Ako vybrať televíziu

Chcete kúpiť novú televíziu? Dajte si dohromady zoznam vlastností, ktoré vám na tv vadí a naopak tých, ktoré chcete alebo oceňujete. Možno to znie na prvý pohľad hlúpo, ale na trhu je niekoľko technológií a každá z nich má odlišné svoje silné a slabé stránky. Neexistuje univerzálna „najlepšia voľba“, ale je potrebné výber novej tv prispôsobiť potrebám a zvyklostiam kupujúceho. Pozeráte sa na televíziu z uhla? Ste náruživý hráč? Sledujete ju skôr večer alebo cez deň? Trápi vás „vyblednuté farby“? To je len príklad otázok, ktoré je dobré si zodpovedať. Vyznať sa v zložitej nabíce pomôže náš podrobný radca.

Test televízorov 2023

		Názov		Kontrast	Uhly	Farby	Konštrukcia	Dynamické scény	Smart tv	Celkom
1.		Sony Bravia KD-55AG9	Zistiť cenu	100%	80%	95%	90%	90%	80%	90%	Recenzia
2.		Sony XR-55A80J	Zistiť cenu	100%	85%	90%	90%	90%	80%	90%	Recenzia
3.		LG OLED55C1	Zistiť cenu	100%	80%	90%	90%	90%	80%	89%	Recenzia
4.		Panasonic TX-55HZ980E	Zistiť cenu	100%	80%	90%	90%	90%	75%	88%	Recenzia
5.		LG B1	Zistiť cenu	100%	80%	90%	85%	80%	80%	87%	Recenzia
6.		Samsung QE55QN85A	Zistiť cenu	65%	80%	80%	90%	85%	80%	79%	Recenzia
7.		Sony Bravia KD-55XH9505	Zistiť cenu	65%	70%	85%	80%	90%	80%	78%	Recenzia
8.		Samsung QE55Q80T	Zistiť cenu	70%	55%	85%	80%	85%	80%	76%	Recenzia
9.		Sony XR-55X93J	Zistiť cenu	75%	55%	80%	80%	85%	80%	76%	Recenzia
10.		Hisense 55U8QF	Zistiť cenu	75%	50%	80%	80%	75%	75%	73%	Recenzia
11.		LG 55UP7500	Zistiť cenu	40%	75%	70%	70%	60%	70%	61%	Recenzia

Porovnávali sme 17 modelov televízorov. Ako referenčnú uhlopriečku sme zvolili 55 palcov, čo je 140 centimetrov. Výrobcovia majú zvyčajne rovnaké funkcie a veľmi podobnú kvalitu televíznych panelov pre jednu sériu, takže v teste môžete hľadať aj iné veľkosti ako 55″ a porovnanie televízorov bude stále relevantné. Najlepším televízorom roku 2021 a víťazom testu je televízor Sony XR-55A80J, za ktorým nasleduje televízor LG C1, ktorý ponúka len o niečo menej. A pritom stojí podstatne menej. To je pravdepodobne dôvod, prečo väčšina kupujúcich uprednostní LG C1.

Porovnanie parametrov testovaných televízorov

		Názov	Rozlíšenie	Obnovovacia frekvencia (Hz)	Podsvietenie	Zobrazovacia technológia	Typ panelu	Priemerná doba odozvy (ms)
1.		Sony Bravia KD-55AG9	4K	100	nie	OLED	OLED	2
2.		Sony XR-55A80J	4K	100	nie	OLED	OLED	3
3.		LG OLED55C1	4K	100	nie	OLED	OLED	2
4.		Panasonic TX-55HZ980E	4K	100	nie	OLED	OLED	2
5.		LG B1	4K	100	nie	OLED	OLED	3
6.		Samsung QE55QN85A	4K	100	Direct	QLED	IPS	8
7.		Sony Bravia KD-55XH9505	4K	100	Direct	LCD	VA	10
8.		Samsung QE55Q80T	4K	100	Direct	QLED	VA	10
9.		Sony XR-55X93J	4K	100	Direct	LCD	VA	12
10.		Hisense 55U8QF	4K	100	Direct	QLED	VA	14
11.		LG 55UP7500	4K	50	Direct	LCD	IPS	15

Aké televízie by som aktuálne odporučil

Aktualizované v apríli 2022. Ako možno viete, v tomto období sa pozvoľna začínajú objavovať nové modely televízorov na rok 2022. Ale ich cena je veľmi vysoká av tejto chvíli rozhodne nedáva ich kúpa zmysel. Behom pár mesiacov spadne aj o niekoľko desiatok percent.

Najlepšie televízie do 200 €

Pri takto nízkej cene je výber skutočne ťažký a musím priznať, že rozdiely medzi značkami sú malé. U mainstreamových značiek (LG, Sony, Samsung atď.) sa do takejto ceny väčšinou nemáte šancu vojsť a zostávajú teda menší výrobcovia. Rovnako aj menšie uhlopriečky okolo 32 a 40 palcov. Pokiaľ vyberáte svoju hlavnú televíziu, odporúčam radšej nejaký čas šetriť a skúsiť sa dostať do nasledujúcej cenovej kategórie. Pokiaľ vás obmedzujú fyzické rozmery, alebo je rozpočet 200 € naozaj hraničný, tak zvážte Philips 32PHS5505 50 Hz IPS panel, HDready rozlíšenie (pri tejto veľkosti stále použiteľné), relatívne slušný a svižný (s ohľadom na cenu) operačný systém, zvuk tiež celkom použiteľný .

Prepínanie programov nie je najrýchlejší (ale to u snáď žiadne takto lacné tv), ale DVB-T2 funguje spoľahlivo. Ak chcete ešte o pár euro nižšiu cenu, môžete sa odvážiť do GoGEN TVF 32P559T – fullHD (1920 x 1080) a 50 Hz, ale pri takej veľkosti a v prípade druhej či tretej tv do domácnosti ako kulisa je aj toto rozlíšenie použiteľné, pokiaľ chcete zaplatiť čo najmenej. Tentokrát by sa malo jednať o VA panel (neviem, či v celej sérii). Nastavovanie v operačnom systéme je trochu hra na schovávačku, našťastie väčšinu vecí stačí nájsť len raz. Inak pre neho platia klasické neduhy takto lacných prístrojov – slabší zvuk, ľahko zmätený operačný systém a pomalšie reakcie.

Najlepšie televízie do 400 €

Väčšinou sme sa pod 400 € u slušnej 55ky dostali v rámci životného cyklu televízora až okolo predvianočných zliav. Pred touto dobou môžu byť ceny ľahko nad (cca 500 €). Ale obávam sa, že s ohľadom na rast cien v posledných dobe už na cenu pod 400 € môžeme zabudnúť. A pokiaľ netrváte nutne na hranici 400 €, odporúčam radšej tých pár euro priplatiť, než ísť do čínskych televízorov pod 400 €.

Aktuálne jediný televízor, ktorý túto podmienku spĺňa a ktorý by som odporučiť zvážiť je TCL 55P615. Android – čo znamená dostupnosť snáď všetkých aplikácií, ktoré na tv môžete potrebovať, 50 Hz VA panel. Základný zvuk aj obraz, ale pokiaľ väčšinu času sledujete klasické tv vysielanie, tak prečo nie.

Ľahko drahšia alternatíva je Samsung AU7172. Na svoju cenu (necelých 500 €) má veľmi solídny obraz, prepracovaný a plynulý systém. Jedinou zásadnou nevýhodou je fakt, že nepodporuje starší filmový kodek xvid a zvuk vo formáte DTS. Pokiaľ sledujete len televízne vysielanie, tak vás to nemusí nijako trápiť.

Ak je to pre vás z nejakého dôvodu zásadný problém, potom je alternatívou LG 55UP7500. LG má o niečo horší obraz (a IPS panel, namiesto VA pri Samsunge), ale prehrá aj filmy v staršom formáte. Samsung (respektíve VA panel) ponúkne lepšiu čiernu farbu, IPS zase vyšší jas a lepšie pozorovacie uhly.

Najlepšie televízie do 600 €

S VA panelom by po čase mohla byť najrozumnejšou voľbou Samsung QE55Q60A. Cena už spadla pod úroveň 600 €. Toto je taká medzi kategória. Po uvedení na trh do tejto kategórie spadá len málo televízorov, ale časom ich cena padá a dostávajú sa na túto úroveň. Nenáročnému divákovi bude stačiť aj televízor do 400 €, zatiaľ čo tie čo čakajú od televízora viac sa musia pozrieť k 800 €. V prípadoch spomínaného Samsunqu Q60A sa jedná o 50 Hz VA panel. Platforma Samsungu okrem skvelého a jednoduchého systému prináša aj niektoré obmedzenia. Konkrétne sa jedná o nepodporu kodeku DivX, zvuku vo formáte DTS a chýbajúceho konektora pre slúchadlá.

Od Hisense je tu s cenou okolo 550 € Hisense 55U7QF – opäť VA panel, ale tiež len 50 Hz. Rozdiel je predovšetkým v operačnom systéme. V obraze za mňa ľahko vedie Samsung. Keby bol cenový rozdiel napríklad 100 €, Hisense by som odporučil. Takto mi dáva zmysel zostať pri Samsunge.

Ak preferujete IPS panel, potom sa pozrite na LG 55NANO80P. Je to vlastne taká kópia Samsungu Q60A, len s odlišným typom panelu a skoro totožnou cenou. Pokiaľ vašim sledovacím zvyklostiam viac vyhovuje IPS panel, berte radšej túto.

Najlepšie televízie do 800 €

Pre priaznivcov VA panelu je tu Samsung QE55Q80A, ktorý ide kúpiť pod 800 € av tejto cenovej hladine nemá konkurenciu. 100 Hz panel, HDMI 2.1, osvedčený systém Tizen od Samsungu. Priame podsvietenie a vysoký kontrast zaručujú skvelý obraz. Prvé verzie na našom trhu mali IPS panel, ale v poslednej dobe sú všetky reportované nákupy s VA panelom. Verím, že na IPS už v ponuke nanerazíte. Bohužiaľ nepodporuje Dolby Vision, čo je teraz najrozšírenejší HDR formát.

Ľahko nad touto cenou je aj Samsung QE55QN85A, vďaka miniLED je to taká pokročilejšia verzia Q80A. Osobne by som pár euro navyše rozhodne priplatil. Sony bohužiaľ ponúka zaujímavé modely skoro až za 1 000 €. Sony XR-55X93J a najmä pokiaľ vám ide o sledovanie filmov s Dolby Vision, máte v Sony oproti vyššie zmienenému Samsungu lepšiu voľbu.

Pre priaznivcov IPS je možné odporučiť LG 55NANO913PA. Cenovo je ľahko nad limit, ale je to novinka a bude postupne padať smerom nadol. Má 100 Hz panel, podporu Dolby Vision, podporu HDMI 2.1 a veľmi dobré pokrytie farebného spektra, slušný jas a teda použiteľné HDR.

Pre priaznivcov OLEDu je na úrovni 800 € zaujímavá LG A1. Ostatné OLEDy ľahko zdraželi a sú bližšie 1 000 €. A1 má stále excelentnú čiernu, ale bohužiaľ len 50 Hz panel. Osobne by som odporučil radšej priplatiť za B1 (cca 950 €) alebo C1 (cca 1 100 €). Prípadne kúpiť niektorý z vyššie odporúčaných LCD.

Najlepšie televízie do 1 000 €

Tu je výber naozaj vynikajúceho LG OLED55C1. Fantastický OLED od LG, ktorý sa dá kúpiť za približne 1 050 €. Pravdepodobne najlepší nákup, ktorý sa dá v súčasnosti zohnať. Chápem, že OLED nie je pre každého a veľmi dobrý výber je aj medzi LCD, najmä Sony XR-65X93J. 65 palcov, skvelý obraz, podpora Dolby Vision. V tejto veľkosti a cene do 1 200 € asi najlepšia možná kúpa. Má vyšší jas a nehrozí pri nej ani teoretické riziko vypálenia.

LG bohužiaľ zvoľna vypratá pole pri lepších 4K LCD. Medzi 4K televízory sa sústredí na OLED a LCD špičku si necháva pre 8K televízory. Samsung na túto cenovú úroveň už tiež pokukuje s Samsung QE55QN90A, ktorá je za 1 050 €. Špičkové miniLED od Samsungu môže zaujať hráča, či ľudí čo majú predsa len strach z OLEDu. V porovnaní so Sony je to skôr otázka preferencií. Pre náročných divákov skôr Sony, pre hráčov jasne Samsungu. Ale svoj vplyv bude mať aj operačný systém, či citlivosť na blooming. Obe patria medzi úplnú LCD špičku súčasnosti.

