Ako vybrať televíziu

Ak sa chystáte vymeniť váš starý televízor za nový, mali by ste vedieť, aké druhy televízií dnešný trh ponúka a tiež akými radami sa pri výbere riadiť. Nenechajte sa zlákať peknými obrázkami, ktoré v obchodoch na televíziách bežia, často sú upravené iba pre predvedenie farieb apod. Ale ako na nich bude vyzerať skutočné televízne vysielanie? Poradíme vám, ako pri nákupe televízie postupovať.

Test televízorov 2019

NázovKontrastPozorovacie uhlyFarbyKonštrukciaDynamické scénySmart tvCelkom
1.Samsung QE55Q90RZistiť cenu90%70%80%90%90%80%
83%
Recenzia
2.Sony Bravia KD-55XG9505Zistiť cenu70%60%80%80%90%80%
76%
Recenzia
3.Sony Bravia KD-55XF9005Zistiť cenu70%60%80%80%90%70%
75%
Recenzia
4.Samsung QE55Q60RZistiť cenu70%50%80%70%90%80%
73%
Recenzia
5.LG 55SK8100PZistiť cenu30%60%70%80%80%80%
65%
Recenzia

NázovRozlíšenieObnovovacia frekvencia (Hz)PodsvietenieZobrazovacia technológiaTyp paneluPriemerná doba odozvy (ms)
1.Samsung QE55Q90R4K100DirectQLEDVA10
2.Sony Bravia KD-55XG95054K100DirectLCDVA15
3.Sony Bravia KD-55XF90054K100DirectLCDVA40
4.Samsung QE55Q60R4K100EdgeQLEDVA10
5.LG 55SK8100P4K100EdgeLCDIPS14

späť hore ↑

Výber televízora podľa parametrov

Vyberajte podľa toho, čo sledujete

Skôr než sa dostaneme k jednotlivým dôležitým parametrom výberu ako je uhlopriečka alebo rozlíšenie, je zásadná otázka čo na televízii budete sledovať. Čitatelia sa často v komentári pod článkom pýtajú aká televízia je pre nich najlepšie. Strašne moc to záleží na jej využití. Uvediem niekoľko príkladov:

Sledujem hlavne klasické tv vysielanie

Ak sledujete výhradne televízne vysielanie, tak nemá cena kupovať 65 palcov veľký OLED panel za tri tísíce euro. Kvôli nízkemu rozlíšenie (len časť kanálov je v HD, veľa ich je ešte v nízkej kvalite), bude obraz rovnako trochu rozkostičkovaný a kvalita displeja a ďalších funkcií takto drahého panela sa nemá šancu na plno prejaviť. Áno, bude mať lepší obraz ako rovnako veľká televízie za tisícku, ale ten rozdiel nebude nijako veľký. Naopak rozdiel v cene je pre väčšinu ľudí obrovský. Ako rozumná voľba mi tu príde 49-55 palcov veľký prístroj s cenou okolo 500 – 800 €. Ideálny pomer ceny a výkonu.

Sledujem tv vysielanie, ale aj filmy vo vysokej kvalite

Prípadne hráte hry na novej konzole. Je jedno či sa jedná o DVD či Blu-ray disky, alebo máte predplatený Netflix. Tu už má cenu investovať do kvalitnejšieho zobrazovadla, záleží čo vám dovolí rozpočet. Čím menší je podiel sledovanie tv vysielania, tým viac sa môžete prikláňať k drahším televíziám. Opäť vychádzajte zo svojho rozpočtu. Dobre vám poslúži televízie v cenovej hladine z predošlého odseku, ale u filmov vo vysokej kvalite je už divácky zážitok u drahšieho prístroja niekde inde. Vďaka kvalitnému zdrojovému videu sa netreba báť ani uhlopriečky 65 palcov a vyberať možno z cenovej hladiny od nejakých 1 000 – 3 000 €. Existujú síce ešte drahšie televízory, ale rozdiel v kvalite je naozaj minimálny a cenový aj niekoľkonásobný. 65 „obrazovky sú výrazne drahšie než tie 55“. Povedal by som, že 55 „je voľba rozumu a 65“ srdce.

Veľkosť televízie

Než sa vydáte do obchodu, premyslite si veľkosť uhlopriečky televízie. Mali by ste vedieť, že veľká obrazovka vždy neznamená lepší pocit zo sledovania televízie. Ak máte menšiu obývačku, televízne kanály neprijímate vo vysokom rozlíšení a nemáte ani blu-ray prehrávač, televíziu s obrie uhlopriečkou príliš nevyužijete.

Televíziu s veľkou uhlopriečkou využijete vtedy, keď prijímate signál vo vysokom rozlíšení. Ten sa šíri cez HD televízne kanály, blu-ray nosiče a tiež ho využíva veľa videohier.

Ak váhate nad tým, akú veľkú televíziu kúpiť, zmerajte si veľkosť obývačky, alebo izby, v ktorej ju budete sledovať. Doporučené vzdialenosti uvádzame v tabuľke nižšie. Pozorovacia vzdialenosť televízie je však tiež individuálnou záležitosťou. Zohľadniť musíte kvalitu signálu, typ programu alebo filmu, okolité podmienky a osobné preferencie.

Rozlíšenie televízie

Na pozorovacia vzdialenosť má veľký vplyv rozlíšenie vysielania:

  • 4K = Ultra HD – rozlíšenie 3840 x 2160 pixelov ponúka 4x viac zobrazovaných informácií, než štandardné Full HD
  • Full HD – rozlíšenie 1920 x 1080 pixelov už dnes tiež pomaly zastaráva (myslené v ponuke výrobcov televízorov), ale zďaleka nie všetky televízne stanice v ňom vysielajú
  • HD ready – rozlíšenie 1280 x 720 pixelov je dnes už zastarané a vo väčšine prípadov nedostačujúce

Odporúčaná pozorovacia vzdialenosť

S ohľadom na to, že väčšina predávaných televízorov má 4K rozlíšenie sme upravili tabuľku odporúčanej vzdialenosti. Prvý stĺpec udáva veľkosť obrazovky, druhý to ako ďaleko by ste mali byť ďaleko od 4K televízie na ktoré sledujete klasické televízne vysielanie a posledný je určený pre vzdialenosť na sledovanie 4K filmov. Pri pohľade na tabuľku si mnoho užívateľov môže povedať, že uvedené hodnoty sú príliš nízke. To je úplne v poriadku. Uvedená vzdialenosť je braná ako najmenší odporúčaná. Je úplne v poriadku mať televízii ďalej.

Veľkosť uhlopriečkyOdporúčaná vzdialenosť pre štandardné vysielanieOdporúčaná vzdialenosť pre 4K obsah
32“/ 81 cm1,3 – 1,8 m0,7 – 0,8 m
40“/ 101 cm1,4 – 1,9 m1 – 1,2 m
49“/ 125 cm1,6 – 2,1 m1,4 – 1,6 m
55“/ 140 cm2,0 – 2,4 m1,8 – 2 m
65“/ 165 cm2,5 – 3 m2,2 – 2,4 m
75“/ 190 cm3 – 3,5 m2,4 – 2,6 m

Typy televízneho signálu

Ďalšou dôležitou vecou, ​​ktorá ovplyvní nákup televízie je televízny signál. Prevažná väčšina súčasných televízorov má tunery pre príjem všetkých podporovaných druhov digitálneho televízneho vysielania. To sa označuje ako DVB – skratka anglických slov Digital video broadcasting. Čo tak úžasného do našich obrazoviek prináša a aké sú možnosti jeho príjmu? Vezmem to z druhého konca a pozrieme sa spoločne, aké boli nevýhody analógového vysielania. Prvá z nich bola nutnosť zobraziť to čo sa práve vysiela. Takže žiadne púšťanie relácie zo záznamu ako je to bežné dnes nebolo možné. Analógové vysielanie je tiež oveľa viac náchylné na šum a vplyv odrazu signálu či rušenie od iných vysielačov. Z toho vznikal zdvojený obraz, takzvané duchy. Preto bolo menej vysielačov, ktoré boli silnejšie a nebolo toľko oblastí s prekrytím. U digitálneho vysielania sa naopak môže využívať viac slabších (a lacnejších) vysielačov. Navyše dokáže prenášať obraz vo vyššej kvalite.

V dnešnej dobe je bežné, že tunery pre príjem televízneho vysielania sú priamo súčasťou televízora. Výhody pre internú variantu tunera sú zrejmé. Môžete používať rovnaký ovládač ako pre televíziu a nemáte v domácnosti ďalší prístroj navyše. Pre externú variantu potom hovorí prepracovanejšie užívateľské prostredie a z neho vyplývajúce pokročilé možnosti typu – mazanie staníc, ktoré nechcete alebo možnosť zálohy vašich naladených staníc. To u niektorých integrovaných tunerov nejde, iné to zvládajú s prehľadom. Každopádne je možné prijímať tento druh signálu aj na staré televízii, stačí kúpiť externý tuner čiže set-top box.

  • DVB-T – pozemné vysielanie (vznik štandardu 2004)
  • DVB-T2 – pozemné vysielanie novej generácie (vznik štandardu 2009)
  • DVB-S – satelitné vysielanie (vznik štandardu 1997)
  • DVB-S2 – satelitné vysielanie novej generácie (vznik štandardu 2005)
  • DVB-C – káblové vysielanie (vznik štandardu 1994)
  • DVBC-2 – káblové vysielanie novej generácie (vznik štandardu 2009)

DVB-T

Základný štandard digitálneho pozemného vysielania. Funguje tak, že je obraz aj zvuk digitalizovaný a vysielaný v takzvanom multiplexe. Multiplex zvyčajne obsahuje viac (4-6) programov pohromade. Digitalizovaný obraz je nutné komprimovať, pretože je dátovo veľmi náročný. Pre komprimáciu sa využíva známy formát mpeg2. Ten počíta s nedokonalosťou ľudského oka a odstraňuje drobné detaily v obraze, ktorých si príliš nevšímame. Pretože sa jednotlivé snímky od seba príliš nelíšia, tak sa posielajú len zmeny. Pôvodná veľkosť dátového toku je zhruba 160 Mbit / s a ​​po komprimácii sa dostávame pod 8 Mbit / s. Teda viac ako dvadsaťnásobnej zmenšenie. Podobne sa zaobchádza aj so zvukom. A aby mohol byť obraz so zvukom znova spojený, dochádza k tzv. multiplexovanie. To jest vysielania v rámci multiplexu.

