žiadny veľký problém. Dialóg je jasný, ale typická chyba tenkých televízorov – slabé basy, zostáva. Dodajme, že zvukový výkon interných reproduktorov je 40 W a fyzicky ide o usporiadanie 2.2.

Televízor podporuje Dolby Atmos. To neznamená, že dokáže prehrávať tento luxusný zvukový štandard zo svojich reproduktorov, ale že ho dokáže (po pripojení cez port eARC HDMI) posielať do externého zvukového zariadenia, ktoré dokáže využiť možnosti, ktoré tento zvukový štandard prináša. Bohužiaľ nepodporuje alternatívu DTS. Prečo nepodporuje DTS? Myslím si, že spoločnosť LG chce jednoducho ušetriť na licenciách a udržať nízku cenu televízora. Samsung je na tom rovnako. Ak chcete televízor s podporou DTS, musíte sa pozrieť na Sony.

Alternatívy

Ako každý rok, aj tento bude séria C spoločnosti LG veľmi úspešná. O tom nepochybujem. Preto som sa zameral aj na podrobnejšie a hĺbkové porovnanie s možnými konkurentmi. Uistite sa, že ste si vybrali správne.

LG CX

Ako pri všetkých nových produktoch, najväčším konkurentom modelu C1 je jeho vlastný predchodca LG CX. Pozrime sa, aké sú medzi nimi rozdiely. Nová verzia operačného systému, nová verzia operačného procesora, upravený diaľkový ovládač a nová herná ponuka. To neznie ako dôvody, ktoré by boli zásadné pre kúpu nového modelu. V praxi došlo k zlepšeniu vykresľovania detailov v čiernych scénach. Čo bol menší nedostatok modelu CX. Pozorovacie uhly, kontrast a pokrytie farebného spektra sú v oboch prípadoch rovnaké. V modeli CX bol jas ešte o niečo vyšší. Z toho mi vyplýva, že rozdiel v kúpnej cene musí byť len v nízkych desiatkach euro, aby mala kúpa C1 namiesto CX zmysel.

LG G1

Pre väčšinu zákazníkov to bude C1. G1 ponúkne „len“ vyšší jas a výkonnejší zvuk (2,2 40 W oproti 4,2 60 W). Zámerne ich dávam do úvodzoviek, pretože z dôvodu obmedzujúceho princípu technológie OLED ide o obrovský skok. Skutočný vplyv však nie je taký veľký. Veľký rozdiel je však v cene. Konkrétne v júli 2021 je rozdiel viac ako 400 eur v prípade modelu 55C1 oproti modelu 55G1. A to je veľa. Ak by sa rozdiel dostal na maximálne 200 € alebo menej, už by som o G1 veľmi uvažoval. Ale inak, ak už nechcete riešiť cenu, je tu Sony A90J. Ktorý ponúka ešte o niečo viac.

LG B1

Séria B je každý rok veľmi zaujímavá. V porovnaní so sériou C mu trochu chýba jas a horší obrazový procesor. Pre divákov večerných filmov je to sotva badateľný rozdiel, pri dennom svetle už môže byť jasový handicap badateľný. Ak je CX (alebo C1) nad vaše finančné možnosti, skúste sa pozrieť na BX (B1). Ak tých pár euro navyše nevadí, vybral by som si „C“. Dobrou správou je, že aj s „B“ máte k dispozícii 100 Hz panel a podporu HDMI 2.1

LG A1

Hoci sú oba OLED od spoločnosti LG, nemôžete ich celkom porovnávať. Model A1 má podstatne obmedzenejšie funkcie vrátane toho, že má iba 50 Hz. Má tiež horšiu verziu obrazového procesora, vôbec nemá BFI a horšie pokrytie farebného spektra. Dokonca aj zvuk je len klasický 2.0 20 W. Pre hráčov môže byť absencia HDMI 2.1 a absencia FreeSync A G-Sync fatálna. Tu je to pre mňa celkom jasné. A1 môže byť zaujímavý pre nenáročných divákov, ktorým vadí efekt rozkvitnutia. Ale keď ide o cenu niekde okolo 800 € za 55 palcov. Inak to nie je zaujímavé. Väčšine budú stačiť lacnejšie LCD displeje ako Samsung AU7172 a zvyšok divákov bude vyžadovať drahšie a kvalitnejšie modely ako C1.