Najlepšie televízie do 2 000 €

V tejto cenovej hranici sa už dostaneme skôr na vyššiu veľkosť než na lepšie televízory. Okolo Vianoc som tu odporúčal Sony XR-65X95J. To je aktuálne najlepšie LCD od Sony. 100 Hz panel, Dolby Vision, vysoký jas, skvelý obrazový procesor. Ale bohužiaľ jeho cena prekvapivo zase vystúpila a pohybuje sa aktuálne okolo 2 000 €. Preto je zaujímavejšou voľbou miniLED Samsung QE65QN90A alebo OLED LG 65C1. Tie obe stoja okolo 1 500 €. Okrem už spomínanej LG, sa dostaneme aj k OLED alternatívam od iných výrobcov napr. OLED od Panasonicu, Sony či Phlipsu. Tu všeobecne platí, že minuloročné či predminuloročné modely (pokus sa ešte predávajú) idú kúpiť okolo 2 000 € v 65 palcoch.

Tohtoročné modely je možné za túto čiastku mať len v 55 palcoch a treba povedať, že rozdiely v kvalite obrazu sú v zásade malé. Celkovo platí, že rozdiely medzi nimi sú pomerne drobné a ide o osobné preferencie. Pre tých čo najviac pozerajú cenu, je racionálna voľba LG, ktoré ju má väčšinou najnižšiu. Philips ponúkne špeciálne podsvietenie Ambilight, Panasonic asi najvernejšie farby na trhu a Sony taktiež skvelé farby a dokonalé spracovanie pohybu.

V prípade že vám ide o obrovskú uhlopriečku, tak si dovolím upozorniť na Sony KD-75X85J. Tú možno kúpiť za 1 500 €. Kvalitatívne je to taký lepší nadpriemer, ale tá cena vzhľadom na veľkosť je neuveriteľná. Ostatné značky v rovnakej kvalite zaobstaráte cca o 500 € drahšie. Len upozorňujem, že to chce pozorovaciu vzdialenosť aspoň tri metre, skôr viac. Pretože na takto veľkej uhlopriečke už sú nedokonalosti televízneho vysielania jasne viditeľné.

Výber televízora podľa parametrov

Vyberajte podľa toho, čo sledujete

Skôr než sa dostaneme k jednotlivým dôležitým parametrom výberu ako je uhlopriečka alebo rozlíšenie, je zásadná otázka čo na televízii budete sledovať. Čitatelia sa často v komentári pod článkom pýtajú aká televízia je pre nich najlepšie. Strašne moc to záleží na jej využití. Uvediem niekoľko príkladov:

Sledujem hlavne klasické tv vysielanie

Ak sledujete výhradne televízne vysielanie, tak nemá cena kupovať 65 palcov veľký OLED panel za tri tísíce euro. Kvôli nízkemu rozlíšenie (len časť kanálov je v HD, veľa ich je ešte v nízkej kvalite), bude obraz rovnako trochu rozkostičkovaný a kvalita displeja a ďalších funkcií takto drahého panela sa nemá šancu na plno prejaviť. Áno, bude mať lepší obraz ako rovnako veľká televízie za tisícku, ale ten rozdiel nebude nijako veľký. Naopak rozdiel v cene je pre väčšinu ľudí obrovský. Ako rozumná voľba mi tu príde 49-55 palcov veľký prístroj s cenou okolo 500 – 800 €. Ideálny pomer ceny a výkonu.

Sledujem tv vysielanie, ale aj filmy vo vysokej kvalite

Prípadne hráte hry na novej konzole. Je jedno či sa jedná o DVD či Blu-ray disky, alebo máte predplatený Netflix. Tu už má cenu investovať do kvalitnejšieho zobrazovadla, záleží čo vám dovolí rozpočet. Čím menší je podiel sledovanie tv vysielania, tým viac sa môžete prikláňať k drahším televíziám. Opäť vychádzajte zo svojho rozpočtu. Dobre vám poslúži televízie v cenovej hladine z predošlého odseku, ale u filmov vo vysokej kvalite je už divácky zážitok u drahšieho prístroja niekde inde. Vďaka kvalitnému zdrojovému videu sa netreba báť ani uhlopriečky 65 palcov a vyberať možno z cenovej hladiny od nejakých 1 000 – 3 000 €. Existujú síce ešte drahšie televízory, ale rozdiel v kvalite je naozaj minimálny a cenový aj niekoľkonásobný. 65 „obrazovky sú výrazne drahšie než tie 55“. Povedal by som, že 55 „je voľba rozumu a 65“ srdce.

Veľkosť televízie

Než sa vydáte do obchodu, premyslite si veľkosť uhlopriečky televízie. Mali by ste vedieť, že veľká obrazovka vždy neznamená lepší pocit zo sledovania televízie. Ak máte menšiu obývačku, televízne kanály neprijímate vo vysokom rozlíšení a nemáte ani blu-ray prehrávač, televíziu s obrie uhlopriečkou príliš nevyužijete.

Televíziu s veľkou uhlopriečkou využijete vtedy, keď prijímate signál vo vysokom rozlíšení. Ten sa šíri cez HD televízne kanály, blu-ray nosiče a tiež ho využíva veľa videohier.

Ak váhate nad tým, akú veľkú televíziu kúpiť, zmerajte si veľkosť obývačky, alebo izby, v ktorej ju budete sledovať. Doporučené vzdialenosti uvádzame v tabuľke nižšie. Pozorovacia vzdialenosť televízie je však tiež individuálnou záležitosťou. Zohľadniť musíte kvalitu signálu, typ programu alebo filmu, okolité podmienky a osobné preferencie.

Rozlíšenie televízie

Na pozorovacia vzdialenosť má veľký vplyv rozlíšenie vysielania:

• 4K = Ultra HD – rozlíšenie 3840 x 2160 pixelov ponúka 4x viac zobrazovaných informácií, než štandardné Full HD
• Full HD – rozlíšenie 1920 x 1080 pixelov už dnes tiež pomaly zastaráva (myslené v ponuke výrobcov televízorov), ale zďaleka nie všetky televízne stanice v ňom vysielajú
• HD ready – rozlíšenie 1280 x 720 pixelov je dnes už zastarané a vo väčšine prípadov nedostačujúce

Odporúčaná pozorovacia vzdialenosť

S ohľadom na to, že väčšina predávaných televízorov má 4K rozlíšenie sme upravili tabuľku odporúčanej vzdialenosti. Prvý stĺpec udáva veľkosť obrazovky, druhý to ako ďaleko by ste mali byť ďaleko od 4K televízie na ktoré sledujete klasické televízne vysielanie a posledný je určený pre vzdialenosť na sledovanie 4K filmov. Pri pohľade na tabuľku si mnoho užívateľov môže povedať, že uvedené hodnoty sú príliš nízke. To je úplne v poriadku. Uvedená vzdialenosť je braná ako najmenší odporúčaná. Je úplne v poriadku mať televízii ďalej.

Vzdialenosť od televízora podľa môjho tiež závisí aj od toho aký druh obsahu plánujete sledovať. Napríklad u športu či hranie hier je väčšina ľudí radšej o niečo bližšie obrazovke, zatiaľ čo pri sledovaní vizuálne nenáročného obsahu (seriály, debatné programy) zase nevadí, keď ste o kúsok ďalej.

Umiestnenie

Niektorí z nás (či už z vlastných preferencií alebo kvôli tomu aké sú obmedzenia obývacie steny) ukrývajú televízor do obývacej steny a okolo neho sú rôzne skrinky, vitríny a podobne. Pokiaľ je možné, odporúčam sa tomu vyhnúť. A to z dvoch dôvodov:

Tým prvým je zvuk. Aj keď v rámci hodnotenia každého súčasného televízora zmieňujem, že aj pomerne lacné externé reproduktory urobia väčšiu parádu, tak stále platí, že tv, ktorá „má okolo seba miesto“, dokáže podať výrazne lepší zvuk ako tá, ktorú uvězníte do tesného zovretia nábytku. Ideálna vzdialenosť, ktorú by tv od steny či steny nábytku za ňou mala mať je 15 – 20 cm. Hovoríte si, ako je to teda s montážou na stenu? To bude mať vždy skreslený zvuk? Moderné televízory spoznajú, že sú pomocou držiaka pripevnené priamo k stene a upraví nastavenie zvuku, aby sa s tým čo najlepšie vyrovnali. U niektorých je potrebné to urobiť ručne v nastavení.

Druhým dôvodom môže byť prítomnosť technológie dodatočného osvietenie, napríklad Ambilight (ktorú používa Philips) je pri takomto umiestnení (zvlášť ak je veľa tesné), skoro nepoužiteľná. Aj tu potrebujete istú vzdialenosť od steny či steny za displejom. Ideálnym prípad opäť aspoň 15 cm.

Čo sa montáže na stenu týka, veľa záleží na tom, aký držiak zvolíte. Na trhu je veľa druhov a často záleží aj na rozpočte aký je k dispozícii. U tých „lepších“ nie je problém televízor trochu nahnúť smerom dopredu a ľahšie sa dostať napríklad k výstupov pre HDMI alebo USB, ktorú sú z boku prístroja. Iné možno zase pomocou skladacieho ramena vysunúť ako dopredu, tak aj do boku. Takže si televízor dokážete správne nasmerovať aj keď sedíte treba mimo obývačka pri jedálenskom stole. Mnoho divákov to asi nepotrebuje, ale ak vy áno, odporúčam ísť navštíviť nejaké väčšie elektro. Predvedenie a vlastná skúsenosť vám dá oveľa lepšiu predstavu.

Výška do akej umiestniť televízor. Rovnako dôležitá otázka. Pri pohodlnom sedení na gauči či kresle chcete mať obrazovku tak vysoko, aby ste pohodlne mali jej cca polovicu až dve tretiny pod úrovňou očí. Príliš vysoké umiestnenie, pri ktorom musíte hlavu vytáčať nahor nie je dobrý nápad.

Typy televízneho signálu

Ďalšou dôležitou vecou, ​​ktorá ovplyvní nákup televízie je televízny signál. Prevažná väčšina súčasných televízorov má tunery pre príjem všetkých podporovaných druhov digitálneho televízneho vysielania. To sa označuje ako DVB – skratka anglických slov Digital video broadcasting. Čo tak úžasného do našich obrazoviek prináša a aké sú možnosti jeho príjmu? Vezmem to z druhého konca a pozrieme sa spoločne, aké boli nevýhody analógového vysielania. Prvá z nich bola nutnosť zobraziť to čo sa práve vysiela. Takže žiadne púšťanie relácie zo záznamu ako je to bežné dnes nebolo možné. Analógové vysielanie je tiež oveľa viac náchylné na šum a vplyv odrazu signálu či rušenie od iných vysielačov. Z toho vznikal zdvojený obraz, takzvané duchy. Preto bolo menej vysielačov, ktoré boli silnejšie a nebolo toľko oblastí s prekrytím. U digitálneho vysielania sa naopak môže využívať viac slabších (a lacnejších) vysielačov. Navyše dokáže prenášať obraz vo vyššej kvalite.

V dnešnej dobe je bežné, že tunery pre príjem televízneho vysielania sú priamo súčasťou televízora. Výhody pre internú variantu tunera sú zrejmé. Môžete používať rovnaký ovládač ako pre televíziu a nemáte v domácnosti ďalší prístroj navyše. Pre externú variantu potom hovorí prepracovanejšie užívateľské prostredie a z neho vyplývajúce pokročilé možnosti typu – mazanie staníc, ktoré nechcete alebo možnosť zálohy vašich naladených staníc. To u niektorých integrovaných tunerov nejde, iné to zvládajú s prehľadom. Každopádne je možné prijímať tento druh signálu aj na staré televízii, stačí kúpiť externý tuner čiže set-top box.

• DVB-T – pozemné vysielanie (vznik štandardu 2004)
• DVB-T2 – pozemné vysielanie novej generácie (vznik štandardu 2009)
• DVB-S – satelitné vysielanie (vznik štandardu 1997)
• DVB-S2 – satelitné vysielanie novej generácie (vznik štandardu 2005)
• DVB-C – káblové vysielanie (vznik štandardu 1994)
• DVBC-2 – káblové vysielanie novej generácie (vznik štandardu 2009)

DVB-T

Základný štandard digitálneho pozemného vysielania. Funguje tak, že je obraz aj zvuk digitalizovaný a vysielaný v takzvanom multiplexe. Multiplex zvyčajne obsahuje viac (4-6) programov pohromade. Digitalizovaný obraz je nutné komprimovať, pretože je dátovo veľmi náročný. Pre komprimáciu sa využíva známy formát mpeg2. Ten počíta s nedokonalosťou ľudského oka a odstraňuje drobné detaily v obraze, ktorých si príliš nevšímame. Pretože sa jednotlivé snímky od seba príliš nelíšia, tak sa posielajú len zmeny. Pôvodná veľkosť dátového toku je zhruba 160 Mbit / s a ​​po komprimácii sa dostávame pod 8 Mbit / s. Teda viac ako dvadsaťnásobnej zmenšenie. Podobne sa zaobchádza aj so zvukom. A aby mohol byť obraz so zvukom znova spojený, dochádza k tzv. multiplexovanie. To jest vysielania v rámci multiplexu.