DVB-T2

Nový štandard televízneho vysielania. Prvá testovacia sieť bola u nás spustená v roku 2016. Kompletný prechod na tento typ vysielania má byť dokončený v roku 2022. To znamená, že tou dobou musíte mať televíziu čo podporuje DVB-T2 alebo zakúpiť externú DVB-T2 set top box. Podľa informácií od Slovenských Rádiokomunikácií by sa malo vysielanie v tomto štandarde držať minimálne do roku 2030. Uvidíme ako či to tak naozaj bude.

Výhody oproti staršiemu formátu DVB-T sú tieto:

  • možnosť príjmov viac televíznych programov
  • viac programov bude tiež v HD (vďaka vyššej kapacite siete)

DVB-C

Digitálne televízne vysielanie v káblových sieťach. Zjednodušene káblová televízia alebo kabelovka. Vďaka dostupnosti kvalitného pripojenia až do domu prináša veľké množstvo programov, ktoré navyše môžu byť vo vysokej kvalite. Nevýhoda je jej obmedzená dostupnosť. Pretože náklady na rozvody káblov nie sú malé, tak sa ponuka obmedzuje na väčšie a veľké mestá. Ak bývate na dedine, môžete na káblovku zabudnúť. Druhou nevýhodou je, že sa jedná o platenú službu. Svojmu poskytovateľovi budete platiť pravidelný mesačný poplatok.

DVB-C2

Oproti pôvodnej verzii prináša navýšenie prenosovej kapacity, čo umožňuje príjem obrazu vo vyššej kvalite.

DVB-S

Prvá generácia digitálneho satelitného vysielania. Pracuje s obrazovou kompresiou mpeg2 a audio kompresiou mpeg1.

DVB-S2

Aj v tomto prípade prináša nový štandard možnosť prenosu obrazu a zvuku v lepšej kvalite. Pre kompresiu obrazu sa používa kodek mpeg4 a pre zvuk AC-3.

Mimochodom, viete prečo sú na satelite niektoré programy kódované? Odpoveď je jednoduchá. Zatiaľ čo u pozemného vysielania je dosah limitovaný signálom vysielača, tak u satelitu je dosah ohromný. Pokojne celá Európa. A televízie majú zakúpená vysielacie práva len pre určité územie. Napríklad Česká Televízia má práva len (okrem ČR) pre územie SR. A to by u nekódovaného satelitného vysielania nebola schopná zaistiť.

8bit vs 10bit

Ide o tzv. farebnú hĺbku, aneb to, koľko rôznych farebných odtieňov je obrazovka schopná zobraziť.

Najprv tá jednoduchšie verzie. 8bitová hĺbka umožňuje zobraziť 16 777 216 farieb. Teraz tá trochu náročnejšie časť. Ako sme sa k tomu číslu dostali. Ako vieme tak každý pixel sa skladá z niekoľkých subpixelov. V farebné štruktúre RGB sú to tri. Červený (Red), zelený (Green) a modrý (Blue). Každý z týchto subpixelov dokáže zobraziť 256 odtieňov. Jednoduchým násobením 256 x 256 x 256 sa dostaneme práve k číslu 16 777 216.

A koľko viac teda dokáže zobraziť 10-bitový panel. Asi budete prekvapení. Principiálne je všetko rovnaké, jedinou zmenou že v 10-bitovej štruktúre vie každý pixel zobraziť 1024 farebných odtieňov. Takže ideme znova násobiť. 1024 x 1024 x 1024. A výsledok je 1 073 741 824 farieb. Čo je presne 64x viac než čo dokáže 8bit. Vďaka tomu sú prechody medzi farbami plynulejšie a celkovo sú farby vernejšie. Viď. obrázok nižšie.

Pekne to ilustruje napríklad tento obrázok. Vidíte že u 10 bitov je prechod slnečná žiara oveľa plynulejšie a prirodzenejšie než u 8 bitov.

zdroj: zero-friction.net

Má 10bit vôbec zmysel? Poznám ho ako užívateľ? Úprimne, je to skôr investícia do budúcnosti. V súčasnej dobe ho využijete u videa s podporou HDR. Takže moje odporúčanie je nasledovné, ak je 10 bitová tv len o pár stoviek  drahšie než je strop vášho rozpočtu, popremýšľajte či môžete trochu priplatiť. Ak je rozdiel väčší, tak by som ju nekupoval a radšej za takých 5-8 rokov kúpil novú televíziu a staré sa zbavil (predaj / rodičia / chalupa atď ..). Tiež ju podľa môjho nemá cenu kupovať, ak sledujete len klasické tv vysielanie.

späť hore ↑

Typ panelu

Typ panelu obrazovky. Výrobcovia sa ním príliš často nechváli a ani predajcovia túto informáciu príliš neuvádza. Napriek tomu ide o jeden zo základných faktorov pri výbere televízora. Prečo je to tak dôležité? Každý z rôznych typov panelov má odlišné silné a slabé stránky. Nemožno úplne ľahko rozlíšiť, že jeden typ je zlý a ďalší dobrý. Každý má svoje prednosti vzhľadom na sledovacie podmienky a na vaše osobné preferencie. V súčasnej dobe sa najčastejšie stretávame s IPS a VA panely.

Ako nejspíš viete, každá LCD obrazovka sa skladá z jednotlivých bodov, tzv. pixelov. Tie majú tzv. RGB štruktúru (nie vždy, viz odsek o kúsok nižšie venovaný RGBW štruktúre aneb „falošnému 4K“), ktorá vlastne znamená tri základné farby. Červenú (red), zelenú (green) a modrú (blue). Keď nimi prechádza elektrina, tak nimi môže alebo nemusí prechádzať svetlo. Keď nimi svetlo vôbec neprechádza, vzniká čierna farba. Keď svetlo môže prechádzať, tak podľa uhlu pod akým sa to deje a postavenie jednotlivých bodov vznikajú ostatné farby. Oba typy panelov fungujú vo svojej podstate rovnako, ale každý z nich na to ide trochu inou cestou. A to je tiež dôvod, prečo dosahujú odlišných výsledkov.

VA panely

VA je skratka pre vertical alignment, po našom by šlo povedať zvislé zarovnanie. Vďaka nemu prepúšťajú jednotlivé body menej svetla. Preto dokáže lepšie zobraziť čiernu. To znamená, že vďaka tomu má aj vyšší kontrast (pomer medzi najtmavšie a najsvetlejšie farbou, ktorú dokáže zobraziť).

IPS

Skratka v tomto prípade znamená In-Plane Switching (podrobne rozobraté na wikipedii). A jednotlivé prvky v displeji sú umiestnené vodorovne. To má za následok lepšie pozorovacie uhly a väčšinou vyššie hodnoty maximálneho jasu.

No a ktorá je lepšia?

O podanie čiernej farby sme už hovorili, jasným víťazom je tu VA panel. Podobne tento pomyselný súboj dopadá aj v oblasti kontrastu.

Čo sa týka vernosti zobrazenia farieb v rámci farebného spektra, tak tu sú výsledky vyrovnané. Ani jedna technológia neprevyšuje tú druhú. Zatiaľ to teda vyzerá na jasné víťazstvo VA, má IPS šancu niečím ho zvrátiť?

Prvou možnosťou sú pozorovacie uhly. Pri pohľade zo strany stráca presnosť zobrazenie farieb a kontrast, výrazne pomalšie ako VA. U nich je obraz deformovaný už niekde okolo 25 stupňov, u IPS je to až okolo 50 stupňov. V oblasti zobrazenie pohybových scén, tak opäť vychádza porovnateľne.

Ste z toho zmätení a neviete ktorú vybrať? Neberte to ako stopercentnú dogmu, ale IPS panely sa hodia viac do miestností, kde je veľa slnečného svetla (a sledujete tv cez deň) alebo do väčších miestností kde sledujete televíziu z uhla. VA panely sú pre vás lepšie keď sedíte priamo pred televíziou, dokážete zamedziť slnečnému svitu a radi sledujete filmy (u nich najviac oceníte hlbokú čiernu a vysoký kontrast). Do práce a zasadačiek rozhodne IPS. Kvôli pozorovacím uhlom a lepšej viditeľnosti na slnku.

späť hore ↑

Technológia zobrazovania

  • lcd
  • QLED
  • OLED
  • microLED

LCD

LED vs LCD aký je v tom vlastne rozdiel? LED televízory sú vlastne stále LCD. Akurát využívajú LED podsvietenie miesto CCFL (ako tomu bolo cca pred desiatimi rokmi). Asi najsprávnejšie názov by bolo niečo vo tylu LED-LCD tv alebo LCD televízor s LED podsvietením. Ale veľkí výrobcovia by sa rovnako snažili vymyslieť nejaké zaujímavejšie meno, aby svoju variantu technológie odlíšili. Ide o technológiu v ktorej je vyrobená prevažná väčšina televízorov v lacnom a strednom segmente. Ale pokrok nejde zastaviť a preto sa dostáva aj k ďalším možnostiam.

QLED

Je „len“ rozšírením bežných LCD televízorov podsvietených LED diódami. Tých je väčšina v súčasnosti predávaných televízorov. Inovácia Samsungu spočíva v pridaní Quantum dot technológie (pre podrobné vysvetlenie odkaz na anglickú wikipedii). A ako Quantum dot funguje? Jedná sa o nanočastice z kryštalického materiálu, ktoré majú rozmery iba pár nanometrov. Dokážu sa zafarbovať do jednotlivých častí RGB spektra (veľké sú do červena, naopak malé do modra). Ich životnosť je podľa rýchleho testu životnosti okolo 20 – 30 000 hodín, než dôjde k poklesu intenzity jasu. Čo pre predstavu znamená zhruba 3 roky nepretržitej prevádzky (24 hodín každý deň). Priemerná domácnosť vraj sleduje tv 4-5 hodín denne, takže v tom prípade vás čaká zhruba 15 rokov prevádzky, než dôjde k zhoršeniu kvality obrazu. Počas tejto doby budú technológie úplne inde, takže rovnako budete uvažovať o výmene. Z tohto pohľadu sa teda nie je čoho báť.