Sony OLED A90J

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch môžete povedať, že medzi nimi nebude veľký rozdiel. Všetky panely OLED totiž vyrába jedna divízia spoločnosti LG, takže je jasné, že ich podobnosť bude vysoká. Spoločnosť Sony však tento rok používa v modeli A90J novú generáciu panelu OLED s názvom „EVO“. Spoločnosť LG používa rovnaký pre vyšší rad G1. Takže v obraze predsa len bude rozdiel. Ak odhliadneme od rozdielov v oblasti softvéru (spracovanie obrazu a operačný systém), rozdiel je v tom, že Sony dokáže pracovať so zvukom DTS a má aj vyšší zvukový výkon 60 oproti 40 W. Pokiaľ ide o kvalitu obrazu, A90J má vyšší maximálny jas – výhoda panela EVO. Sony má o niečo lepšie pokrytie farebného spektra, ale je to len malý rozdiel. Samotné vykresľovanie obrazu a obrazový procesor je do istej miery vecou subjektívnych preferencií, ale Sony sa mi zdá byť stále o kúsok vpred.

Rozumnejším konkurentom pre C1 by bol model A80J. A90J je konkurentom pre LG G1. V oboch prípadoch však pre mňa platia nasledujúce skutočnosti. Pre hráčov je lepšou voľbou LG. Viac portov HDMI 2.1, sofistikovanejšie herné nastavenie. Keď si vyberáte podľa pomeru cena/výkon, LG pravdepodobne vždy vyhrá. Hoci v niektorých detailoch stráca, z dlhodobého hľadiska má priaznivejšiu cenu. Existujú dva dôvody, prečo by som si mal zaobstarať Sony. Ak chcete najlepší filmový televízor, môžete si vybrať medzi spoločnosťami Sony a Panasonic. Druhým dôvodom je operačný systém GoogleTV (predtým AndroidTV). K dispozícii je preň naozaj veľké množstvo aplikácií a niektoré z nich dokážu úžasné veci. Spomeniem Kodi, ktoré sa dokáže pripojiť k serveru alebo sieťovému disku a streamovať filmy priamo z neho. Pre určitú skupinu zákazníkov je to skvelá funkcia.

Samsung Neo QLED QN95A

Tohtoročná nová sériea miniLED od spoločnosti Samsung (konkrétne QN90A a QN95A) sú tým najlepším, čo Samsung v segmente 4K ponúka. LG aj Samsung majú 100 Hz, plne 10-bitové panely a špičkové obrazové procesory. Rozdiel je však v použitej technológii. MiniLED je stále klasická LED/LCD, len s vyšším počtom stmievacích zón. V tmavých scénach sa nemôže priblížiť dokonalosti OLED. Rozdiel je aj v zvukovom vybavení. Samsung má 70 W 4.2.2, zatiaľ čo LG C1 má 40 W 2.2. Hoci pri takto drahom televízore sa dá predpokladať, že si majiteľ kúpi aj samostatné zvukové riešenie.

Ďalšie rozdiely sú klasické. Samsung nevie prehrávať Dolby Vision ani starý kodek xvid. Ani jeden z nich nedokáže prehrávať zvuk vo formáte DTS. A aký je rozdiel v skutočnom obraze? Monitor Samsung má vysoký kontrastný pomer so zapnutým lokálnym stmievaním. Napriek viac ako piatim stovkám lokálnych zón stmievania má stále výrazný „halo efekt“. V tomto ohľade má OLED stále navrch. LCD vedie v oblasti jasu. V porovnaní s hodnotami okolo 750 nitov, ktoré dosahujú OLED, ponúka viac ako dvojnásobok. To je výhoda pri sledovaní počas dňa, v noci to nehrá úlohu. Z hľadiska pokrytia farebného spektra patria obe zariadenia k špičke. Cenovo sú v súčasnosti obe zariadenia porovnateľné.

Výhody oboch televízorov sa líšia. Napriek tomu je OLED kráľom pre milovníkov filmov vo vysokej kvalite počas večerného sledovania. Na druhej strane, ak používate televízor väčšinu času počas dňa a máte svetlú miestnosť, QN95A vám poslúži lepšie. Z dlhodobých skúseností môžem odhadnúť, že cena LG C1 bude klesať rýchlejšie ako cena QN95A. To môže byť ďalší dôležitý faktor pri rozhodovaní.