DVB-T2

Nový štandard televízneho vysielania. Prvá testovacia sieť bola u nás spustená v roku 2016. Kompletný prechod na tento typ vysielania má byť dokončený v roku 2022. To znamená, že tou dobou musíte mať televíziu čo podporuje DVB-T2 alebo zakúpiť externú DVB-T2 set top box. Podľa informácií od Slovenských Rádiokomunikácií by sa malo vysielanie v tomto štandarde držať minimálne do roku 2030. Uvidíme ako či to tak naozaj bude.

Výhody oproti staršiemu formátu DVB-T sú tieto:

• možnosť príjmov viac televíznych programov
• viac programov bude tiež v HD (vďaka vyššej kapacite siete)

DVB-C

Digitálne televízne vysielanie v káblových sieťach. Zjednodušene káblová televízia alebo kabelovka. Vďaka dostupnosti kvalitného pripojenia až do domu prináša veľké množstvo programov, ktoré navyše môžu byť vo vysokej kvalite. Nevýhoda je jej obmedzená dostupnosť. Pretože náklady na rozvody káblov nie sú malé, tak sa ponuka obmedzuje na väčšie a veľké mestá. Ak bývate na dedine, môžete na káblovku zabudnúť. Druhou nevýhodou je, že sa jedná o platenú službu. Svojmu poskytovateľovi budete platiť pravidelný mesačný poplatok.

DVB-C2

Oproti pôvodnej verzii prináša navýšenie prenosovej kapacity, čo umožňuje príjem obrazu vo vyššej kvalite.

DVB-S

Prvá generácia digitálneho satelitného vysielania. Pracuje s obrazovou kompresiou mpeg2 a audio kompresiou mpeg1.

DVB-S2

Aj v tomto prípade prináša nový štandard možnosť prenosu obrazu a zvuku v lepšej kvalite. Pre kompresiu obrazu sa používa kodek mpeg4 a pre zvuk AC-3.

Mimochodom, viete prečo sú na satelite niektoré programy kódované? Odpoveď je jednoduchá. Zatiaľ čo u pozemného vysielania je dosah limitovaný signálom vysielača, tak u satelitu je dosah ohromný. Pokojne celá Európa. A televízie majú zakúpená vysielacie práva len pre určité územie. Napríklad Česká Televízia má práva len (okrem ČR) pre územie SR. A to by u nekódovaného satelitného vysielania nebola schopná zaistiť.

8bit vs 10bit

Ide o tzv. farebnú hĺbku, aneb to, koľko rôznych farebných odtieňov je obrazovka schopná zobraziť.

Najprv tá jednoduchšie verzie. 8bitová hĺbka umožňuje zobraziť 16 777 216 farieb. Teraz tá trochu náročnejšie časť. Ako sme sa k tomu číslu dostali. Ako vieme tak každý pixel sa skladá z niekoľkých subpixelov. V farebné štruktúre RGB sú to tri. Červený (Red), zelený (Green) a modrý (Blue). Každý z týchto subpixelov dokáže zobraziť 256 odtieňov. Jednoduchým násobením 256 x 256 x 256 sa dostaneme práve k číslu 16 777 216.

A koľko viac teda dokáže zobraziť 10-bitový panel. Asi budete prekvapení. Principiálne je všetko rovnaké, jedinou zmenou že v 10-bitovej štruktúre vie každý pixel zobraziť 1024 farebných odtieňov. Takže ideme znova násobiť. 1024 x 1024 x 1024. A výsledok je 1 073 741 824 farieb. Čo je presne 64x viac než čo dokáže 8bit. Vďaka tomu sú prechody medzi farbami plynulejšie a celkovo sú farby vernejšie. Viď. obrázok nižšie.

Pekne to ilustruje napríklad tento obrázok. Vidíte že u 10 bitov je prechod slnečná žiara oveľa plynulejšie a prirodzenejšie než u 8 bitov.

zdroj: zero-friction.net

Má 10bit vôbec zmysel? Poznám ho ako užívateľ? Úprimne, je to skôr investícia do budúcnosti. V súčasnej dobe ho využijete u videa s podporou HDR. Takže moje odporúčanie je nasledovné, ak je 10 bitová tv len o pár stoviek  drahšie než je strop vášho rozpočtu, popremýšľajte či môžete trochu priplatiť. Ak je rozdiel väčší, tak by som ju nekupoval a radšej za takých 5-8 rokov kúpil novú televíziu a staré sa zbavil (predaj / rodičia / chalupa atď ..). Tiež ju podľa môjho nemá cenu kupovať, ak sledujete len klasické tv vysielanie.

FRC (Frame Rate Control)

Čo je FRC? Táto otázka vás možno tiež napadla, pretože tento pojem často vidíte na televízoroch a monitoroch. O niečo vyššie sme diskutovali o rozdiele medzi 8 a 10 bitmi. Avšak v súčasnosti už snáď žiadny z moderných televízorov známych značiek nepoužíva čisto 8-bitové panely. Nižšie a niektoré strednej triedy majú 8 bitov + FRC, tie „lepšie“ majú plných 10 bitov. Len v krátkosti zhrnieme, že „obyčajný“ 8-bitový panel dokáže zobraziť necelých 17 miliónov farieb, 10-bitový panel dokáže zobraziť niečo vyše miliardy.

Pravdepodobne si myslíte, že 8 bitov + FRC bude niekde medzi touto úrovňou. Nie je to tak, dokonca aj 8 bit + FRC dokáže zobraziť rovnaký počet odtieňov ako čistý 10 bit, viac ako jednu miliardu. Prečo teda odporúčam mať čisto 10 bitov (ak to rozpočet umožňuje)? Dôvod je jednoduchý: 10-bitový panel dokáže zobraziť každý odtieň tejto miliardy pomocou samostatnej farby. Tie odtiene, ktoré sú mimo dosahu 8-bitového panela, zobrazuje tak, že na danom pixeli zobrazí dva odtiene v rýchlom slede za sebou (jeden snímkový odtieň A, druhý snímkový odtieň B), z ktorých nakoniec zloží požadovaný odtieň. Ďalší príklad technológie, ktorá vznikla vďaka nedokonalosti nášho ľudského oka. Často to funguje tak dobre, že si rozdiel ani nevšimnete. V praxi to však niekedy vedie k javu, ktorý sa v angličtine nazýva „flickering“. Najlepší preklad je asi „blikanie“.

Na ilustráciu si pozrite tento príklad:

zdroj

Nepríjemné je, že mnohí výrobcovia často označujú panel, ktorý má 8 bitov + FRC, ako 10-bitový. Koniec koncov, zobrazuje rovnaký počet farieb ako 10-bitový, že? …. Ale ako sa hovorí, keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté – ako môžete vidieť na predchádzajúcom obrázku. V praxi to na televíznej obrazovke nie je až tak viditeľné, ale v niektorých situáciách to viditeľné je. Najmä pri tmavých odtieňoch. Dôležité je uvedomiť si, že v mnohých prípadoch môže byť 8 bitov + FRC pre naše oko rovnocenné s 10 bitmi. V niektorých prípadoch (v závislosti od scény) však rozdiel uvidíte.

Čo to znamená? Bitová hĺbka panela je ďalšou časťou skladačky, ktorá spolu tvorí kvalitu obrazu televízora. Rovnako ako v prípade ostatných aspektov, ak chcete dosiahnuť vynikajúci obraz pre filmy 4K HDR, vaším cieľom by malo byť 10 bitov. Ak sledujete bežné televízne vysielanie, nie je to pre vás mimoriadne dôležitý parameter.

Typ panelu

Typ panelu obrazovky. Výrobcovia sa ním príliš často nechváli a ani predajcovia túto informáciu príliš neuvádza. Napriek tomu ide o jeden zo základných faktorov pri výbere televízora. Prečo je to tak dôležité? Každý z rôznych typov panelov má odlišné silné a slabé stránky. Nemožno úplne ľahko rozlíšiť, že jeden typ je zlý a ďalší dobrý. Každý má svoje prednosti vzhľadom na sledovacie podmienky a na vaše osobné preferencie. V súčasnej dobe sa najčastejšie stretávame s IPS a VA panely.

Ako nejspíš viete, každá LCD obrazovka sa skladá z jednotlivých bodov, tzv. pixelov. Tie majú tzv. RGB štruktúru (nie vždy, viz odsek o kúsok nižšie venovaný RGBW štruktúre aneb „falošnému 4K“), ktorá vlastne znamená tri základné farby. Červenú (red), zelenú (green) a modrú (blue). Keď nimi prechádza elektrina, tak nimi môže alebo nemusí prechádzať svetlo. Keď nimi svetlo vôbec neprechádza, vzniká čierna farba. Keď svetlo môže prechádzať, tak podľa uhlu pod akým sa to deje a postavenie jednotlivých bodov vznikajú ostatné farby. Oba typy panelov fungujú vo svojej podstate rovnako, ale každý z nich na to ide trochu inou cestou. A to je tiež dôvod, prečo dosahujú odlišných výsledkov.

VA panely

VA je skratka pre vertical alignment, po našom by šlo povedať zvislé zarovnanie. Vďaka nemu prepúšťajú jednotlivé body menej svetla. Preto dokáže lepšie zobraziť čiernu. To znamená, že vďaka tomu má aj vyšší kontrast (pomer medzi najtmavšie a najsvetlejšie farbou, ktorú dokáže zobraziť).

IPS

Skratka v tomto prípade znamená In-Plane Switching (podrobne rozobraté na wikipedii). A jednotlivé prvky v displeji sú umiestnené vodorovne. To má za následok lepšie pozorovacie uhly a väčšinou vyššie hodnoty maximálneho jasu.

No a ktorá je lepšia?

O podanie čiernej farby sme už hovorili, jasným víťazom je tu VA panel. Podobne tento pomyselný súboj dopadá aj v oblasti kontrastu.

Čo sa týka vernosti zobrazenia farieb v rámci farebného spektra, tak tu sú výsledky vyrovnané. Ani jedna technológia neprevyšuje tú druhú. Zatiaľ to teda vyzerá na jasné víťazstvo VA, má IPS šancu niečím ho zvrátiť?

Prvou možnosťou sú pozorovacie uhly. Pri pohľade zo strany stráca presnosť zobrazenie farieb a kontrast, výrazne pomalšie ako VA. U nich je obraz deformovaný už niekde okolo 25 stupňov, u IPS je to až okolo 50 stupňov. V oblasti zobrazenie pohybových scén, tak opäť vychádza porovnateľne.

Ste z toho zmätení a neviete ktorú vybrať? Neberte to ako stopercentnú dogmu, ale IPS panely sa hodia viac do miestností, kde je veľa slnečného svetla (a sledujete tv cez deň) alebo do väčších miestností kde sledujete televíziu z uhla. VA panely sú pre vás lepšie keď sedíte priamo pred televíziou, dokážete zamedziť slnečnému svitu a radi sledujete filmy (u nich najviac oceníte hlbokú čiernu a vysoký kontrast). Do práce a zasadačiek rozhodne IPS. Kvôli pozorovacím uhlom a lepšej viditeľnosti na slnku.

Technológia zobrazovania

• lcd
• QLED
• OLED
• QD-OLED
• microLED
• miniLED
• LTPS lcd

LCD

LED vs LCD aký je v tom vlastne rozdiel? LED televízory sú vlastne stále LCD. Akurát využívajú LED podsvietenie miesto CCFL (ako tomu bolo cca pred desiatimi rokmi). Asi najsprávnejšie názov by bolo niečo vo tylu LED-LCD tv alebo LCD televízor s LED podsvietením. Ale veľkí výrobcovia by sa rovnako snažili vymyslieť nejaké zaujímavejšie meno, aby svoju variantu technológie odlíšili. Ide o technológiu v ktorej je vyrobená prevažná väčšina televízorov v lacnom a strednom segmente. Ale pokrok nejde zastaviť a preto sa dostáva aj k ďalším možnostiam.