OLED

Je skratka z anglického „Organic Light Emitting Diode“. Zjednodušene povedané na rozdiel od bežných LCD obrazoviek nie je OLED podsvietený, ale jednotlivé body vyžarujú svetlo samy. Takže sa každá jednotlivá bunka môže „vypnúť“ a vytvoriť absolútnu čiernu farbu. Tohto stavu je možné dosiahnuť vďaka viacvrstvovej štruktúre OLED bunky. Tá sa skladá z niekoľkých vrstiev, z ktorých je asi najviac dôležitá tzv. EML vrstva (Emissive Layer). Tá je tvorená organickými polymérovými materiálmi, ktoré sú schopné produkovať svetlo o určitej farbe. Oproti LCD panelom (i QLED) sú výrazne rýchlejšie. To je dôležité pre hranie hier, či sledovanie športových zápasov. Dokonalú čiernu farbu sme už spomenuli a preto sa dostávame, k poslednej zásadnej výhode a tou sú pozorovacie uhly. Zatiaľ čo u LCD riešite voľbu medzi pozorovacími uhlami (IPS panely) a kvalitnú čiernou farbou (VA panel), tak OLEDy ponúkajú oboje v jednom a ešte vo vyššej kvalite.

Ani tu svet nie je čiernobiely a okrem spomínaných výhod, tu máme aj nevýhody. Tou prvou je stále relatívne vysoká cena, ktorá bude v priebehu rokov klesať až k hranici „bežnej tv v SR“. To znamená tesne okolo 600 – 800 €. Druhým nedostatkom je tzv. „vypaľovanie“ obrazoviek. To znamená, že ak je na obrazovke pravidelne a po dlhú dobu zobrazený statický obraz, tak môže po čase dôjsť k stálemu zobrazenie tohto obrazu. Typickým príkladom je dlhodobé sledovanie programu so zobrazeným logom, hranie hier, u ktorých sú na rovnakom mieste zobrazený určitý ovládací prvok. Napríklad ukazovateľ životov. Dôležité je, že na vypálenie môže dôjsť. Doba zobrazenia statického obrazu, po ktorej k tomu môže dôjsť, sú vo väčšine prípadov vyššej stovky hodín.

Avšak podľa skúseností niektorých užívateľov, ktorí hrajú dlhodobo jednu hru, k vypáleniu nedošlo aj po niekoľkých rokoch. Výrobcovia OLED sú si tohto problému vedomí a novšie generácie sú (pravdepodobne) k vypaľovanie menej náchylné. Pravdepodobne píšem preto, že je potreba niekoľko rokov od vydania televízora, k získanie relevantných skúseností majiteľov OLED prístrojov. Z toho je zrejmé, že väčšina skúseností s vypaľovaním sa týka prístrojov z roku 2016 a čiastočne 2017. Ako sú na tom súčasné modely OLED televízorov sa dozvieme za pár rokov. Každopádne moderné OLEDy majú niekoľko opatrení proti tomuto neduhu. Napríklad automatické rozpoznanie loga a jeho zobrazenie s menším jasom, či „čistenie“ po vypnutí obrazovky. Tu je dôležité, aby sa tv vypínala tlačidlom na ovládači a nie „tvrdým“ odpojením od elektrickej siete.

Hoci sa to zo záveru nemusí zdať, som osobne veľký fanúšik OLED televízorov a z pohľadu kvality obrazu je považujem za to najlepšie čo je v súčasnej dobe k dispozícii. Všetkým potenciálnym záujemcom odporúčam zvážiť potenciálne riziko. V prípade, že televíziu meníte často, dajme tomu každých päť rokov tak by som sa OLED vôbec nebál. Naopak, ak chcete prístroj, ktorý vám veľmi pravdepodobne vydrží 10 rokov či viac, tak by som bol pri jeho nákupe opatrnejší.

Porovnanie QLED a OLED

Obe technológie dokážu výborne a verne zobrazovať farby. V pokrytie farebného spektra tesne vedie QLED, ktorý dokáže zobraziť skoro celú škálu DCI-P3. Ale OLED zaostáva len o malinký kúsok. Kde je OLED aktuálne bezkonkurenčný je podanie čiernej farby. QLED totiž rovnako ako ďalšie LCD panely produktom svetlo celou svojou plochou a nedokáže dokonale ztemnit všetky body na obrazovke. Naopak OLED dokážu vypnúť každý jednotlivý bod a vďaka tomu môžu zobraziť dokonale čiernu farbu. Z toho vyplýva aj lepší kontrast u OLED obrazoviek. Vďaka temnejší čiernej farbe je rozsah medzi najsvetlejšie a najtmavšie farbou väčšie. Naopak QLED má vyššií maximálny jas a je preto lepšie voľbou do veľa presvetlených priestorov a sledovanie tv za dňa. Osobne si myslím, že nejde jednoznačne povedať, že najlepšia technológia je OLED či QLED. Vždy záleží na prostredí, v ktorom je tv umiestnená, sledovacích zvyklostiach a preferenciách. Tie sú vo väčšine prípadov subjektívne. Pre niekoho je podanie čiernej na IPS paneli zásadný problém a pre ďalšieho je dostatočné.

MicroLED

Čo sú to OLED televízory, sme si už povedali. Navyše sú na trhu už celkom bežné, hoci patrí k tomu drahšiemu, čo si môžeme kúpiť. MicroLED je cesta, ktorú si vybral napríklad Samsung, zaťatý odporca OLED panelov, ktorý v súčasnosti využíva vlastné QLED technológiu (tá má výrazne bližšie ku klasickému LCD než OLED). Tento rok na významné výstave CES, predstavil obrie obrazovku s uhlopriečkou 146 palcov (to je 3,7 metra!) A s príznačným názvom The Wall – Stena.

Veľký záujem o tento smer má aj svetoznámy výrobca telefónov Apple, ktorý skúpil niekoľko menších firiem, ktoré sa v tejto oblasti angažujú. A čo nám tento zázrak má priniesť? Majú to byť rovnaké výhody, ako majú OLED televízory, teda dokonalú čiernu farbu a fantastický kontrast. Navyše by mala byť eliminovaná nevýhoda OLED a tou je obmedzená životnosť, ktorá vedie k často spomínanému vypaľovanie obrazu. MicroLED sú vlastne mnohonásobne (cca 100x) menšie LED body, ktoré sa tiež skladajú z červených, zelených a modrých subpixelov. Oproti OLED, ale nevyužívajú organické látky a preto nehrozí ich vypaľovanie. Tiež nebude potrebovať žiadne podsvietenie a aj jeho spotreba pri prevádzke má byť na menšie úrovni. Vďaka veľkej hustote jednotlivých bodov, čo zrejme povedie k vyššiemu maximálnemu jasu a úžasnému zobrazenie HDR obsahu. Z princípu tejto technológie by navyše malo byť možné vyrábať veľké uhlopriečky. Už sa začínate radovať? Na to je ešte príliš skoro. Výroba je zatiaľ stále veľmi nákladná a chybová, takže nie je ekonomicky zmysluplná oproti už fungujúcim technológiám. Súčasné odhady pre uvedenie MicroLED televízorov hovorí o 4-5 rokoch. Takže, až časom uvidíme, či sa vôbec dostane na trh a či to bude taký prelom.

späť hore ↑

Reklamné chytáky

Premýšľate akú televíziu kúpiť? Nenechajte sa nachytať marketingovými sloganmi a pozrite sa, čo vlastne znamenajú.

Podsvietenie

Sú dva typy LED podsvietenie.

  • Edge Lighting (Edge-Lit / Edge LED) – jednotlivé body LED podsvietenie sú rozmiestnené po kraji obrazovky a z nich sa svetlo rozvádza pomocou svetlo vodivej dosky do zvyšku obrazovky. Je to lacnejšie, dajú sa ľahšie chladiť a televízie s nimi sú tenšie. Čierna nie je tak hlboká a okraje obrazovky majú tendencie byť svetlejšie než jej stred.
  • Direct Lighting (Direct LED / LED Backlit / Full LED / full array LED) – technológia u ktorej sú jednotlivé LED body umiestnené priamo za LCD panelom. Medzi nimi je ešte jedna špeciálna vrstva, ktorá má za účel čo najrovnomernejšie rozvedení podsvietenie obrazovky.

Pre predstavu je tu jedno staršie chlubivé video od LG. Ukáže nám ako vyzerá štruktúra panelu a podsvietenie u oboch typov. Je krátke a celkom pekne spracované. Len nám trochu klame v tom, že Direct podsvietenie je menej náročné na miesto ako Edge podsvietenie.

Lokálne stmievanie (local dimming)

Čo je to podsvietenie už vieme. Takže si môžeme vysvetliť aj čo je to tajomné lokálne stmievanie. Nejde o nič iné, než že sa jednotlivé body (či kľudne jeden bod) priameho LED podsvietenie ztemní. Vďaka tomu môže byť čierna farba (či tmavej farby všeobecne) tmavšie a hneď máme na svete vyšší kontrast a ostrosť. Teda kvalitnejší obrazový zážitok. Ale nenechajte sa napáliť aj niektoré veľa lacné televízie sa touto funkciou chváli, často ale dosahujú nevalného výsledku a skoro žiadneho zlepšenie obrazu. Táto technológia môže byť použitá u Edge LED, ale tam môžu byť vždy stlmené len skupiny bodov a nie jednotlivé body samostatne.

A tým sa plynule dostávame k ďalšiemu termínu, s ktorým sa môžete stretnúť a to je blooming efekt (niekedy tiež označovaná ako halo efekt). Halo je anglický výraz pre svätožiaru. U televízneho obrazu o ňom hovoríme, keď sa objaví svetlý objekt na tmavom pozadí, z ktorého „presvitá“ svetlo aj do jeho blízkeho okolia. Ako je možné že sa to deje? Záleží to na tom, koľko je za panelom LED bodov a či je tv dokáže ztmavovať jednotlivo alebo len v skupinkách. Čím viac ich je a čím podrobnejšie je tv dokáže ovládať, tým je blooming efekt menšie. A ako asi správne tušíte, je to vec, ktorú výrobcovia skoro vôbec neuvádzajú.

HDR

Skratka anglického High Dynamic Range, ktorú môžeme preložiť ako vysoký dynamický rozsah, sa v posledných pár rokoch začína objavovať u čím ďalej viac obrazoviek. Ako táto technológia funguje a čomu pomáha?