Panasonic TX-55HZ1500E

Vezmem to len stručne – najbližšie je práve vyššie uvedená Sony. Čistý, prirodzený obraz, ale aj vyššia cena v porovnaní s LG. Modely Panasonic nie sú masovým trhom, ale nájdu si svojich kupcov.

Philips 55OLED855

V krátkosti tiež. Philips vydáva nové televízory na jeseň, takže ide o model 2020. Hlavným rozdielom (a pre mnohých aj výhodou) je systém podsvietenia Ambilight, čo sú pásy LED diód zo zadnej strany televízora, ktoré dokážu vytvoriť efektné podsvietenie na stene. Ak sa vám páči, budete so zariadením Philips spokojní. Obrazovo je na podobnej úrovni ako LG. Operačný systém Android (GoogleTV), podobne ako Sony. Cena pomerne rozumná, aj keď nie tak nízka ako LG.

Odporúčané nastavenie obrazu

Každý televízor (dokonca aj z rovnakej modelovej rady) je iný, preto berte tieto nastavenia ako inšpiráciu pre vlastné ladenie (tieto nastavenia sú určené na sledovanie filmov), nie ako pevné hodnoty, ktoré platia pre každý televízor LG B1.

• Obraz -> Vybrať režim -> Kino / FILMMAKER MODE (podľa preferencie)
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Jas -> Jas pixelov OLED > 75 (tu upravujeme fyzické svetlo vyžarované panelom OLED)
• Obraz -> Rozšírené nastavenia -> Jas -> Jas obrazovky > 50 (tu nastavíme digitálnu čiernu)
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Jas -> Kontrast > 55
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Rozšírené nastavenia -> Jasnosť -> Ostrosť > 5
• Obraz -> Nastavenia režimu obrazu -> Rozšírené nastavenia -> Farba >45
• Všeobecné -> Služba AI -> Obraz AI -> Zapnuté
• Podpora -> Úspora energie > Vypnuté
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Jas -> Automatický dynamický kontrast > vypnuté
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Jas -> Mapovanie tónov HDR > vypnuté (môžete ho skúsiť zapnúť. Keď je vypnuté, obraz bude mať bohatšie detaily, keď je zapnuté, svetlé scény budú jasnejšie)
• Obraz -> Rozšírené nastavenia -> Čistota -> Super rozlíšenie > vypnuté (umelo doostruje video za cenu straty detailov. Zapnúť sa oplatí len vtedy, ak je zdroj videa nekvalitný)
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Jas -> Maximálny jas > vypnuté
• Obrázok -> Rozšírené nastavenia -> Farba -> Hĺbka farieb – 50 (znamená, ako veľmi chcete mať sýte farby. Vyššie hodnoty sú viac nasýtené, nižšie hodnoty menej nasýtené)
• Obraz -> Rozšírené nastavenia -> Čistota -> Redukcia šumu > nízka (ak občas sledujete video v nižšej kvalite) 
• Obraz -> Rozšírené nastavenia -> Čistota -> Redukcia šumu MPEG > nízka (ak občas sledujete video v nižšej kvalite) 

Podporované typy súborov

Porovnanie parametrov LG OLED 2021

Pozrite sa na kompletné recenzie OLED televízorov.

Daniel Pokorný

Vyštudoval som ekonómku na Masarykovej univerzite v Brne (Česko). Cez 7 rokov som pracoval ako nákupca pre eshopy s elektronikou a mám tak dlhoročný prehľad o tom, čo ide kúpiť a skvele sa vyznám v elektronike na českom a slovenskom trhu. Stál som pri zrode projekta Čovybrať a mám na starosti okrem iného oponentúru recenzií a návodov a robím recenzie – prevažne elektroniky.

Previous

Recenzia kávovaru Krups Evidence EA890110

Ďalšie

Recenzia práčky so sušičkou LG F4DV709H2TE

Súvisiace články

Hisense televízie – veľké porovnanie 2022

Philips televízie – veľké porovnanie 2021

Recenzia LG 55UP7500

TCL televízie – podrobné porovnanie na rok 2021