QLED

Je „len“ rozšírením bežných LCD televízorov podsvietených LED diódami. Tých je väčšina v súčasnosti predávaných televízorov. Inovácia Samsungu spočíva v pridaní Quantum dot technológie (pre podrobné vysvetlenie odkaz na anglickú wikipedii). A ako Quantum dot funguje? Jedná sa o nanočastice z kryštalického materiálu, ktoré majú rozmery iba pár nanometrov. Dokážu sa zafarbovať do jednotlivých častí RGB spektra (veľké sú do červena, naopak malé do modra). Ich životnosť je podľa rýchleho testu životnosti okolo 20 – 30 000 hodín, než dôjde k poklesu intenzity jasu. Čo pre predstavu znamená zhruba 3 roky nepretržitej prevádzky (24 hodín každý deň). Priemerná domácnosť vraj sleduje tv 4-5 hodín denne, takže v tom prípade vás čaká zhruba 15 rokov prevádzky, než dôjde k zhoršeniu kvality obrazu. Počas tejto doby budú technológie úplne inde, takže rovnako budete uvažovať o výmene. Z tohto pohľadu sa teda nie je čoho báť.

OLED

Je skratka z anglického „Organic Light Emitting Diode“. Zjednodušene povedané na rozdiel od bežných LCD obrazoviek nie je OLED podsvietený, ale jednotlivé body vyžarujú svetlo samy. Takže sa každá jednotlivá bunka môže „vypnúť“ a vytvoriť absolútnu čiernu farbu. Tohto stavu je možné dosiahnuť vďaka viacvrstvovej štruktúre OLED bunky. Tá sa skladá z niekoľkých vrstiev, z ktorých je asi najviac dôležitá tzv. EML vrstva (Emissive Layer). Tá je tvorená organickými polymérovými materiálmi, ktoré sú schopné produkovať svetlo o určitej farbe. Oproti LCD panelom (i QLED) sú výrazne rýchlejšie. To je dôležité pre hranie hier, či sledovanie športových zápasov. Dokonalú čiernu farbu sme už spomenuli a preto sa dostávame, k poslednej zásadnej výhode a tou sú pozorovacie uhly. Zatiaľ čo u LCD riešite voľbu medzi pozorovacími uhlami (IPS panely) a kvalitnú čiernou farbou (VA panel), tak OLEDy ponúkajú oboje v jednom a ešte vo vyššej kvalite.

Ani tu svet nie je čiernobiely a okrem spomínaných výhod, tu máme aj nevýhody. Tou prvou je stále relatívne vysoká cena, ktorá bude v priebehu rokov klesať až k hranici „bežnej tv v SR“. To znamená tesne okolo 600 – 800 €. Druhým nedostatkom je tzv. „vypaľovanie“ obrazoviek. To znamená, že ak je na obrazovke pravidelne a po dlhú dobu zobrazený statický obraz, tak môže po čase dôjsť k stálemu zobrazenie tohto obrazu. Typickým príkladom je dlhodobé sledovanie programu so zobrazeným logom, hranie hier, u ktorých sú na rovnakom mieste zobrazený určitý ovládací prvok. Napríklad ukazovateľ životov. Dôležité je, že na vypálenie môže dôjsť. Doba zobrazenia statického obrazu, po ktorej k tomu môže dôjsť, sú vo väčšine prípadov vyššej stovky hodín.

Avšak podľa skúseností niektorých užívateľov, ktorí hrajú dlhodobo jednu hru, k vypáleniu nedošlo aj po niekoľkých rokoch. Výrobcovia OLED sú si tohto problému vedomí a novšie generácie sú (pravdepodobne) k vypaľovanie menej náchylné. Pravdepodobne píšem preto, že je potreba niekoľko rokov od vydania televízora, k získanie relevantných skúseností majiteľov OLED prístrojov. Z toho je zrejmé, že väčšina skúseností s vypaľovaním sa týka prístrojov z roku 2016 a čiastočne 2017. Ako sú na tom súčasné modely OLED televízorov sa dozvieme za pár rokov. Každopádne moderné OLEDy majú niekoľko opatrení proti tomuto neduhu. Napríklad automatické rozpoznanie loga a jeho zobrazenie s menším jasom, či „čistenie“ po vypnutí obrazovky. Tu je dôležité, aby sa tv vypínala tlačidlom na ovládači a nie „tvrdým“ odpojením od elektrickej siete.

Hoci sa to zo záveru nemusí zdať, som osobne veľký fanúšik OLED televízorov a z pohľadu kvality obrazu je považujem za to najlepšie čo je v súčasnej dobe k dispozícii. Všetkým potenciálnym záujemcom odporúčam zvážiť potenciálne riziko. V prípade, že televíziu meníte často, dajme tomu každých päť rokov tak by som sa OLED vôbec nebál. Naopak, ak chcete prístroj, ktorý vám veľmi pravdepodobne vydrží 10 rokov či viac, tak by som bol pri jeho nákupe opatrnejší.

Video na ktorom si môžete užiť dokonalú čiernu farbu OLED:

Porovnanie QLED a OLED

Obe technológie dokážu výborne a verne zobrazovať farby. V pokrytie farebného spektra tesne vedie QLED, ktorý dokáže zobraziť skoro celú škálu DCI-P3. Ale OLED zaostáva len o malinký kúsok. Kde je OLED aktuálne bezkonkurenčný je podanie čiernej farby. QLED totiž rovnako ako ďalšie LCD panely produktom svetlo celou svojou plochou a nedokáže dokonale ztemnit všetky body na obrazovke. Naopak OLED dokážu vypnúť každý jednotlivý bod a vďaka tomu môžu zobraziť dokonale čiernu farbu. Z toho vyplýva aj lepší kontrast u OLED obrazoviek. Vďaka temnejší čiernej farbe je rozsah medzi najsvetlejšie a najtmavšie farbou väčšie. Naopak QLED má vyššií maximálny jas a je preto lepšie voľbou do veľa presvetlených priestorov a sledovanie tv za dňa. Osobne si myslím, že nejde jednoznačne povedať, že najlepšia technológia je OLED či QLED. Vždy záleží na prostredí, v ktorom je tv umiestnená, sledovacích zvyklostiach a preferenciách. Tie sú vo väčšine prípadov subjektívne. Pre niekoho je podanie čiernej na IPS paneli zásadný problém a pre ďalšieho je dostatočné.

QD-OLED

O tejto technológii Samsung hovorí už niekoľko rokov a roku 2022 sa konečne dostala na pulty obchodov. Jedná sa o rozšírenie OLED technológie o kvantové bodky – Quantum Dots (QD). Takže môže opäť dôjsť k zmäteniu neznalého nakupujúceho. LED s kvantovými bodkami je QLED a OLED s nimi bude QD-OLED. Podľa zatiaľ dostupných informácií by mal byť výrobný proces Samsungu jednoduchší (čo najskôr znamená aj lacnejšie), ale to sa ešte len uvidí, rovnako aké bude priame porovnanie OLED vs QD-OLED.

A čo QD-OLED prinesie pre nás, nadšených divákov? Z OLEDu si odnáša prácu s jednotlivými pixelmi. Nemusí teda pracovať s podsvietením a mať lokálne tlmenie. Dokáže „vypnúť“ každý samostatný pixel a vďaka tomu mať dokonalú čiernu. Oproti „bežným“ OLED displejom ponúka vyšší jas (hovorí sa až o 1 500 nitoch, zatiaľ čo špičkové OLED majú ťažko 800 nitov) a bohatšie pokrytie farebného spektra.

Na rozdiel od LG a jeho WRGB štvorpixelovej štruktúry (kedy sa biely subpixel používa na zvýšenie jasu), bude QD-OLED klasické RGB štruktúra. Teoreticky je možné, že QD-OLED bude využitý v budúcnosti pri lacnejších modeloch a pri vrcholných radoch bude využitý microLED. Oboje je zatiaľ vzdialená budúcnosť (môj odhad je zhruba päť rokov), takže až uvidíme, či sa odhady vyplnia.

Má QD-OLED nejaké nevýhody? Čo si budeme rozprávať, každá technológia má svoje výhody a nevýhody. To je isté. Avšak aké budú možno zatiaľ len špekulovať. Výrobca samozrejme uvádza len klady a QD-OLED televízory s nami sú extrémne krátky čas pre nejaké vlastné pozorovania. Myslím si, že pravdu o nedostatkoch QD-OLED budeme poznať až po nejakom čase, čo budú na trhu. Všetky parametre vyzerajú veľmi lákavo, takže verím že si ich mnoho ľudí (najmä v zahraničí) kúpi a tým pádom bude dosť informácií aj pre nás, čo si zatiaľ takú televíziu nemôžu dovoliť.​

MicroLED

Čo sú to OLED televízory, sme si už povedali. Navyše sú na trhu už celkom bežné, hoci patrí k tomu drahšiemu, čo si môžeme koupit.Technologie o ktorej sa už nejakú dobu hovorí a vyzerá to, že sa v nej nasledujúcich rokoch stretneme u televízorov v sériovej výrobe. Na konferencii DisplayWeek bol k videniu 7,5 palcov veľký prototyp, zatiaľ len v rozlíšení 720x 480. Ešte pred uvedením v televízoroch sa s touto technológiou pravdepodobne stretneme v menších chytrých zariadeniach, akou sú telefóny alebo chytré hodinky či náramky. Napriek týmto nádejným správam pred sebou majú výrobcovia ešte peknú rad prekážok, ktoré musí prekonať pred cenovo dostupnú výrobou.

Doba sa už posunula a MicroLED je cesta, ktorú si vybral napríklad Samsung, zaťatý odporca OLED panelov, ktorý v súčasnosti využíva vlastné QLED technológiu (tá má výrazne bližšie ku klasickému LCD než OLED). Na významné výstave CES v roku 2018, predstavil obrie obrazovku s uhlopriečkou 146 palcov (to je 3,7 metra!) A s príznačným názvom The Wall.

Veľký záujem o tento smer má aj svetoznámy výrobca telefónov Apple, ktorý skúpil niekoľko menších firiem, ktoré sa v tejto oblasti angažujú. A čo nám tento zázrak má priniesť? Majú to byť rovnaké výhody, ako majú OLED televízory, teda dokonalú čiernu farbu a fantastický kontrast. Navyše by mala byť eliminovaná nevýhoda OLED a tou je obmedzená životnosť, ktorá vedie k často spomínanému vypaľovanie obrazu. MicroLED sú vlastne mnohonásobne (cca 100x) menšie LED body, ktoré sa tiež skladajú z červených, zelených a modrých subpixelov. Oproti OLED, ale nevyužívajú organické látky a preto nehrozí ich vypaľovanie. Tiež nebude potrebovať žiadne podsvietenie a aj jeho spotreba pri prevádzke má byť na menšie úrovni. Vďaka veľkej hustote jednotlivých bodov, čo zrejme povedie k vyššiemu maximálnemu jasu a úžasnému zobrazenie HDR obsahu. Z princípu tejto technológie by navyše malo byť možné vyrábať veľké uhlopriečky.

Navyše teoreticky aj bez rámčeka, takže prístroj bude vyzerať ešte majestátněji. Otázkou je, ako sa v takom prípade popasujú s umiestnením reproduktorov. Už sa začínate radovať? Na to je ešte príliš skoro. Výroba je zatiaľ stále veľmi nákladná a chybové, takže nie je ekonomicky zmysluplná oproti už fungujúcim technológiám. Súčasné odhady pre uvedenie MicroLED televízorov hovorí o 4-5 rokoch. Samsung je o niečo optimistickejší a oháňa sa rokom 2020. Takže, až časom uvidíme, či sa vôbec dostane na trh a či to bude taký prelom. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že by mohol byť. Každopádne je nutné spočiatku počítať s vysokou cenou, ktorá bude postupom času klesať. Rovnako ako je tomu teraz s OLED panely.

MicroLED

Čo sú to OLED televízory, sme si už povedali. Navyše sú na trhu už celkom bežné, hoci patrí k tomu drahšiemu, čo si môžeme kúpiť. MicroLED je cesta, ktorú si vybral napríklad Samsung, zaťatý odporca OLED panelov, ktorý v súčasnosti využíva vlastné QLED technológiu (tá má výrazne bližšie ku klasickému LCD než OLED). Tento rok na významné výstave CES, predstavil obrie obrazovku s uhlopriečkou 146 palcov (to je 3,7 metra!) A s príznačným názvom The Wall – Stena.