Najprv trochu teórie. Ľudské oko dokáže vnímať výrazne väčšie úrovne jasu, než ktoré súčasné technológie dokážu zobraziť. Skúsme si to predstaviť, že ľudské oko vníma jas v realite okolo seba v imaginárnem rozsahu 0 – 1000. Schválne neuvádzam žiadne jednotky, len to len vymyslené číslo pre ilustráciu. Pri nahranie filmu a jeho následnom spracovaní máte jas u záznamu uložený v rozsahu 0-100. V dnešnej dobe už existujú televízie, ktoré ho dokážu zobraziť vo vyššom rozsahu, ako v ktorom bol zhotovený. A čo to znamená? Jednoducho ho prevedú na vyšší rozsah. Skúste si to predstaviť ako, keď si zväčšujete fotku urobenú na mobile. Malé zväčšenia je v pohode, ale čím viac približujete, tým viac vidíte nedostatkov vo zväčšenom obraze.

Takže HDR video nemá pri svojom spracovaní znížený rozsah jasu. Obsahuje tiež ďalšie meta informácie o tom, ako má každý obraz zobraziť (zjednodušene: toto je tmavá časť, tento roh naopak svetlý atď ..). Vďaka tomu sa nemusí pri zobrazení umelo naťahovať a obraz vyzerá aj pri zvýšenom jasu dobre. Existuje niekoľko noriem pre HDR obsah a tie rozšírenejšie z nich sú nastavené tak, že sú nad možnosťami súčasných televízorov. To znamená, že s nami najskôr nejakú dobu vydrží, než je vytlačí nová technológia. Než sa do nich pustíme, si musíme povedať, že jednotkou jasu je jeden nit, pre skúmavé pridávam odkaz na wiki. Súčasné panely dokážu zobraziť od nejakých 400 nitov (tie lacné) až nad 1 000 nitov (tie najlepšie).

  • HDR10 – podporuje maximálny jas až do výšky 4 000 nitov. Nie je extra nákladný na výrobu a môžete sa s ním stretnúť u streamovaného obsahu z Netflixu alebo Amazonu. Ďalej u Blu-ray diskov.
  • Dolby Vision – ten podporuje až 10 000 nitov, ale je nákladnejšie. Preto je jeho podpora výrazne menšia. Než sa masívnejšie rozšíri, tak to bude pár rokov trvať.
  • HLG (Hybrid Log Gama) – s tou sa počíta u tv vysielania. Vie v rámci neho šíriť bežný aj HDR obsah. Nedosahuje tak kvalitného obrazu ako dve vyššie uvedené, ale zase má šancu na masívnejšie rozšírenie. Tak uvidíme.

Stojí to vôbec za to? Alebo je to ďalší bublina ako 3D obraz, ktorá v domácom prostredí zostane výsadou úzkej skupiny fanúšikov? Osobne dávam HDR väčšiu šancu. Ale nie je to len o nás, užívateľoch a nákupu novej televízie s podporou HDR. Svoj diel práce musí odviesť aj tvorcovia relácií, filmov i hier a naučiť sa s HDR poriadne pracovať. Pretože aj u filmov natočených pre HDR sa môžeme stretnúť s dokonalými kúsky, pri ktorých sedíte v úžase v pohovke a sledujete dokonale vykreslené farby a detaily. A rovnako tak sú HDR filmy s prepálenými, neprirodzenými farbami, z ktorých vás rozbolí oči. Takže ak vyberáte nový televízor, tak by som kvalitné HDR zvažoval, ale životnú nutnosťou nie je a ešte minimálne pár rokov určite nebude. Najmä ak sledujete len televízne vysielanie a nie streamy vo vysokej kvalite.

Najlepšie funguje, keď je v miestnosti v ktorej sledujete HDR obsah minimum svetla. Čím viac svetla v nej bude, tým menej viditeľný bude vplyv HDR na kvalitu obrazu. Keď prehrávate HDR, tak je jas a kontrast obrazovky nastavený na maximum a už ho nemáte možnosť ďalej navýšiť, aby eliminoval vplyv okolitého svetla. Takže v skratke, keď si chcete HDR detaily čo najviac užiť, sledujte film večer a so zatiahnutými oknami.

RGB vs RGBW

Falošné 4K televízie. Možno už ste tento pojem počuli a stále si nie ste presne istí, čo to vlastne znamená. Ide len o marketingovú vojnu medzi výrobcami alebo ide o reálnu vec? Ako už viete, tak obraz je na LCD televízore tvorený jednotlivými bodmi, tzv. pixely. Tie sú tvorené z ešte menších jednotiek – subpixelov. Jeden pixel je zvyčajne tvorený práve tromi subpixelmi, ktoré reprezentujú tri základné farby červenú, zelenú a modrú. Z týchto základných farieb je možné zmiešať ostatné farby. Keď vezmete prvé písmená z anglických názvov týchto troch základných farieb dostanete skratku RGB (Red; Green; Blue). 4K obrazovka je tvorená 3 840 x 2 160 pixely. To dáva dohromady 8 294 400 pixelov a 24 883 200 subpixelov.

RGBW 4K panely majú rovnaký celkový počet subpixelov, ale každý pixel je tvorený 4 subpixelmi. K trom vyššie uvedeným ešte pribudla bíla (White). Z toho vyplýva, že RGBW panel bude mať o 25% menší počet pixelov. Výsledné rozlíšenie by v tomto prípade teda malo byť 2 880 x 2160 pixelov. Napriek tomu sú RGBW panely oficiálne uznané ako 4K rozlíšenie. Pre spresnenie je nutné dodať, že biele subpixelmi sú spoločné pre susediace RGB subpixelmi na jednom riadku. Do podrobnejšieho vysvetľovania sa v rámci toho článku uš púšťať nebudeme. Oficiálne zaradenie RGBW medzi 4K panelmi uznala ICDM (International Committee for Display Metrology), ktorá oficiálne potvrdila, že formát RGBW spĺňa všetky požiadavky pre zobrazenie obrazu vo 4K (UHD) kvalite. Ďalej ešte uznala ďalšie technológie typu RGBY a PenTile (zdroj).

A aké dopady to má v praxi? Pri sledovaní bežného televízneho vysielania si rozdielu väčšinou nevšimnete. V prípade, že sledujete na obrazovke 4K filmy alebo ju používate ako monitor k PC, tak si možno celkom ľahko všimnúť, že jednotlivé čiary (napríklad tvoriaci trup lode, čiary ohraničujúce jednotlivé časti ihrisko pri hokeja atď ..) na seba nenadväzujú tak spojito ako u RGB panelov. Podobne je horšie aj čitateľnosť písma. Výroba RGBW panelov je lacnejšie, stretnete sa s nimi preto hlavne v lacnejších televíziách. Určite nemusí byť dôvodom, prečo zavrhnúť kúpu daného televízora. Záleží od štýlu jeho využitia. Pre náročnejších divákov má rozhodne zmysel klasické RGB.

Nepríjemné je to najmä u zobrazenie čiernej farby, biele subpixely stále svieti a čierna je mdlá, v niektorých prípadoch až sivá. Vďaka neustále svietiacim bielym subpixelům majú RGBW televízie vyšší jas, ale zase o dosť horšie čiernu. Teoreticky aj nižšiu spotrebu, ale to nie je u tv tá hlavná metrika.

Obnovovacia frekvencia

Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, jedná sa o jeden zo základných parametrov každého displeja. Anglický termín pre ňu je Refresh Rate a zjednodušene povedané vyjadruje, koľkokrát sa statický obraz zobrazený na obrazovke prekreslí počas jednej sekundy. Rýchlo sa meniace obraz náš mozog chápe ako pohyb. Takže čím rýchlejšie sa obraz behom jednej sekundy mení (čím je obnovovacia frekvencia vyššia), tým plynulejší sa nám pohyb zdá. Najviac je to poznať u rýchlych záberov, typicky akčné filmy, šport, automobilové preteky.

Možno si hovoríte aký je rozdiel medzi obnovovaciu frekvenciu a snímkovou frekvenciou. Snímková frekvencia (alebo tiež FPS – frame per second, ako ju poznáte z hier) udáva, koľko snímok poskytuje zdroj obrazu. Či už je to počítač alebo herná konzola v prípade hry, či film. Takže obnovovacia frekvencia je daná limity obrazovky a snímkovacie zdrojom obrazu (počítač / dvd / konzola …).

Väčšina filmov je historicky natočená so snímkovou frekvenciou 24 snímok za sekundu. Dôvodov pre toto číslo je viac a určite je veľa veľmi podrobných vyjadrenie prečo tomu tak je. Nám stačí vedieť, že od tejto hranice sa obraz zdá ľudskému oku ako-tak plynulý a zároveň je výroba takého filmu lacnejšie, než keby bola snímacia frekvencia vyššia.

U nás v Európe sa môžeme stretnúť s obnovovacou frekvenciou v hodnote 50, 100 alebo 200 Hz. V Amerike sú potom hodnoty 60, 120 alebo 240 Hz. Dôvodom je odlišná frekvencia striedavého napätia. Táto obnovovacia frekvencia sa niekedy tiež označuje ako natívna. Myslí sa tým to, že jej je panel obrazovky reálne (na úrovni hardvéru) schopný dosiahnuť.

Teraz do hry opäť vstupujú marketingové oddelenie výrobcov televízorov a prinášajú tzv. dynamickú obnovovaciu frekvenciu. A u nej takisto uvádzajú ako jednotku Herza. Ale to neznamená, že je panel schopný takú frekvenciu zobraziť. Len výrobca započíta všetky umelé vylepšenia obrazu ako je potrebné video procesor, podsvietenie, lokálne tlmenie atd … Za každú z tých funkciu pridá nejaké Hz navyše. Preto sa chváli 800 alebo pokojne 1000 Hz tv. Ale toto číslo nie je vôbec dôležité. Hovorí len to ako si výrobca želá, aby ste videli „kvalitu“ jeho obrazovky. Typicky najnižšej modelový rad začína na nejaké hodnote a vyššie rady vždy pridajú 100 alebo viac HZ navyše. K tomu si ešte každý výrobca technológiu pre zlepšenie plynulosti nazval podľa seba. Sony má Motionflow XR, Samsung má Clear Motion Rate a LG zase TrueMotion. Vždy sa jedná o v podstate to isté a to sadu funkcií, ktoré majú na softvérové ​​úrovni poslúžiť k lepšej kvalite obrazu.

Dôležité je, že objektívne medzi sebou nie sú hodnoty jednotlivých výrobcov vôbec porovnateľné a často nedávajú veľký zmysel ani v rámci jedného výrobcu. To čo má zmysel riešiť, je akú má obrazovka reálnu obnovovaciu frekvenciu. To je v našich podmienkach najčastejšie 50 alebo 100 Hz. A má to cenu riešiť? Povedali sme si predsa, že väčšina filmov je natočená pri 24 snímkach za sekundu. Tak čo tv robí s voľnou kapacitou, keď ich má zobraziť každú sekundu 50 alebo 100? Rôzne. Niekedy zobrazí viac rovnakých snímok za sebou, inokedy je preloží čiernym snímkou ​​(tzv. BFI – black frame insertion). Tieto algoritmy sú už vo väčšine prípadov veľa pokročilé, ale rovnako záleží na ich kvalite. Napriek tomu je v naprostej väčšine prípadov lepšie 100 Hz panel ako 50 Hz. Má vôbec cenu kupovať 50 Hz tv? Ako vždy, ide o kombináciu vašich potrieb a financií, ktoré máte k dispozícii.

  • 50 Hz – keď najmä sledujete klasické vysielanie, sem tam nejaký film počítača alebo flash disku. Pridajte k tomu nižší rozpočet a 50 Hz bude jasnou voľbou.
  • 100 Hz – máte na nákup viac peňazí a alebo ste fanúšik športu či akčných filmov? V tom prípade by pre vás 100 Hz panel mal byť ten pravý.

Umelé (softvérové) upravovanie plynulosti obrazu môže viesť k takzvanému soap opera effect – preložené ako efekt mydlovej opery. Myslí sa tým to, že televízor tak moc upravuje pohyb na obrazovke, až dochádza k deformácii. Opäť sa jedná o subjektívnú záležitosť. Niekomu zjemnené a upravené podanie vyhovuje, inému sa prieči. V takom prípade je riešenie v nastavení televízora zjemňovačom funkcie vypnúť. Niekedy sa môžete stretnúť dokonca s položkou v menu nazvanú soap opera effect. V nasledujúcom videu máte praktickú ukážku, ako môže soap opera effect vyzerať v praxi. Ide o veľa extrémnú variantu, v praxi to býva časté menej výrazné.

Smart TV

Slovensky môžeme povedať múdra televízia. Myslí sa tým prístroje, ktoré sa dokážu za pomoci Wi-Fi alebo sieťového kábla pripojiť k internetu. Vďaka nemu môžete prechádzať internetové stránky, alebo využívať špeciálne aplikácie či hry. Alebo tiež sťahovať spoplatnený video obsah priamo do televízora. Z obdobia posledných pár rokov patrí väčšina novo vyrobených a predávaných prístrojov do kolónky smart tv.

Pre plné využitie takýchto možností už môže byť bežný ovládač nedostatočný. Väčšinu moderných televízorov možno ovládať aj cez mobilný telefón, alebo ide dokúpiť bezdrôtovú klávesnicu aj s touchpadom. Ďalšia možnosť ovládania je za pomoci hlasu (v diaľkovom ovládači je mikrofón, ktorý je cez Bluetooth prepojený s počítačom) alebo gestami (to v prípade, že je televízor vybavený kamerou, ktorá sníma pohyb).

Bohužiaľ realita nie je vždy ružová a aj tu nás môžu stretnúť komplikácie. Typickým neduhom smart televízie je webový prehliadač. Často je pomalý, lenivo reagujúce na vaše povely a niektoré stránky nedokáže zobraziť. Aplikácie sú niekedy nedotiahnuté a padajú, hry sa zle ovládajú. Neplatí to vždy, je to model od modelu a výrobcu od výrobcu.

HbbTV

Čo to je HbbTV? Ide o takzvanú hybridnú televízii. Ide o kombináciu televízneho vysielania a internetového pripojenia. Pochopiteľne aby ste mohli HbbTV využívať, musí ho váš televízor podporovať. To či ho podporuje, zistíte v jeho špecifikácii. Často sa tiež označuje ako „červené tlačidlo“. Práve tlačidlo s touto farbou na vašom diaľkovom ovládači totiž HbbTV ovláda. Príkladov využitie je celá rada. K práve vysielanému programu možné zobrazovať aktuálne informácie. Napríklad pri sledovaní futbalového zápasu možno zisťovať prostredníctvom tv výsledky ostatných zápasov bez nutnosti meniť program či odchádzať od prístroja. Alebo pre rôzne televízne súťaže či hlasovania, keď každý divák môže reagovať z pohodlia svojho domova.

V súčasnej dobe je bežné HbbTV vo verzii 1.5. Novo sa objavila špecifikácie pre verziu 2.0. Tá je určená primárne pre 4K vysielanie, podporuje HDR a zvuk vo formáte NGA. Zjednodušene povedané, zase bude o niečo lepší zvuk i obraz. Avšak to vyzerá, že pre podporu HbbTV 2.0 bude potrebné iný hardvér ako pre existujúce verzii. Ako to v skutočnosti dopadne ešte len uvidíme. Tento štandard je ešte len v plienkach, ale niektorí výrobcovia už u svojich výrobkov podporu uvádzajú. Za mňa to nie je rozhodujúci faktor pri nákupe nového televízora. Pretože podobné zmeny v technológiách nás čakajú skoro každých pár rokov a ak by mal človek čakať na to až bude jeho vysnívaný prístroj podporovať všetko, tak sa nikdy nedočká. Pretože zmeny v tomto odvetví prichádzajú pomerne rýchlo.

Zvuk

Ako si asi dobre spomínate, predtým boli tv „veľké krabice“. Hlboká tela televízorov umožňovala dovnútra nainštalovať výkonné a niekedy aj veľa kvalitné reproduktory. Občas dokonca vrátane imitácie subwooferu, ktorá vedela vytvoriť decentné basy. A teraz zarovnajte takú „prehistorickú“ televíziu s modernou plochou obrazovkou, kedy celý prístroj má u špičkových modelov pokojne len päť centimetrov v najhlbšom bode. To nám veľa priestoru kam umiestniť reproduktor nezostáva. Aj keď miniaturizácia pokračuje na všetkých frontoch, u zvuku platí, že fyzikálne zákony sa obchádza ťažko. A ak chcete kvalitný zvuk, musíte mať dostatočný priestor kam interné reproduktory umiestniť.

V oblasti zvuku sú rozdiely medzi jednotlivými značkami a často dokonca aj medzi jednotlivými modelmi daného výrobcu veľmi malé. Snáď u všetkých výrobkov renomovaných značiek platí, že sú pre hovorené slovo úplne dostatočné. Svoje slabé miesta však ukážu, ak si chcete vychutnať film s náležitými zvukovými efektmi, alebo si len pustiť hudobný klip alebo záznam koncertu. V prípade, že chcete mať zvuk na úrovni, nezostáva než siahnuť po externom riešenie.

Možností ako to riešiť je niekoľko. Najlacnejšie, ale aj vo väčšine prípadov najmenej zmysluplnú sú slúchadlá. Hlavné obmedzenie je v tom, že zvuk reprodukujú len jednému divákovi. Výhodou môže byť použitie v noci, alebo bluetooth prenos. Každopádne pre väčšinu užívateľov to nebude tá správna možnosť.

Ďalším spôsobom ako sa dostať k lepšiemu zvuku je soundbar. V skratke je to dobré riešenie na sledovanie filmov, ale pre reprodukciu hudby to nie je to pravé. Umiestnite hod pod alebo nad televíziu, prepojíte káble a môžete užívať. Ak si to môžete dovoliť, vyberajte soundbary označené ako zvukové projektory. Tie majú 15 – 40 smerových reproduktorov, ktoré dokážu pomerne verne poskytnúť priestorový zvuk. Hlavnou výhodou sú malé nároky na priestor a jednoduchá montáž.

Ak je pre vás dôležitejšie podanie hudby, môžete zvoliť klasické reproduktory, ktoré cez zosilňovač prepojíte s televízorom. Nedočkáte sa priestorového efektu ako u soundbara, ale dostanete super podanie hudby a oproti interným reproduktorom výrazne zlepšený zvuk u filmov. Opäť relatívne jednoduchá inštalácia a nijak veľké nároky na miesto.

Poslednú a najviac náročnú možnosťou je systém domáceho kina. Či už to bude 5.1 či 7.1, tak podanie priestorového zvuku i hudby môže byť na veľmi slušnej úrovni. Samozrejme záleží v akej kvalite domáce kino zaobstaráte. Od systému za 100 € žiadne zázraky čakať nedajú. Pri všetkých z uvedených riešení (okrem slúchadiel, tam je to lacnejšie) platí, že prístroj okolo cca 400 € posunie zvuk o niekoľko úrovní ďalej proti tomu vstavanému. Nevýhodou domáceho kina sú väčšie nároky na miesto. Musíte niekam umiestniť reproduktory a tiež to znamená celkom dosť káblov.

Konektory

Základným konektorom je HDMI. Tým prepojíte televíziu so zdrojmi HD obsahu ako je blu-ray prehrávač, hernú konzolu alebo napríklad počítač. Konektor VGA slúžil na pripojenie starších zariadení, dnes sa s ním u nových prístrojov už nestretnete. Vďaka týmto dvom prípojkám môžete z obrazovky urobiť monitor, na ktorom môžete prehrávať filmy napríklad z notebooku.

Z USB konektora, alebo čítačky kariet sa do televízie prehrávajú fotky alebo videa. Tieto dva vstupy má prevažná väčšina televízorov. Ak má vaša televízia sieťové rozhranie: káblové LAN / ethernet alebo bezdrôtové Wi-Fi, môžete prehrávať hudbu, filmy a fotky, ktoré sú zdieľané v domácej počítačovej sieti.

Diaľkové ovládače

Niektoré drahšie televízie majú dva diaľkové ovládače. Jeden na klasický prepínanie kanálov, druhý na ovládanie internetového prehliadača a chytrých aplikácií. Má menej tlačidiel a ľahšie sa s ním ovládajú vybranej funkcie. Niektoré ovládače sú dokonca vybavené dotykovou plôškou, ktorá funguje podobne ako touchpad u notebooku.