Veľký záujem o tento smer má aj svetoznámy výrobca telefónov Apple, ktorý skúpil niekoľko menších firiem, ktoré sa v tejto oblasti angažujú. A čo nám tento zázrak má priniesť? Majú to byť rovnaké výhody, ako majú OLED televízory, teda dokonalú čiernu farbu a fantastický kontrast. Navyše by mala byť eliminovaná nevýhoda OLED a tou je obmedzená životnosť, ktorá vedie k často spomínanému vypaľovanie obrazu. MicroLED sú vlastne mnohonásobne (cca 100x) menšie LED body, ktoré sa tiež skladajú z červených, zelených a modrých subpixelov. Oproti OLED, ale nevyužívajú organické látky a preto nehrozí ich vypaľovanie. Tiež nebude potrebovať žiadne podsvietenie a aj jeho spotreba pri prevádzke má byť na menšie úrovni. Vďaka veľkej hustote jednotlivých bodov, čo zrejme povedie k vyššiemu maximálnemu jasu a úžasnému zobrazenie HDR obsahu. Z princípu tejto technológie by navyše malo byť možné vyrábať veľké uhlopriečky. Už sa začínate radovať? Na to je ešte príliš skoro. Výroba je zatiaľ stále veľmi nákladná a chybová, takže nie je ekonomicky zmysluplná oproti už fungujúcim technológiám. Súčasné odhady pre uvedenie MicroLED televízorov hovorí o 4-5 rokoch. Takže, až časom uvidíme, či sa vôbec dostane na trh a či to bude taký prelom.

MiniLED

Spoločnosť Tianma (zdroj) predstavila prototyp displeja pre mobily s funkciou lokálneho tlmenia pozostávajúceho z cca 4 600 jednotlivých zón, veľkými pozorovacími uhlami a kontrastným pomerom vyšším ako 100 000: 1. Rovnako pokrytie farebného spektra a jas by mali byť na vysokej úrovni. U jasu by to malo byť viac ako 1 000 nitov. Z dostupných informácií to vyzerá, že MiniLED má k masovej produkcii o kúsok bližšie než MicroLED. Pri uvedení na trhu bude ich cena zrejme veľa vysoká. Verejnosti bol predstavený notebook s MiniLED 15,6 palcov veľkým displejom (zdroj). Mal 4K rozlíšenie, kontrast 20 000: 1 a jas viac ako 1000 nitov. K tomu obnovovaciu frekvenciu 200 Hz a pokrytie farebného spektra DCI-P3 blížiace sa 100%. Skutočne zaujímavé hodnoty.

Od roku 2021 sú miniLED panely v ponuke pomerne bežné, napríklad Samsung alebo LG. Zatiaľ ide skôr o menšiu evolúciu súčasných LED televízorov než o revolúciu. Miestne stmievanie má viac zón (väčšinou až tisíc), ale neduhy miestneho stmievania, ako je podsvietenie spôsobujúce rozmazávanie titulkov, zostávajú. Aj keď v o niečo menšej miere ako predtým. Keďže však ide o prvý rok, verím, že táto technológia má ešte svoje limity a časom sa bude zlepšovať.

LTPS LCD

Túto skratku ste ešte nepočuli? Jedná sa o Low Temperature polysilicon LCD a už pekných pár rokov sa s nimi možno stretnúť u displejov mobilných telefónov. K tomu, aby sa táto nádejná technológia dostala do obrích uhlopriečok potrebných pre moderné televízory má ešte ďaleko, ale už sa zvoľna začína presadzovať do trochu väčších obrazoviek. Typicky notebooky alebo displeje v automobilovom priemysle.

Reklamné chytáky

Premýšľate akú televíziu kúpiť? Nenechajte sa nachytať marketingovými sloganmi a pozrite sa, čo vlastne znamenajú.

Podsvietenie

Sú dva typy LED podsvietenie.

• Edge Lighting (Edge-Lit / Edge LED) – jednotlivé body LED podsvietenie sú rozmiestnené po kraji obrazovky a z nich sa svetlo rozvádza pomocou svetlo vodivej dosky do zvyšku obrazovky. Je to lacnejšie, dajú sa ľahšie chladiť a televízie s nimi sú tenšie. Čierna nie je tak hlboká a okraje obrazovky majú tendencie byť svetlejšie než jej stred.
• Direct Lighting (Direct LED / LED Backlit / Full LED / full array LED) – technológia u ktorej sú jednotlivé LED body umiestnené priamo za LCD panelom. Medzi nimi je ešte jedna špeciálna vrstva, ktorá má za účel čo najrovnomernejšie rozvedení podsvietenie obrazovky.

Pre predstavu je tu jedno staršie video od LG. Ukáže nám ako vyzerá štruktúra panelu a podsvietenie u oboch typov. Je krátke a celkom pekne spracované. Len nám trochu klame v tom, že Direct podsvietenie je menej náročné na miesto ako Edge podsvietenie.

Lokálne stmievanie (local dimming)

Čo je to podsvietenie už vieme. Takže si môžeme vysvetliť aj čo je to tajomné lokálne stmievanie. Nejde o nič iné, než že sa jednotlivé body (či kľudne jeden bod) priameho LED podsvietenie ztemní. Vďaka tomu môže byť čierna farba (či tmavej farby všeobecne) tmavšie a hneď máme na svete vyšší kontrast a ostrosť. Teda kvalitnejší obrazový zážitok. Ale nenechajte sa napáliť aj niektoré veľa lacné televízie sa touto funkciou chváli, často ale dosahujú nevalného výsledku a skoro žiadneho zlepšenie obrazu. Táto technológia môže byť použitá u Edge LED, ale tam môžu byť vždy stlmené len skupiny bodov a nie jednotlivé body samostatne.

A tým sa plynule dostávame k ďalšiemu termínu, s ktorým sa môžete stretnúť a to je blooming efekt (niekedy tiež označovaná ako halo efekt). Halo je anglický výraz pre svätožiaru. U televízneho obrazu o ňom hovoríme, keď sa objaví svetlý objekt na tmavom pozadí, z ktorého „presvitá“ svetlo aj do jeho blízkeho okolia. Ako je možné že sa to deje? Záleží to na tom, koľko je za panelom LED bodov a či je tv dokáže ztmavovať jednotlivo alebo len v skupinkách. Čím viac ich je a čím podrobnejšie je tv dokáže ovládať, tým je blooming efekt menšie. A ako asi správne tušíte, je to vec, ktorú výrobcovia skoro vôbec neuvádzajú.

Príklad bloomingu:

Zachytené počas zobrazovania loga Netflix pri spustení aplikácie. Toto je extrémnejší prípad a staticky zachytený, v praxi a pri sledovaní filmov to nie je až také rušivé. Môžete vidieť, ako sa jednotlivé zóny začínajú podsvecovať a rozbíjajú tak jednoliate čierne pozadie.

HDR

Skratka High Dynamic Range, ktorú možno do slovenčiny preložiť ako vysoký dynamický rozsah, sa v posledných rokoch začala objavovať na čoraz väčšom počte obrazoviek. Ako táto technológia funguje a na čo slúži? Najprv trochu teórie. Ľudské oko dokáže vnímať podstatne vyššie úrovne jasu, ako dokáže zobraziť súčasná technológia. Skúsme si predstaviť, že ľudské oko vníma jas v realite okolo seba v pomyselnom rozsahu 0 – 1000.

Zámerne neuvádzam žiadne jednotky, len vymyslené číslo na ilustráciu. Pri nahrávaní filmu a jeho následnom spracovaní máte jas záznamu uložený v rozsahu 0-100. V súčasnosti existujú televízory, ktoré ho dokážu zobraziť vo vyššom rozsahu, než v akom bol nasnímaný. Čo to znamená? Jednoducho ho prepočítajú na vyšší rozsah. Skúste si to predstaviť ako priblíženie fotografie z mobilného telefónu. Malé zväčšenie je v poriadku, ale čím viac zväčšujete, tým viac vidíte chyby na zväčšenom obrázku.

Pri spracovaní videa HDR sa teda neznižuje rozsah jasu. Obsahuje aj ďalšie metainformácie o tom, ako by mal každý obrázok vyzerať (zjednodušene: toto je tmavá časť, tento roh je svetlá časť atď…). Takto sa nemusí pri zobrazovaní umelo rozťahovať a obraz vyzerá dobre aj pri zvýšenom jase. Existuje niekoľko štandardov pre obsah HDR a tie najrozšírenejšie sú nastavené nad možnosti súčasných televízorov. To znamená, že tu s nami pravdepodobne ešte nejaký čas budú, kým ich nevytlačí nová technológia. Predtým, než sa do nich pustíme, musíme si uvedomiť, že jednotkou jasu je jeden nit, pridávam odkaz na wiki pre skúmané. Súčasné panely môžu zobrazovať od približne 400 nitov (tie lacné) až po viac ako 2000 nitov (tie najlepšie).

Typy štandardov HDR

Na trhu existuje viacero noriem vedľa seba. Dva najpoužívanejšie štandardy sú v súčasnosti HDR10 a Dolby Vision. Niektoré televízory nepodporujú Dolby Vision (typicky Samsung), HDR10 podporuje väčšina televízorov. Prečo je to tak? Opäť ide o licenčné poplatky, tentoraz za Dolby Vision. Preto ju niektorí výrobcovia do svojich zariadení vôbec nezahŕňajú a iní ju obsahujú len v zariadeniach vyššej triedy – typicky napríklad Sony. Okrem týchto dvoch môžeme vidieť HDR10+ a HLG (ktoré majú trochu iný účel).

Porovnanie

Väčšina „klasického“ (SDR) videa sa spracováva v 8 bitoch, čo dáva 16,7 milióna farieb. Na druhej strane HDR pracuje s minimálne 10 bitmi, čo umožňuje zobrazenie viac ako jednej miliardy farieb. Čím viac farieb dokáže obrazovka zobraziť, tým lepšie vyzerá výsledný obraz. Má najmä plynulejšie a jemnejšie prechody medzi podobnými farbami (typicky napríklad rôzne odtiene modrej oblohy). Ako vidíte, teoreticky je Dolby Vision v tejto oblasti jasným víťazom, pretože podporuje 68 miliárd farieb. V súčasnosti (2021 a pravdepodobne nie ďalších odhadovaných min. 5 rokov) však na trhu nie sú televízory s 12-bitovým panelom.

Dokonca aj 10 bitov je výsadou skôr drahších modelov. Dokonca aj pri maximálnom jase vidíte teoretickú dominanciu Dolby Vision. Len málo súčasných displejov však dokáže zobraziť viac ako 1 000 nitov. O niečom, čo by sa vzdialene blížilo k 10 000, ani nehovoriac. Možno si začínate klásť otázku, ako televízor zobrazí scénu, ktorá je definovaná pomocou metadát s intenzitou 2 500 nitov, keď jeho displej dokáže zobraziť maximálne 800 nitov? Na tento účel sa používa tzv. mapovanie tónov. Veľmi zjednodušené vysvetlenie: povedzme, že naše zariadenie má maximálny výkon 800 nitov. Video je v rozsahu 0 – 4 000 nitov.

Televízor potom zobrazí všetko v rozsahu 0-500 nitov v správnych hodnotách. Zvyšných 500 až 4000 nitov obrazu prevezme a prevedie na svoju rezervnú kapacitu 500 až 800 nitov. Takže scéna, ktorá je definovaná pre 4 000 nitov, sa zobrazí pri 800 nitoch. Napríklad scéna s 2 000 nitmi bude mať 650 nitov. Skutočný proces je samozrejme matematicky oveľa zložitejší, ale v zásade funguje takto.

HDR10

Má najširšiu podporu a je prítomný v mnohých streamovacích službách alebo na diskoch Ultra HD Blu-ray. Je bezplatný a za jeho používanie sa neplatia žiadne licenčné poplatky. Hlavný rozdiel medzi HDR10 a Dolby Vision je v tom, že Dolby Vision podporuje dynamické metadáta. Čo sú to tie metadáta? A prečo je dynamická? Metadáta informujú televízor o tom, v akej „forme“ bol záznam zachytený. Sú to vlastne pokyny, ktoré opisujú, ako sa má scéna alebo film zobraziť. Takzvané „hlavné“ nastavenie obrazu bolo pravdepodobne vykonané na vynikajúcom displeji, ktorého jas bol ľahko tisíc nitov.