Koliesko, ktoré poznáte z myší, na ovládači nájdete tiež. Niektoré „profi“ ovládače majú zo zadnej strany klávesnicu, ktorá uľahčuje písanie webových adries a ďalších. Druhotné diaľkové ovládače síce uľahčujú ovládanie, ale aj naďalej zostáva najpohodlnejšia možnosťou klasické pripojenie notebooku.

8K televízie

Možno už ste to počuli. Prvé televízory s rozlíšením 8K sú k bežne dostaniu na kúpu. Čo je to 8K rozlíšenie? Obsahuje 4x toľko pixelov čo 4K displej. To znamená 33 117 600 pixelov a rozlíšenie je 7 680 x 4 320 pixelov. Pre porovnanie 4K prináša 3 840 x 2 160 (čo znamená 8 294 400 pixelov). Hneď v úvode odpoviem na otázku, ktorú si kladiete. A to je, či má cenu si taký prístroj kupovať. V čase vzniku tohto článku (záver roka 2018) rozhodne nemá. Ide o novú a preto pomerne drahú technológiu a tiež existuje minimálne množstvo v obsahu v tomto rozlíšení. Nebojte, takto ľahko to neodbijete a pozrieme sa na to podrobnejšie. Zrovna na trhu vstupuje Samsung QE65Q9 (ktorý je dostupný aj v 75 a 85 palcové variante). Cena u najmenšie varianty začína na cca 5 000 €, u tej najväčšej sa blíži 16 000 €. Čo sú ceny, ktoré sú pre väčšinu z nás nedostupné. V tejto chvíli skutočne skoro nenájdete obsah v 8K. Ono aj 4K získate v zásade len skrze streamovacie služby a ani bežné televízne vysielanie, je z nezanedbateľné časti ešte pod fullHD. Vyspelé ázijské štáty plánujú 8K vysielania na rok 2020 pre olympiádu v Tokyu. Nechcem byť skeptik, ale pokiaľ ide o podobné aktivity v SR, tak by som ich neočakával skôr ako za päť rokov. A aj to považujem za optimistický termín. V tej dobe bude obdobný televízor ako Samsung QE65Q9 stáť maximálne polovicu svojou dnešné ceny, skôr menej.

Prečo teda výrobcovia s 8K panelmi prichádzajú už teraz? Ľudia chcú mať doma čo najväčšie obrazovky. A keď vezmeme do úvahy panel s uhlopriečkou 120 palcov, tak v 8K rozlíšení má cca rovnakú hustotu pixelov ako menší 32 palcov veľká obrazovka pri fullHD rozlíšení. Avšak stále platí, že pre takto veľkú televíziu potrebujete obsah v solídne kvalite. To v tomto prípade znamená väčšiu časť produkcie vo 4K. Takže s nákupom 8K televízora má rozhodne zmysel počkať. Za pár rokov sa budú predávať za výrazne nižšiu cenu a budú dostupné pre väčšiu časť populácie. Taktiež môžeme dúfať, že sa hlavným televíznym staniciam podarí transformovať svoje vysielanie na 4K. Dovtedy by som nákup tohto typu odporučil len technologickým nadšencom s výrazným prebytkom v rozpočte.

Môžete sa stretnúť s názorom, že na 8K televíziu bude vďaka umelej inteligencii a jej úpravám vyzerať každý obraz skvele. Algoritmy toho dokážu veľa a ich sila sa nedá poprieť. Ale ako hovorí ľudové príslovie – nech robíš, čo robíš, z repy ananás neurobíš. Pri sledovaní SD obrazu (v ktorom ešte časť tv svoj program vysiela) na obrie obrazovke zo vzdialenosti menšej ako dva metre, tak nedostatky rozhodne vidíte. A žiadna úroveň umelej inteligencie, nie je v súčasnej dobe s tým niečo urobiť. Pri zdrojové kvalite videa vo 4K bude všetko v poriadku.

späť hore ↑

Kedy je najvýhodnejšie kupovať televíziu

Televízor nie je práve lacná vec a mnoho rodín jeho výmenu starostlivo plánuje dopredu. Viete, kedy je najvhodnejší čas pre nákup prístroja? Väčšina výrobcov uvádza na trh nové modely každý rok a to v rozmedzí marca až júna. Typický priebeh ceny nového modelu je nasledujúci:

  • Jar – uvedenie na trh, vysoká cena
  • Leto – jeseň – priebežný pokles, ktorý môže byť aj výraznejšie – záleží na predajnosti modelu, jeho konkurencii atď ..
  • Predvianočný sezona (cca od polovice novembra) – doba veľký akcií Black Friday atď … môže nastať výraznejší pohyb smerom nadol, niekedy len na kratšiu dobu, po ktorej sa môže vrátiť späť. !! Pozor nie všetky zľavy v tomto období sú skutočné zľavy, odporúčam porovnávať ponuku jednotlivých obchodov medzi sebou !!
  • Januárové výpredaje – rovnaká situácia, môžu nastať výraznejšie poklesy smerom nadol, ale aj tu je na mieste byť opatrný a kontrolovať cenu naprieč viacerými obchody.
  • Jar – uvedenie nových nástupných modelov, cena opäť klesá. Bohužiaľ sa súčasne vyprázdňujú zásoby a preto klesá aj dostupnosť staré modelové rady, ktoré je nahradzovaná novou.

Vidíte, že v zásade celý rok dochádza k priebežnému poklesu ceny televízorov. Ak si môžete dovoliť počkať a je pre vás veľmi dôležitá cena, tak je naozaj najvhodnejšia chvíľa k nákupu po uvedení nové rady. Rozdiely medzi jednotlivými generáciami často nie sú nijako zásadné a pritom rozdiel v cene môže byť aj 50%. Druhým výhodným obdobím k nákupu je doba pred a po vianociach. Zľavy sa často netýkajú všetkých modelov a navyše majú e-shopy v SR zvyk „čarovať“ s cenami, aby z nich vyšli zľavy vo výške 60-70%. V skutočnosti je naraziť na takú zľavu malý zázrak. Pôvodná cena sa napríklad berie, ako v dobe uvedenia na trh. Takže máte síce zľavu 70% oproti tomu, čo tv stála pri uvedení na trh, ale pri bližšom porovnaní môžete zistiť, že u konkurencie stojí úplne rovnako.

Vyššie popísaná správanie platí v priemere pre celý televízny trh, ale jednotlivé prístroje sa môžu líšiť. Keď je výrobok veľa predávaný a má dobré hodnotenie v odborných recenziách, tak je miera poklesu ceny oveľa menšie, než u nevydareného kusu s menšou predajnosťou. Veľa tiež záleží na cenovej politike konkurencie. Jednoduché pravidlo na záver, ak nepotrebujete mať novú televíziu okamžite, tak v jarnom období pár mesiacov počkajte a alebo zvážte minuloročný model.

Príklady pohybu cien

Výber televízie na predajni

Ak si idete televíziu vybrať na predajňu, nezabudnite, že je tam zvyčajne oveľa viac svetla ako v šere vo vašej obývačke. Obrazovky tiež majú často špeciálne nastavenia obrazu a premietajú klipy, ktoré boli vytvorené predovšetkým na účely reprezentácie. Uvidíte aj tie najmenšie detaily, sýte farby, ale bežný výkon vám zostane skrytý.

Nechajte si preto ukázať normálne televízne vysielanie, ktoré vám väčšinou odhalí kvality a nedostatky vami vybranej televízie. Má pleť moderátora prirodzenú farbu? Je bežiaci text s krátkymi správami rozmazaný alebo trhaný? Tiež požiadajte o stlmenie svetiel a iné nastavenie obrazu. Zamerajte sa na to, či je dostatočne ostrý z každého uhla pohľadu a či sú tmavé scény zobrazené v dostatočnej kvalite.

Predajcovia často používajú jeden pomerne podlý predajné trik. U jedného prístroja pustí technologické demo vo vysokej kvalite (takže obraz vyzerá úžasne) a u okolitých (ktoré sú veľmi podobné cenou i parametre) pustí nejaký bežný televízny program. Samozrejme keď ich vidíte vedľa seba, hovoríte si že tá prvá má výrazne lepší obraz. Ale to môže a nemusí byť pravda. Podmienky v tejto súťaži sú totiž nastavené značne neférovo. Je to ako by ste mali pretekať v jazde po diaľnici, mali bicykel a váš súper auto. Pred finálnym rozhodnutím si nechajte pustiť rovnaký zdroj obrazu. Len tak možno kvalitu obrazu porovnať.

späť hore ↑

TV ako počítačový monitor

Určite už ste niekedy premýšľali o tom či ide použiť bežne dostupná televízie ako monitor k počítaču. V dnešnej dobe nie je problém zaobstarať fullHD monitor s veľkosťou povedzme 24 palcov za veľmi príjemnú cenu okolo dvesto euro. Ale keď šilhají po niečom väčšom a s podporou 4K, tak cena vyskočí naozaj vysoko. A v tej chvíli pravdepodobne začnete premýšľať, či by na tento účel nebola lacnejšia a rozumnejšia nejaká menšie televízia.

Televízia pre hráčov

Nie je celkom nezvyčajné, že si nakupujúci zaobstará televízor len z toho dôvodu, aby mal veľkú zobrazovaciu plochu pre svoje hranie. Či už na hernú konzolu, alebo skrze pripojený notebook či stolný počítač. Ak je to aj váš prípad, je potrebné vziať do úvahy tri hlavné parametre:

Rozlíšenie

Jednak zobrazenie displeja, na ktorom budete hru zobrazovať, tak i zobrazenie v ktorom je schopné herné zariadenie hru vykresliť. Kým nové konzoly majú hry prispôsobené pre 4K rozlíšenie, tak pre hranie vo 4K na počítači potrebujete stále pomerne výkonný a drahý hardvér.

Input lag

Toto anglickej spojenie sa bežne používa aj v našom jazyku. Doslova by šlo preložiť ako vstupné oneskorenie. Označuje čas, ktorý televízii trvá než prevezme, spracuje a zobrazí signál zo zdroja (konzola / počítač). Ak je jeho hodnota príliš vysoká, tak zreteľne cítim, že dianie na displeji nasleduje s oneskorením po stlačení klávesy či iné reakcie v hre. Za solídne hodnoty sa dajú považovať časy medzi 20 – 30 ms. Samozrejme čím menej, tým lepšie.