Niečo také bežne vo väčšine predávaných zariadení nevidíte. Váš prístroj preto upraví obraz podľa svojich možností na základe metadát. Teraz sa dostávame k rozdielu medzi statickými a dynamickými metadátami. Pri statických metadát sa „úprava obrazu“ uskutočňuje len raz, po spustení filmu alebo seriálu. To znamená, že limity maximálneho a minimálneho jasu sú nastavené pre celý film/seriál. Dynamické naopak umožňujú „toto nastavenie“ pre každú scénu alebo dokonca pre každú snímku. Pri HDR10 je teda nepríjemné, že niektoré scény môžu byť nastavené ako príliš tmavé alebo naopak príliš svetlé. Pri štandardoch HDR, ktoré používajú dynamické metadáta, to nehrozí, pretože každú scénu možno upraviť.

Dolby Vision

Najmä spoločnosť Dolby je všeobecne známa ako líder v oblasti zvukových štandardov. Kto by nepoznal Dolby Digital alebo (hlavne z kina) Dolby Atmos. Namiesto zvuku sa Dolby Vision zameriava na obraz a zlepšenie zážitku z domáceho sledovania filmov. Zaujíma vás, aký vplyv má Dolby Vision na kvalitu zážitku zo sledovania? Môže to mať naozaj veľký vplyv. Ale nemusí to tak byť vždy. Jednak potrebujete kvalitný televízor s vysokým kontrastným pomerom a vysokým maximálnym jasom, a potom potrebujete, aby bol film dobre pripravený na Dolby Vision. Myslím tým dynamické metadáta, o ktorých som hovoril o niekoľko odsekov vyššie.

Ak je „ich nastavenie““ zlé, potom ani tá najlepšia obrazovka nebude schopná poskytnúť vynikajúci obraz. Na používanie tohto štandardu potrebujete dve veci. Po prvé, že film vznikol s jeho podporou, a po druhé, že ho podporuje televízia. Ak neviete, kde získať audiovizuálny obsah v tomto štandarde, niektoré disky Ultra HD Blu-ray sú klasické a niektoré ponuky Netflixu alebo Amazonu ho obsahujú. Je pochopiteľné, že správne spracovanie Dolby Vision stojí veľa peňazí a predražuje výrobu filmu alebo seriálu. Preto najmä exkluzívne tituly vyzerajú naozaj úžasne. Skúste Stranger Things alebo Zaklínača od Netflixu.

HDR10+

Nový štandard dohodnutý medzi spoločnosťami Samsung a Panasonic. Hlavným rozdielom oproti klasickému HDR10 je použitie dynamických metadát. V snahe konkurovať Dolby Vision za ňu jej autori nechcú honoráre. Výhodou je aj spätná kompatibilita s HDR10. To znamená, že ak sa pokúsite spustiť film HDR10+ na zariadení, ktoré podporuje iba HDR10, bude sa prehrávať v HDR10. Technológiu HDR10+ používajú známe štúdiá ako Amazon Video a 20th Century Fox. HDR10+ je preto priamym vyzývateľom Dolby Vision. Uvidíme, či je priestor pre obe, alebo či dominanciu na trhu prevezme jedna z nich.

HLG

Hybrid Log Gamma je štandard, ktorý vyvinula britská BBC v spolupráci s japonskou NHK. Je určený pre televízne vysielanie, ako sú BBC, ZDF alebo Česká televízia či Nova. Funguje na princípe, že zdroj vysiela jediný signál, ktorý môže byť koncovým zariadením zobrazený ako HDR alebo SDR. To je dôležité z toho dôvodu, že prenosové kapacity sú v tomto odvetví drahé. Ak by sa HDR a SDR museli posielať samostatne. Zaujímavé je, že norma používa farebný priestor Rec. 2020. Televízory s ním musia vedieť pracovať, aby mohli zobrazovať vysielanie HLG. Výsledný obraz je pochopiteľne trochu kompromisný a nedosahuje úroveň HDR10+ alebo Dolby Vision. Podpora je pomerne široká na strane hardvéru (výrobcovia TV), horšie je to zatiaľ s podporou na strane videa.

BBC sa snaží, okrem svojej produkcie, formát možno nájsť na YouTube. Zatiaľ však nemá veľké zastúpenie. Ako vidíte, Dolby Vision je technologicky najpokročilejší, HDR10 je stále najrozšírenejší a HDR10+ je na vzostupe. Takže tvrdíte, že je ideálne vybrať si televízor, ktorý podporuje všetky formáty? To nie je také jednoduché. Všetky formáty podporuje iba spoločnosť Panasonic. Samsung ignoruje Dolby Vision a namiesto toho presadzuje svoj HDR10+. Sony, Lg, Hisense a TCL majú HDR10+ Dolby Vision. Ako zvyčajne, neexistuje jednoznačný ideálny kandidát. Ak by vás zaujímala podpora herných zariadení, HDR10 si užijete len na Playstation 4 (alebo 4 Pro). Na Xboxe je to HDR10 a Dolby vision. To isté platí aj pre herné počítače. HDR10+ zatiaľ v tomto smere nebol úspešný.

Stojí to vôbec za to? Alebo je to ďalšia bublina typu 3d obrazu, ktorý zostane doménou malej skupiny fanúšikov v domácnosti? Osobne dávam HDR väčšiu šancu. Nejde však len o to, aby sme si my, používatelia, kúpili nový televízor s podporou HDR. Tvorcovia seriálov, filmov a hier musia tiež prispieť svojím dielom a naučiť sa správne pracovať s HDR. Pretože aj pri filmoch vytvorených pre HDR môžeme vidieť dokonalé kúsky, pri ktorých sedíte s úžasom na pohovke a sledujete dokonale vykreslené farby a detaily. Rovnako ako filmy HDR s prepálenými, neprirodzenými farbami, z ktorých bolia oči. Ak si teda vyberáte nový televízor, zvážil by som kvalitu HDR, ale nie je to životná nevyhnutnosť a určite nebude minimálne niekoľko rokov.

Najmä ak sledujete len televízne vysielanie a nie vysokokvalitné streamy. Dokonalý zážitok z filmu umocní aj sedenie na správnom mieste. Najlepšie to funguje, keď je v miestnosti, v ktorej sledujete obsah HDR, minimum svetla. Čím viac svetla je, tým menej viditeľný je vplyv HDR na kvalitu obrazu. Pri prehrávaní HDR je jas a kontrast obrazovky nastavený na maximum a nemôžete ho ďalej zvýšiť, aby ste eliminovali vplyv okolitého svetla. Ak si teda chcete naplno vychutnať detaily HDR, pozerajte film večer a so stiahnutými závesy.

Farebné spektrum (gamut)

Výklad tejto oblasti môže byť rôzny a na internete nájdete mnoho odborníkov, ktorí sa jej venujú oveľa podrobnejšie. Mojou ambíciou nie je vyrovnať sa im, ale vysvetliť bežnému čitateľovi, ako a prečo je táto oblasť pre neho dôležitá. Farebný gamut sa bežne označuje aj ako farebný priestor, farebný rozsah alebo farebné spektrum.

Jednoducho povedané, ide o rozsah farieb, ktoré je daný televízor schopný zobraziť. Bežne sa zobrazuje ako plocha reprezentovaná tromi základnými farbami – RGB (červená, zelená a modrá). Je to vlastne forma trojrozmerného grafu.

Príklad, porovnanie rôznych noriem

Kedy je dôležité vysoké pokrytie farebného spektra (a najmä prítomnosť rozšíreného farebného spektra)? Najmä v prípade obsahu HDR. Ak sledujete väčšinu času televízne vysielanie, nie je to pre vás až taký rozhodujúci parameter. Na druhej strane, ak väčšinu času trávite sledovaním Netflixu, HBO-GO, diskov Blu-ray 4K alebo ich ekvivalentných filmových súborov, prípadne hraním hier, záleží vám na tom podstatne viac.

Je dôležité poznamenať, že široký farebný gamut neznamená automaticky vysokú kvalitu obrazu. Je to len jeden z faktorov, ktoré tvoria naše vnímanie obrazu.

Rec.709

Ide o jednu zo základných definícií farebného priestoru, ktorá zachytáva približne 36 % farebného spektra viditeľného okom. Je základom všetkých súčasných televízorov. Nejde o rozšírené farebné spektrum (Wide Color Gamut), to je až na ďalších dvoch miestach.

DCI-P3

Je to krok vpred oproti Rec.709. Pokrýva približne 54 % farieb, ktoré ľudské oko vidí. Hlavný posun je v odtieňoch zelenej a trochu červenej. Modrá farba zostala nezmenená oproti Rec.709.

Aké sú dobré hodnoty? 

Rozumná hodnota je viac ako 90 %, samozrejme, čím viac, tým lepšie. Rozdiel viditeľný ľudským okom je približne 2 %. To znamená, že ak máte vedľa seba dva televízory, jeden s 90 % pokrytím a druhý s 89 % pokrytím, sotva medzi nimi rozoznáte rozdiel.

Rec.2020

Najrozsiahlejší uvedený farebný priestor, ktorý pokrýva až 76 % toho, čo vidí ľudské oko. Je relatívne mladá, vznikla v roku 2014, ale dnešné televízory ešte zďaleka nevyužívajú všetky možnosti Rec.2020.

Aké sú dobré hodnoty? 

Rozumná hodnota je v súčasnosti viac ako 70 %. Ľudským okom rozoznateľný rozdiel je opäť približne 2 %.

Vo všeobecnosti platí, že aj televízory nižšej strednej triedy – základné QLED od spoločnosti Samsung, NANO od LG alebo séria 8xxx a vyššie od spoločnosti Sony – ponúkajú slušné hodnoty pokrytia uvedených farebných spektier. Ostatné faktory pre kvalitný obraz HDR však často nie sú v týchto zariadeniach dostatočne zastúpené – najmä dostatočne vysoký jas.

Energetický štítok

1. Stupnica energetického hodnotenia – A je najlepšia hodnota, G je najhoršia hodnota
2. Hodnota energetickej triedy – pre konkrétny televízor
3. Spotreba energie v režime SDR na 1 000 hodín – koľko energie spotrebuje televízor za 1 000 hodín v „normálnom“ režime obrazu
4. Spotreba v režime HDR na 1 000 hodín – rovnaká len pre režim HDR. V HDR je zvyčajne spotreba o niečo vyššia.
5. Horizontálne rozlíšenie – udávané v pixeloch, v príklade na obrázku 3840 px
6. Vertikálne rozlíšenie – udáva sa v pixeloch, v uvedenom príklade 2160 px
7. Uhlopriečka obrazovky – v palcoch aj centimetroch
8. QR kód – vedie do databázy produktov EPREL, kde možno nájsť ďalšie informácie (najmä) o spotrebe zariadenia

Čo sa zmenilo oproti predchádzajúcemu formátu energetického štítku:

V energetickej triede došlo k zmene stupnice. Do 1.3.2021 bola najlepšia hodnota „A+++“ a väčšina televízorov bola triedy A alebo B. Po zmene stupnice je najlepšia trieda „A“ a väčšina televízorov má hodnotenie G alebo F. Nemusíte sa báť a zúfalo hľadať vyššie hodnoty. Momentálne nie sú k dispozícii.

Hodnota ročnej spotreby energie bola nahradená spotrebou na 1 000 hodín prevádzky a samostatnými hodnotami pre HDR a SDR. Myslím si, že je to vítaná zmena. Každá domácnosť používa televízor inak často a ročná spotreba bola niečo ako priemerná mzda. Len málo ľudí má jej presnú hodnotu. Ak je váš televízor v prevádzke v priemere 5,5 hodiny denne, potom je to približne 2 000 hodín za rok. Ale aj pri rôznom priemernom počte sledovaní televízie môžete ľahko vypočítať svoje ročné náklady na energiu. V niektorých modeloch je medzi HDR a SDR pomerne veľký rozdiel v spotrebe, preto je dobré, že sú tieto dva režimy v spotrebe odlíšené.

Rozlíšenie obrazovky je teraz uvedené v pixeloch . To sa mi nezdá ako šťastné riešenie. Jednoduché označenie ako fullHD/4K alebo 8K by bolo jednoduchšie. Len málo používateľov môže previesť pixely na jednu z vopred zadaných hodnôt. Na druhej strane má zmysel uvádzať uhlopriečku v palcoch a centimetroch – a bolo to tak aj v predchádzajúcej generácii štítkov.

Z výkonového štítku zmizla informácia o prítomnosti mechanického spínača. Teda informácie o tom, či má zariadenie fyzické tlačidlo napájania. Ktoré majú úplne všetky televízory, ktoré som videl.