Prečo vlastne k oneskoreniu dochádza? Tv je vybavená obrazovým procesorom, ktorý sa snaží o všemožné výpočty (vyhladzovanie hrán, zvýraznenie ostrosti atď ..) a softvérové ​​optimalizácie obrazu. A tie vezmú nejaký čas. Pri sledovaní filmu vám input lag 100 ms nijako nevadí. S ohľadom na konštantnú rýchlosť obrazu vám vôbec nevadí, že je vlastne o 100 ms meškanie. Riešením ako dosiahnuť nižšieho input lagu je tzv. herný mód. Ten v zásade spočíva v tom, že obmedzenie softvérového ​​spracovanie a vylepšovanie obrazu a vďaka tomu dosiahne rýchlejšieho zobrazenia obrazu.

Pokiaľ chcete dosiahnuť čo najnižšieho input lagu je potrebné sa vyhnúť bezdrôtovým ovládačom či klávesniciam. Než signál vzduchom skrz wi-fi doputuje na miesto určenia, pridá pár ďalších ms naviac. Pre bežné hráča, ale nie je dôvod riešiť každú ms.

Doba odozvy

Doba odozvy označuje čas, ktorý trvá, než jeden pixel na displeji dokáže zmeniť farbu z jednej na druhú. Keď je doba odozvy vysoká, môžeme sa stretnúť s tzv. rozmazaním obrazu u pohybujúceho sa objektu. Hodnoty doby odozvy výrobcovia často udávajú. Bohužiaľ tu nie je jednotný štandard a často sú udávané ako tzv. GTG. To znamená gray to gray (zo šedej na šedú). Asi tušíte, že sa jedná o super nízke hodnoty, ktoré ale s reálnym hraním nemajú veľa spoločného. Zaujímavejšie už je BTW. Black to white, teda z čiernej na bielu. Normálna hodnota pre súčasné LCD televízory je okolo 15 ms. Veľkú výhodu majú OLED panely, ktoré toto zvládajú okolo 1 ms.

Chroma Subsampling

Čo znamenajú tieto podivné číselné rady? Veľa zjednodušene hovoria, koľko farieb sa na tv zobrazí a aký veľký bude dátový prenos. Vo svojej podstate ide o formu kompresie obrazu. Zjednodušená verzia: Video signál je rozdelený na dve časti. Farebnú zložku a svetelnú zložku. Farebná zaberá viac miesta, preto sa pri kompresii obmedzí a naopak sa pridá na svetelnej zložke (vlastne kontrast, rozdiel medzi svetlou a tmavou farbou).

  • 4: 4: 4 – farebný prenos bez kompresie
  • 4: 2: 2 – menšia kompresia farebné zložky
  • 4: 2: 0 – veľká kompresia farebné zložky

A vplyv na kvalitu obrazu? V praxi to chce trochu experimentovania, pretože sa môže stať, že aj s 4: 4: 4 bude obraz (farby) deformované. Odporúčam vyskúšať 4: 4: 4 i 4: 2: 2 a sami uvidíte, v akej variante bude vaša kombinácia počítače aj televízia najlepšie fungovať.

Veľkosť

Akú zvoliť veľkosť? 40 – 43 palcov, viac nemá zmysel. A ako sa na takto veľkej ploche funguje? Na mňa je to až príliš priestoru a celkom blízka vzdialenosť na tak veľký displej. Ale musím uznať, že nie je problém mať vedľa seba treba päť okien a všetky sú dostatočne veľké a čitateľné. Písmo je stále jemné a čitateľné, takže písanie v textovom editore bolo bez chybičky. Len mi vadilo to prechádzaní hlavou zľava doprava pri postupe kurzora u písania textu. Ale čo si budeme nahovárať, asi nikto si túto kombináciu neobstaráva na prácu, ale na hry. A tu je zážitok famózny. Veľká obrazovka proste lepšie vtiahne do deja. Na hranie vo 4K budete potrebovať poriadnu grafiku, ale aj obraz vo FullHD rozlíšení vyzerá na obrie obrazovke krásne. A ten si môžete dovoliť aj so staršou grafickou kartou.

Chcete sledovať 4K filmy spustené cez počítač? Uistite sa vaše grafika má hardvérovú podporu kodeku HEVC (H.265). Pretože bez nej a za použitia len surového výkonu procesora pravdepodobne nebudete s výsledkom spokojní. Snáď s výnimkou majiteľov špičkových procesorov v cenách okolo tisícky euro.

Na záver možno povedať, že použitie tv ako pc monitora možné je, ale má aj svoje nedostatky, ktoré odporúčam zvážiť. Jednak je to ergonómia pri sedení pred obrazovkou. Ďalším rizikom je náročnejšia metóda typu pokus omyl, pre prepojenie s pc v optimálnom možnom móde. Kvalita obrazu, rýchlosť odozvy atď … Keď sa však všetko podarí, tak výsledok stojí za to!

späť hore ↑

Výrobcovia

Samsung

Aktuálne asi najpredávanejšia značka v SR a ani sa tomu moc nečudujem. Majú totiž veľmi podarenú nižšie rad, ktorých sa u nás predáva najviac. Vo vyššej strednej triede to už taká sláva nie je, tam je na tom konkurencia lepšie. Nižšie rady QLEDů taky nie sú žiadna výhra, takže ďalší zaujímavá časť ponuky sú až dve posledné špičkovej rady QLEDů. Škoda, že sú tak drahé, inak sú to neskutočne podarené televízory. Hlavné dôvody prečo u tv medzi 400 – 800 € často odporúčam Samsung, sú veľa jednoduché a pritom príjemné ovládanie (kto mal v ruke ich minimalistický ovládač vie o čom hovorím), vlastný operačný systém Tizen a VA panely aj v televíziách okolo 400 €. Pozor neplatí to vždy, aj Samsung do niektorých veľkostí dáva IPS, ale aspoň máte šancu sa k VA dostať. LG alebo Philips pchajú IPS skoro všade.

Ale aby som len nechválil, hlavne po uvedení na trh sú ceny nových modelov prepálené. Postupom času klesajú a ideálna doba k nákupu je november až začiatok nasledujúceho roka. To na trh prichádzajú nové modelové rady pre ďalší rok. Len málokedy prináša tak zásadné zlepšenie oproti predchádzajúcemu roku, aby ospravedlnilo často o viac než 50% vyššiu cenu. Samsungy v roku 2018 ukončili podporu pre starý xvid formát. Ide najčastejšie o filmy vo formáte avi, s nízkou veľkosťou. Väčšine ľudí by to vadiť nemalo, tento formát rovnako nevyzerá na 4K veľké televízii vôbec dobre.

LG

Je hneď po Samsungu najúspešnejším predajcom v tomto segmente. Majú vlastný operačný systém, zvaný WebOS. Za mňa je veľká škoda, že do všetkých svojich nových obrazoviek (okrem OLED) dávajú IPS panely. LG majú tiež skvelé ovládanie, parádny design, ale keď zháňate TV pre večerné sledovanie filmov, tak vaše kroky rovnako skončia u VA panelu. A to je z pohľadu LG veľká škoda, pretože tu nemá čo ponúknuť. Ďalšou časťou ponuky sú luxusné OLED. A úprimne keby som kupoval OLED, tak by som ho bral zrejme práve od LG.

Pozor na to, že najlacnejšie LG televízie majú RGBW štruktúru. U televízneho vysielania to príliš nevadí, u 4K filmov je už rozdiel poznať. Okrem tohto najvyššieho segmentu sú ich LCD vhodné do zasadačiek či veľa preslnených miestností. Večer je kvôli IPS čierna skôr šedivá. To pochopiteľne neplatí pre OLED, ten má (nielen) čiernu úplne dokonalú. Som zvedavý, s čím prídu na ďalší rok, pretože si myslím, že im kvôli plošnému použitie IPS musí v predajoch trochu ujíždět vlak. A to je veľká škoda, pretože náročná konkurencia je motorom pokroku a tiež vedie k príjemnejším cenám.

Sony

Je o krok za LG a Samsungom, ale stále patrí medzi veľkých hráčov. Narozdiel od nich nemá svoj OS, ale využíva Android. Na adresu Android TV môžete počuť často negativitu, ale za seba musím povedať, že to nič strašné nie je. Ako Tizen tak aj WebOS mi prídu o kúsok príjemnejšie a svižnejšie, ale aj v televíznej verzii Androidu sa pracuje dobre. Zvlášť ak máte na rovnakom operačnom systéme založený mobilný telefón, tak si zvyknete ľahko.

Použitie googlího Androidu má jednu veľkú výhodu a tou je hlasové vyhľadávanie (pri modeloch, ktoré sú ním vybavené). Funguje veľa spoľahlivo a je to návykové. Jednoducho len stlačte tlačidlo mikrofónu na ovládači a potom čo červeno blikne, poviete, čo chcete hľadať. To, že budú dobre fungovať jednoduché otázky, kedy poviete jedno slovo, som čakal. Ale ten OS si bez problémov poradí aj s víceslovnými dotazy a dokonca so špecifickými slovami, ako treba názov dediny, kde mám príbuzných. Hneď vybehlo video z jednej kultúrne akcie z toho miesta. Veľmi dobre zvláda aj hľadanie v angličtine a to rozhodne nemám hovorený prejav na úrovni rodeného hovorcu. U Sony sa dá vyberať z VA aj IPS panelov, k tomu majú aj vrcholnú OLED rad. Najmä v úrovni vyššej strednej a strednej triedy má niekoľko veľmi zaujímavých modelov, ktoré majú výborný pomer ceny a výkonu. Inak s cenou u nových modelov je to rovnako ako u Samsungu. Po uvedení na trh sú veľmi vysoko, postupne padajú a najlepší čas k nákupu je koniec roka a začiatok ďalšieho.

Philips

Má jedno špecifikum a tým je technológia Ambilight. Nie je bežne zvykom, že by nejakú funkciu ponúkal iba jeden výrobca. Z toho by šlo usudzovať, že to nebude žiadna pecka. Tak ako je to s Ambilight? Nu, je to dosť subjektívne. Poznám pár ľudí (a napodiv to ani nie sú vlastníci tohto prístroja), ktorým príde tento systém zadného osvetlenia televízora ako úžasný zážitok, ktorý zlepšuje sledovanie obrazovky. Iným ľuďom zase príde rušivý. Moje odporúčanie je jasné. Ak si myslíte, že to pre vás bude to pravé, rovnako sa na neho idete prvýkrát pozrieť. Či už k známemu, alebo do nejakého showroomu. Toto je jednoducho funkcia, na ktorú je názor ďaleko viac subjektívne, než objektívne. Osvetlenie je zvyčajne na hornej strane a oboch bočných stranách prístroja.