Pri televízoroch môže byť spotreba vo vašej domácnosti vyššia ako pri iných spotrebičoch. Ktoré funkcie sú najväčšími žrútmi energie? V prvom rade je to jas. Čím jasnejšia bude obrazovka, tým vyššia bude spotreba. Častá sieťová aktivita – či už ide o streamovacie služby alebo domáce úložisko a v neposlednom rade nahrávanie vysielania – môže spotrebu ešte zvýšiť. Nemusíte sa obávať, že spotreba nebude 2x alebo 3x vyššia ako na energetickom štítku. Môže však byť o 10-30 % vyššia.

Možno ste si všimli, že na novej stupnici energetických štítkov má takmer každý zlé skóre F alebo G. Ako sa môžu výrobcovia vrátiť k vyšším hodnotám energetickej účinnosti? Výrobcovia dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť pokrok s miniLED a najmä microLED. V roku 2021 sa objaví aj nová generácia panelov OLED s názvom „evo“, ktorá má nižšiu spotrebu energie. Ale len asi o 10 %. Na druhej strane, vyššie rozlíšenie (v našom prípade stále veľmi pomaly nastupujúce 8K) bude mať skôr negatívny vplyv na spotrebu obrazoviek.

Osobne vidím v budúcnosti šancu pre „úsporné“ modely zamerané na ľudí, ktorí dbajú na spotrebu. Špičkové televízory budú mať vždy „vysokú“ spotrebu. Je to podobné ako s autami. Tento výkon (v našom prípade jas, HDR…) jednoducho niečo stojí. A tak ako vám šesťvalcový mercedes nebude jazdiť za štyri litre, ani špičkový televízor nebude mať spotrebu paliva triedy A.

Na záver by som chcel pochváliť EÚ za to, že v rámci databázy EPREL (kam vedie QR kód z energetického štítku) prinútila výrobcov uvádzať skutočnú obnovovaciu frekvenciu, t. j. či je televízor 50 alebo 100 Hz. Škoda, že to isté neurobili aj pre typ panelu. Je však pravda, že niektoré modely počas svojej životnosti používali oba typy panelov – VA aj IPS.

Požiadavky na index energetickej účinnosti (EEI)

EEI = Pmeasured + 1 / ((3 × [90 × tanh(0,02 + 0,004 × (A – 11)) + 4] + 3) + 3 )

• A je plocha obrazovky v dm2
• Pmeasured je nameraný výkon vo wattoch v zapnutom stave pri štandardnej konfigurácii v režime obrazu SDR
• corr je korekčný faktor s hodnotou 10 pre elektronické displeje OLED, pri ktorých sa neuplatňuje žiadna tolerancia pre ABC (automatickú reguláciu jasu) podľa špecifických podmienok, ktoré kontrolujú účinnosť ABC. To však platí len do 28. februára 2023. Vo všetkých ostatných prípadoch je corr nulová.
• tanh je hyperbolický tangens.

EEI nesmie byť väčšia ako:

Normálna konfigurácia

Elektronické displeje sa môžu predávať s nútenou ponukou pri prvej aktivácii, ktorá ponúka alternatívne nastavenia. Ak táto vynútená ponuka existuje, predvolí sa normálna konfigurácia. Normálna konfigurácia znamená nastavenia displeja odporúčané koncovému používateľovi výrobcom v prvej ponuke nastavenia alebo nastavenia z výroby.

Minimálne požiadavky na jas

V bežnej konfigurácii nesmie byť maximálna úroveň jasu bielej farby nižšia ako 220 cd/m2 v prostredí s okolitým svetlom 100 luxov. Ak je displej určený predovšetkým na sledovanie zblízka jedným používateľom, nesmie byť nižšia ako 150 cd/m2.

Dostupnosť náhradných dielov

Výrobcovia alebo dovozcovia elektronických displejov alebo ich splnomocnení zástupcovia poskytujú opravárom aspoň tieto náhradné diely:

• vnútorné napájanie,
• konektory na pripojenie externých zariadení (kábel, anténa, USB, DVD a Blue-Ray),
• kondenzátory,
• batérie a akumulátory,
• prípadne modul DVD/Blue-Ray
• Modul HD/SSD

počas obdobia najmenej siedmich rokov po uvedení poslednej jednotky tohto modelu na trh.

Výrobcovia alebo dovozcovia elektronických displejov alebo ich splnomocnení zástupcovia poskytujú opravárom a koncovým používateľom aspoň tieto náhradné diely:

• externé napájanie a diaľkové ovládanie

počas obdobia najmenej siedmich rokov po uvedení poslednej jednotky tohto modelu na trh.

Výrobcovia musia zabezpečiť, aby sa tieto náhradné diely dali vymeniť pomocou bežne dostupných nástrojov bez trvalého poškodenia zariadenia.

Dostupnosť aktualizácií softvéru a firmvéru

Najnovšia dostupná verzia firmvéru sa sprístupní najmenej osem rokov po uvedení poslednej jednotky modelu výrobku na trh, a to bezplatne alebo za spravodlivú, transparentnú a nediskriminačnú cenu.

Toto je pomerne zaujímavá formulácia. Bohužiaľ sa v ňom však neuvádza, že výrobcovia musia aktualizovať firmvér modelov starších ako osem rokov. Hovorí len, že ak sa firmvér vydá, musí byť zadarmo alebo za primeranú cenu.

Metódy merania a výpočty

Len pre zaujímavosť sa spoločne pozrime na podmienky, za ktorých sa vykonávajú merania výkonu (nielen) televízorov. Vykonáva sa pri teplote okolia 23 °C +/- 5 °C. A ako sa vlastne meria spotreba energie televízora? Je to desaťminútová slučka testovacieho signálu, ktorá sa spustí niekoľkokrát za sebou.

Meranie výkonu:

• v normálnej konfigurácii
• meria sa priemerná spotreba energie počas desiatich po sebe nasledujúcich minút
• meranie sa vykoná po tom, čo bol elektronický displej najmenej jednu hodinu vo vypnutom stave (alebo aspoň v pohotovostnom režime)
• ak je k dispozícii funkcia ABC, je počas merania vypnutá

Meranie maximálneho jasu

Vykonáva sa pomocou merača jasu, ktorý meria časť obrazovky s úplne (100 %) bielym obrazom.

Tolerancia merania

• Spotreba energie v zapnutom stave – zistená hodnota nesmie byť o viac ako 7 % vyššia
• Výkon v iných režimoch – nesmie prekročiť deklarovanú hodnotu o viac ako 0,10 W, ak je deklarovaná hodnota 1,00 W alebo menej, alebo o viac ako 10 %, ak je deklarovaná hodnota vyššia ako 1,00 W
• Maximálny jas – zistená hodnota nesmie byť o viac ako 8 % nižšia ako nameraná hodnota
• Viditeľná uhlopriečka obrazovky – nesmie byť menšia ako 1 cm (alebo 0,4 palca)

Referenčné hodnoty

Len pre zaujímavosť, aké sú odporúčané príkony EÚ pre rôzne rozlíšenia a uhlopriečky.

Ďalšie režimy:

• Vypnutý stav (fyzický spínač) – 0,0 W
• Vypnutý stav (bez fyzického spínača) – 0,1 W
• Pohotovostný režim – 0,2 W
• Pohotovostný režim + sieťové pripojenie – 0,9 W

Obnovovacia frekvencia

Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, jedná sa o jeden zo základných parametrov každého displeja. Anglický termín pre ňu je Refresh Rate a zjednodušene povedané vyjadruje, koľkokrát sa statický obraz zobrazený na obrazovke prekreslí počas jednej sekundy. Rýchlo sa meniace obraz náš mozog chápe ako pohyb. Takže čím rýchlejšie sa obraz behom jednej sekundy mení (čím je obnovovacia frekvencia vyššia), tým plynulejší sa nám pohyb zdá. Najviac je to poznať u rýchlych záberov, typicky akčné filmy, šport, automobilové preteky.

Možno si hovoríte aký je rozdiel medzi obnovovaciu frekvenciu a snímkovou frekvenciou. Snímková frekvencia (alebo tiež FPS – frame per second, ako ju poznáte z hier) udáva, koľko snímok poskytuje zdroj obrazu. Či už je to počítač alebo herná konzola v prípade hry, či film. Takže obnovovacia frekvencia je daná limity obrazovky a snímkovacie zdrojom obrazu (počítač / dvd / konzola …).

Väčšina filmov je historicky natočená so snímkovou frekvenciou 24 snímok za sekundu. Dôvodov pre toto číslo je viac a určite je veľa veľmi podrobných vyjadrenie prečo tomu tak je. Nám stačí vedieť, že od tejto hranice sa obraz zdá ľudskému oku ako-tak plynulý a zároveň je výroba takého filmu lacnejšie, než keby bola snímacia frekvencia vyššia.

U nás v Európe sa môžeme stretnúť s obnovovacou frekvenciou v hodnote 50, 100 alebo 200 Hz. V Amerike sú potom hodnoty 60, 120 alebo 240 Hz. Dôvodom je odlišná frekvencia striedavého napätia. Táto obnovovacia frekvencia sa niekedy tiež označuje ako natívna. Myslí sa tým to, že jej je panel obrazovky reálne (na úrovni hardvéru) schopný dosiahnuť.

Teraz do hry opäť vstupujú marketingové oddelenie výrobcov televízorov a prinášajú tzv. dynamickú obnovovaciu frekvenciu. A u nej takisto uvádzajú ako jednotku Herza. Ale to neznamená, že je panel schopný takú frekvenciu zobraziť. Len výrobca započíta všetky umelé vylepšenia obrazu ako je potrebné video procesor, podsvietenie, lokálne tlmenie atd … Za každú z tých funkciu pridá nejaké Hz navyše. Preto sa chváli 800 alebo pokojne 1000 Hz tv. Ale toto číslo nie je vôbec dôležité. Hovorí len to ako si výrobca želá, aby ste videli „kvalitu“ jeho obrazovky. Typicky najnižšej modelový rad začína na nejaké hodnote a vyššie rady vždy pridajú 100 alebo viac HZ navyše. K tomu si ešte každý výrobca technológiu pre zlepšenie plynulosti nazval podľa seba. Sony má Motionflow XR, Samsung má Clear Motion Rate a LG zase TrueMotion. Vždy sa jedná o v podstate to isté a to sadu funkcií, ktoré majú na softvérové ​​úrovni poslúžiť k lepšej kvalite obrazu.

Dôležité je, že objektívne medzi sebou nie sú hodnoty jednotlivých výrobcov vôbec porovnateľné a často nedávajú veľký zmysel ani v rámci jedného výrobcu. To čo má zmysel riešiť, je akú má obrazovka reálnu obnovovaciu frekvenciu. To je v našich podmienkach najčastejšie 50 alebo 100 Hz. A má to cenu riešiť? Povedali sme si predsa, že väčšina filmov je natočená pri 24 snímkach za sekundu. Tak čo tv robí s voľnou kapacitou, keď ich má zobraziť každú sekundu 50 alebo 100? Rôzne. Niekedy zobrazí viac rovnakých snímok za sebou, inokedy je preloží čiernym snímkou ​​(tzv. BFI – black frame insertion). Tieto algoritmy sú už vo väčšine prípadov veľa pokročilé, ale rovnako záleží na ich kvalite. Napriek tomu je v naprostej väčšine prípadov lepšie 100 Hz panel ako 50 Hz. Má vôbec cenu kupovať 50 Hz tv? Ako vždy, ide o kombináciu vašich potrieb a financií, ktoré máte k dispozícii.

• 50 Hz – keď najmä sledujete klasické vysielanie, sem tam nejaký film počítača alebo flash disku. Pridajte k tomu nižší rozpočet a 50 Hz bude jasnou voľbou.
• 100 Hz – máte na nákup viac peňazí a alebo ste fanúšik športu či akčných filmov? V tom prípade by pre vás 100 Hz panel mal byť ten pravý.

Umelé (softvérové) upravovanie plynulosti obrazu môže viesť k takzvanému soap opera effect – preložené ako efekt mydlovej opery. Myslí sa tým to, že televízor tak moc upravuje pohyb na obrazovke, až dochádza k deformácii. Opäť sa jedná o subjektívnú záležitosť. Niekomu zjemnené a upravené podanie vyhovuje, inému sa prieči. V takom prípade je riešenie v nastavení televízora zjemňovačom funkcie vypnúť. Niekedy sa môžete stretnúť dokonca s položkou v menu nazvanú soap opera effect. V nasledujúcom videu máte praktickú ukážku, ako môže soap opera effect vyzerať v praxi. Ide o veľa extrémnú variantu, v praxi to býva časté menej výrazné.