Zjednodušene ide povedať, že farba osvetlenia nadväzuje na farbu, ktorú v tej časti obrazovky zobrazuje televízie. Príjemné je to najmä večer, kedy osvetlenie zjemňuje kontrast medzi tým, čo vidíte na obrazovke a temnú múrov. Pocitovo dochádza navyše k zväčšeniu obrazu. Obraz sa vám potom môže zdať väčší, než aká je uhlopriečka prístroja. Philips má v ponuke veľa prístrojov, bohužiaľ aj on stavil len na IPS kartu. Takže záujemcovia o kvalitnú čiernu u neho musí siahnuť po OLED, alebo sa pozrieť inde. Ďalšie často spomínanou nevýhodou je slabšia softvérová podpora od výrobcu. Myslené hlavne v podobe updatov operačného systému. Ich frekvencia klesá veľmi rýchlo a často sa nevydávajú ani pre dva roky starý model. Pre tých, ktorí nemajú v pláne využívať chytrých funkcií, to zrejme žiadne mínus nie je. Ceny sú o kúsok nižších ako u konkurencie z veľkých značiek. Philips patrí medzi značky, ktoré neradno podceňovať, ale zároveň ani nepatrí medzi predajných trhákov. Majú skupinu užívateľov, čo je milujú, ale veľa ľudí by si ich nikdy nevybrala.

Panasonic

Z hľadiska predajov u nás nepatrí rozhodne medzi najväčšie, ale napriek tomu ponúka široké spektrum prístrojov, ktoré cielia na všetky typy užívateľov. Predsa len táto japonská spoločnosť uviedla prvý 3D televíziu a celosvetovo jej patrí štvrté miesto v predajoch televíznych prístrojov. Páči sa mi zastúpenie IPS aj VA panelov. V ponuke majú aj OLED. Základom je príjemná cena, bohaté funkcie a nastavenia (často veľmi expertné). Ovládanie prístroja možno nie je tak jednoduché ako u Samsungu alebo LG, ale nejde o nič zložité, čoho by ste sa mali desiť. Hoci sa im v súčasnosti u nás príliš nedarí, ide o významného výrobcu, ktorý počas svojej existencie uviedol mnoho zaujímavých výrobkov. Z jeho ponuky sa dá vybrať a často možno naraziť na finančne naozaj zaujímavý nákup. Určite Panasonic nepodceňujte a skúste sa pozrieť, či má vo svojej ponuke niečo čo by vás mohlo zaujať.

Hisense

Opäť jedna značka, ktorá postupne naberá na význame. Zatiaľ veľmi zľahka, modelov nie je moc a u nás ju ešte mnoho obchodov neponúka, ale sú k mání potenciálne zaujímavé kúsky. Rovnako ako všetky dravé firmy, ktoré si chcú odhryznúť svoj podiel na trhu na to ide hlavne agresívnou cenovou politikou. Sú teda lacnejšie ako konkurencia. Ich operačný systém je postavený nad Android TV a hoci za posledných pár rokov urobili veľký pokrok, tak napríklad Sony je stále o kus ďalej. O LG alebo Samsungu ani nehovoriac. Páči sa mi použitie VA panelov, v ponuke majú aj pár IPS a dokonca OLED modely. Čo sa týka spoľahlivosti, tak zatiaľ nemáme k dispozícii dosť informácií pre vyrieknutie názoru. Predsa len sa nepredávajú dlho a nepredáva sa ich veľa. Konzervatívnemu kupujúcemu by som ich v prvom rade ešte neodporúčal, ale za zváženie stojí a hlavne sa teším, kam sa táto značka počas nasledujúcich rokov posunie. A či zoberie kúsok trhu niekomu z veľkej trojice.

Menšie výrobcovia

U nás sú svojou ponukou zastúpení menej a ani v predajoch nehrajú nijako výraznú rolu. Väčšie skúsenosti s nimi väčšinu nemáme, takže len stručné zhrnutie názoru na ne.

GoGen

Low Costov značka, ktorú neponúka veľa eshopov ani kamenných predajcov. Kvalitou obrazu patrí do podpriemeru a zaujať môže snáď len veľkou škálou modelov s malou uhlopriečkou. A to aj o veľkostiach ako je 22 palcov. Veľa TV z ponuky je s fullHD rozlíšením. Cenovo to u väčších modelov nie je žiadna extra sláva, za tie isté peniaze zaobstaráte rovnako veľký základný Samsung alebo LG a to sú lepšie investované peniaze. Hlavne aj z pohľadu nejakej dlhodobej istoty a stability (pravidelnosť aktualizácií). Zaujímavosťou je aj je nadštandardná 40 mesačná záruka na všetky LED televízory GoGEN – po registrácii na stránkach výrobcu. Pre tých, ktorí z nejakých dôvodov hľadajú skutočne mini uhlopriečky, sa niečo z ponuky môže hodiť. Inak môžete preskočiť.

Finlux

Pôvodom fínska značka, ktorá je teraz vlastnená Turkami. Pamätníci možno spomenú s akým obdivom na obrazovky od FINLUX pozerali v Tuzexe. Ale dnes je doba globalizácie, konkurencia je nemilosrdná a Finlux si ako svoju cieľovky vybral nižšiu triedu. Takže nečakajte žiadne sofistikované obrazové procesory, 100 Hz panely a ďalšie prednosti „lepších“ televízií. Cena je však ľudová 65 palcov ide zaobstarať okolo 1 000 € a 75 „ľahko nad 1 800 €. Počul som z viacerých zdrojov celkom dobré referencie na ich spoľahlivosť. To je určite plus. Osobne by som si z ich ponuky nevybral, ale keby niekto zvažoval obrie obrazovku, nemal dostatok peňazí na „známejšie“ značky a nevadilo by mu, že obraz pri tejto uhlopriečke nebude úplne na jednotku a zároveň by neočakával žiadne veľké smart funkcie, tak prečo nie. Ich ponuka úplne mimo nie je, ale väčšina záujemcov si vyberie inde.

TCL

Je pomerne mladá značka, ktorá veľa rastie na americkom trhu. Profiluje sa ako budgetová. To znamená, že cieli na užívateľov, ktorí preferujú nízku cenu, ale napriek tomu chcú dostať pomerne kvalitný televízor. V SR je zatiaľ ich zastúpenie malé, ale pár eshopov ich ponúka. Majú svoj vlastný operačný systém, ktorý je nazvaný Roku TV. Ten je prekvapivo veľa na úrovni. Či už sa bavíme o ponuke aplikácií, alebo užívateľskej prívetivosti. Zobrazovacie panely od TCL zatiaľ trápi nižšie hodnoty jasu a podpriemerné pozorovacie uhly. Páči sa mi, že u lacnejších rad majú v ponuke VA panely. Myslím, že počas nasledujúcich rokov má šancu sa vyšvihnúť do skupiny veľkých rýb i v Európe. Rozhodne značka, ktorú so záujmom sledujem a teším sa, až sa jej u nás povedie preraziť viac.

Toshiba

Má v ponuke niekoľko malých televízorov s FullHD rozlíšením a veľkosťou od 24 po 55 palcov. Sú veľa lacné, žiadne veľké zázraky z pohľadu kvality obrazu od nich nečakajte. Rovnako sa často objavujú sťažnosti na chybovosť operačného systému televízorov. Na druhú stranu, či niekto hľadá prístroj na chalupu alebo do kuchyne, ktorý bude slúžiť skôr ako zvukový podkres. Tak prečo nie. Kúpite ju doslova za pár stoviek. Ako hlavný tv do domácnosti by som ich nebral. To isté platí, pre 4K modely, ktorých v ponuke tiež niekoľko nájdete. Toshiba to dokonca skúša aj s OLED. V SR som ho v ponuke nevidel, ale ide objednať zo zahraničia. Ide o model Toshiba 65X9863 a opäť má svoje špecifiká. V rámci dosiahnutia nižšie ceny nemá podporu HDR. To mi príde ako krok stranou, pretože cenová úspora nie je extrémna a kto už bude investovať takú veľa peňazí do OLED tv, tak ju bude chcieť so všetkým. Možno sa Toshiba časom vyšvihne späť na výslnie, ale v tejto chvíli je to jeden z tých menej významných hráčov.

Orava

„Naša“ lokálne značka, väčšina z nás prístroj o tejto značky zažila u starých rodičov. Faktom je, že konkurencia je v dnešnej dobe inde a malý lokálny výrobca nemôže súťažiť s globálnymi hráčmi. V jej ponuke nájdete veľa malých LCD obrazoviek s cenou od 100 do 200 eur. Vidím to podobne ako u Toshiby. Ako kulisa na chalupu alebo pri varení prečo nie, najmä keď máte veľa striktné rozpočet. Prípadne si dokážem predstaviť ako tv pre dôchodcov, ktorým už toľko nejde o to, ako obraz vyzerá, ale chcú mať doma veľký televízor. U Oravy môžete kúpiť 65 palcov veľa pod 800 eur a 75 palcov tesne nad 1 200 €. Že výsledný obraz bude veľa hlboko pod úrovňou konkurencie snáď ani netreba zmieňovať. Ak niekde vystavenú Oravu uvidíte, sami to ľahko spoznáte. Pravdou je, že každý tovar má svojho kupca a pre určitých ľudí môžu byť zaujímavé. Pre tých, ktorí hľadajú kvalitný obraz a moderné technológie je Orava krokom späť.

Sencor

Sencor vyrába hromadu spotrebičov do domácnosti a nutné priznať, že mnoho z nich je podarených. U televízorov sa to povedať nedá. Ponuka nie je nijako široká a ani cenovo nie sú extrémne zaujímavé. Keď k tomu pridám aj pomerne časté sťažnosti na poruchovosť, tak by som lovil vo vodách inej značky. V tomto prípade totiž naozaj platí, za málo peňazí málo muziky.

Budeme radi počuť vaše myšlienky

      Napíšte odpoveď