ARC vs eARC

Význam týchto skratiek je Audio Return Channel a Enhanced Audio Return Channel (t. j. ďalšie rozšírenie alebo pokračovanie predchádzajúceho). ARC je súčasťou prevažnej väčšiny moderných televízorov, soundbarov alebo systémov domáceho kina. Jeho úlohou je jednoducho povedané posielať zvuk z televízora do soundbaru alebo systému domáceho kina prostredníctvom kábla HDMI. Veľkou výhodou je, že hlasitosť môžete stále ovládať pomocou diaľkového ovládača televízora a nemusíte používať ďalší diaľkový ovládač len pre soundbar alebo domáce kino. eARC je rozšírenie, ktoré je súčasťou HDMI verzie 2.1.

Spoločnosť LG ju zaviedla do svojich televízorov v roku 2019 a v ďalších rokoch ju nasledovali aj ďalší výrobcovia. V porovnaní so svojím predchodcom dokáže vysielať pokročilé hudobné štandardy, ako je Dolby TrueHD, DTS-HD Master Audio alebo nekomprimovaný Dolby Atmos. Zatiaľ čo ARC mal maximálny dátový tok 1 Mb/s, eARC má maximálny dátový tok 37 Mb/s. eARC má preto zmysel najmä pre vysokokvalitné domáce audio systémy. V praxi môžu nastať problémy, ak máte starší audio systém alebo soundbar. V prípade moderných zariadení sa uistite, že majú dostatočný počet konektorov HDMI. Najmä ak potrebujete k systému pripojiť širší sortiment produktov, napríklad hernú konzolu alebo prehrávač Blu-ray. Ak počúvate zvuk priamo z integrovaných reproduktorov televízora, možno vás táto funkcia vôbec nezaujíma.

Smart TV

Slovensky môžeme povedať múdra televízia. Myslí sa tým prístroje, ktoré sa dokážu za pomoci Wi-Fi alebo sieťového kábla pripojiť k internetu. Vďaka nemu môžete prechádzať internetové stránky, alebo využívať špeciálne aplikácie či hry. Alebo tiež sťahovať spoplatnený video obsah priamo do televízora. Z obdobia posledných pár rokov patrí väčšina novo vyrobených a predávaných prístrojov do kolónky smart tv.

Pre plné využitie takýchto možností už môže byť bežný ovládač nedostatočný. Väčšinu moderných televízorov možno ovládať aj cez mobilný telefón, alebo ide dokúpiť bezdrôtovú klávesnicu aj s touchpadom. Ďalšia možnosť ovládania je za pomoci hlasu (v diaľkovom ovládači je mikrofón, ktorý je cez Bluetooth prepojený s počítačom) alebo gestami (to v prípade, že je televízor vybavený kamerou, ktorá sníma pohyb).

Bohužiaľ realita nie je vždy ružová a aj tu nás môžu stretnúť komplikácie. Typickým neduhom smart televízie je webový prehliadač. Často je pomalý, lenivo reagujúce na vaše povely a niektoré stránky nedokáže zobraziť. Aplikácie sú niekedy nedotiahnuté a padajú, hry sa zle ovládajú. Neplatí to vždy, je to model od modelu a výrobcu od výrobcu.

Operačný systém

Operačný systém je neoddeliteľnou súčasťou moderných televízorov. Má vplyv na to, ako užívateľské prostredie prístroje vyzerá, čo vie a ako rýchlo reaguje. Takisto ovplyvňuje to aké aplikácie si môžete nainštalovať, alebo ako slobodne so systémom môžete nakladať.

Tizen

Svetovo najväčší predajca televízorov (Samsung) má podľa očakávaní vlastný operačný systém. Ponuka aplikácií nie je tak bohatá ako u Androidu, ale väčšinu základných ju nájdete. Youtube, Netflix je samozrejmosťou, ale ďalej tu máme treba český stream.cz. Podobne ako u webOS je jeho hlavnou výhodou rýchlosť a spoľahlivosť. Poteší aj veľmi slušné hlasové ovládanie, pre ktoré ale musíme siahnuť k angličtine. Prípadne k nejakému ďalšiemu svetovému jazyku, ktorý ovládate. Ak nemáte vysoké očakávania čo sa týka ponuky aplikácií (napr. moje milované KODI), prípadne neplánujete využívať integrovaný internetový prehliadač (ktorý je vážne pomalý), tak je Tizen vydarený a väčšina bežných užívateľov naprosto spokojná. Poteší možnosť prechádzať menu počas sledovania videa.

GoogleTV (Android TV)

Do roku 2020 to bola Android TV, potom sa premenovala na GoogleTV. Okrem zmeny názvu nedošlo k žiadnej dramatickej zmene. Z väčších výrobcov ho využíva Sony a u časti svojej produkcie aj Philips. Tento systém stojí na základoch mobilného Androidu. Neznamená to však, že všetky aplikácie z telefónu sú dostupné aj pre tv. Kvôli inak veľkej a rozloženej obrazovke je nutné, aby ich výrobca upravil. Hlavnou silou Androidu je jeho otvorenosť. Vďaka nej je ponuka aplikácií skutočne obrovská a niektoré z nich prinášajú v porovnaní s ostatnými systémami obrie funkčnosť. Dlhodobo bol najväčším problémom rýchlosť a stabilita. Dnes už je to našťastie výrazne lepšie, ale v minulosti boli neočakávané reštarty (ktoré sú mimochodom u Android TV naozaj dlho – cca minúta až dve) a aj drobné záseky pri prechádzaní menu bežné. Rýchlosť nie je ešte tak veľká ako u Tizen alebo webOS, ale už sa im dosť blíži. S kľudom môžem povedať, že Android TV robí každoročne najväčšie pokroky. Pre niekoho môže byť nepríjemné, že musíte mať gmailový účet. Možno však vytvoriť nový, ktorý použijete len pre fungovanie televízora. Výhodou je (aj keď to do závisí aj na výrobcovia prístroje) pravidelný update na novšie verzie systému.

WebOS

LG je ďalší z firiem, ktorá má operačný systém vlastnej produkcie. Spoločne s Tizen patrí už nejakú dobu k špičke. Samozrejmosťou je možnosť prechádzanie menu počas prehrávania videa. Ponuka aplikácií je celkom bohatá. Bohužiaľ fakt, že sa jedná o uzavretý systém môže za to, že nemáte prístup k aplikáciám typu KODI, ktoré dokážu s video súbory naozajstné kúzla. Napríklad sa pripojiť na ľubovoľný ftp disk a spúšťať videá priamo z neho. Zaujímavé využitie môže byť napríklad využitie seedboxu, naň sťahovať filmy a k jeho ftp potom pristupovať priamo z televízora bez nutnosti video súbor previesť priamo na flash disk alebo do pamäte televízora. U 4K súborov samozrejme potrebujete dostatočne rýchle pripojenie. U webOS mám rád jeho optimalizáciu, funguje dobre aj na lacných televízoroch. Napriek tomu je u výkonnejších modeloch badateľná väčšiu plynulosť. Negatívum je spomínaná uzavretosť systému a nie tak bohatá ponuka aplikácií ako u Androidu. A ďalej fakt, že aktualizácie operačného systému vo väčšine prípadov nie sú určené pre staršie modely.

My Home Screen

Pochádza z dielne Panasonicu. Ten pôvodne spoločne s autormi pomerne známeho internetového prehliadača Mozilla, vytvoril operačný systém Firefox OS. V tomto partnerstve však vznikli nezhody a Panasonic má teraz systém My Home Screen, ktorý vychádza práve z Firefox OS. Ale jeho vývoj už je plne v réžii Panasonicu. V kontexte konkurencie je pomerne jednoduchý, možno možno povedať že dokonca strohý. Pre niekoho to môže byť výhoda – je rýchly, stabilný a za chvíľu do neho preniknete. Na druhej strane má ďaleko k otvorenosti a možnostiam Androidu. Pred nákupom je preto zvážiť, čo od operačného systému očakávate. To sa bohužiaľ prejavu aj v ponuke aplikácií, ktorá je v porovnaní s ostatnými minimální.HBO GO? Nič. Spotify? Nič. To však pre množstvo užívateľov nemusí byť dôležité …

Saphi

U vyšších radov používa Philips Android TV. Pre základné modely má však jednoduchý operačný systém, ktorý vychádza z Linuxu a jeho názov je Saphi. Menu je jednoduché a zobrazuje sa skrze aktuálny obraz. Má podporu pre Youtube, Netflix (vrátane HDR a 4K). Vďaka svojej prostote je celkom svižný. Ale pozor na hardvér televízore, lacné modely sú často vybavené dvojjadrovým procesorom, ktorý na rýchlu prevádzku aj takto jednoduchého systému nemusí stačiť. Pokročilejším užívateľom môže chýbať podpora úžasného nástroje – Kodi. Pre ten si musíte do vyšších radov a Android TV. Pre niekoho môže byť (rovnako ako u Samsungu) chýbajúca podpora pre starý formát divx. Vie prepojenie s mobilným telefónom a jeho zobrazenie na obrazovke, ale v diskusných fórach sa často objavujú sťažnosti na funkčnosť s konkrétnym typom mobilného telefónu. Nenáročných užívateľov neurazí, ale ak chcete využiť chytrého televízora naplno, bude treba si priplatiť.

Roku TV

Tu už sa dostávame na naše pomery na pomerne exotická pole. Roku TV nájdeme v televízoroch TCL. S tými sa môžeme v našich obchodoch občas stretnúť. Roku TV nie je tak prepracovaný ako Tizen alebo Android TV, ale pre bežné použitie stačí. Poteší podpora hlavných streamovacích aplikácií typu Netflix, Amazon Prime, Hulu, HBO Go alebo Spotify. Vďaka Miracastu ľahko zobrazíte obsah svojho mobilného telefónu na veľkej obrazovke. Aj keď vstavané aplikácie (napr. video prehrávač), nie sú na takej úrovni ako u Androidu alebo webOS, tak poteší priebežná aktualizácia operačného systému. Čo bohužiaľ nie je u štandardom pri všetkých operačných systémov. Podporované je aj hlasové ovládanie, samozrejme len v angličtine. Môžete využívať jednoduché povely typu „watch Guardians of Galaxy 2“ a tv prehľadá ponuku dostupných video zdrojov pre tento film.

Vidaa

Vlastný operačný systém majú tiež televízory Hisense. Čo je na tomto systéme úplne úžasné je jeho rýchlosť. Reakcia na povely diaľkového ovládača sú okamžité a systém je vážne stabilný. Do budúcnosti tejto značke v rámci našich končín vážne verím. Prečo? Najmä kvôli rastúcej podpore aplikácií. Okrem klasického Netflix, Youtube atď .. tu nájdeme podporu aj Hbo GO, Stream.cz – to všetko máte k dispozícii. Napriek tomu má zatiaľ aj dosť nedostatkov. Sú to najmä bugy, ktoré sťažujú bežný život – ozvena u zvuku alebo zaseknutie pri prehrávaní zo sieťového disku. Pamätám si ako kedysi podobnými problémami trpel aj Android TV a dúfam, že Vidaa sa rovnako ako on vypracuje v stabilný a plnohodnotný systém. Je to jeden z predpokladov, aby si Hisense vydobyla na trhu stabilnejšie miesto.

SmartCast

Uvádzam skôr pre úplnosť, pretože tento operačný systém je pre televízory značky Vizio, ktoré sú bohužiaľ určené pre Severnú Ameriku. Je to škoda, pretože sú za zaujímavú cenu.Ak po nich napriek tomu veľa túžite, neostane vám ako využiť služby Ebay alebo Amazonu.

HbbTV

Čo to je HbbTV? Ide o takzvanú hybridnú televízii. Ide o kombináciu televízneho vysielania a internetového pripojenia. Pochopiteľne aby ste mohli HbbTV využívať, musí ho váš televízor podporovať. To či ho podporuje, zistíte v jeho špecifikácii. Často sa tiež označuje ako „červené tlačidlo“. Práve tlačidlo s touto farbou na vašom diaľkovom ovládači totiž HbbTV ovláda. Príkladov využitie je celá rada. K práve vysielanému programu možné zobrazovať aktuálne informácie. Napríklad pri sledovaní futbalového zápasu možno zisťovať prostredníctvom tv výsledky ostatných zápasov bez nutnosti meniť program či odchádzať od prístroja. Alebo pre rôzne televízne súťaže či hlasovania, keď každý divák môže reagovať z pohodlia svojho domova.

V súčasnej dobe je bežné HbbTV vo verzii 1.5. Novo sa objavila špecifikácie pre verziu 2.0. Tá je určená primárne pre 4K vysielanie, podporuje HDR a zvuk vo formáte NGA. Zjednodušene povedané, zase bude o niečo lepší zvuk i obraz. Avšak to vyzerá, že pre podporu HbbTV 2.0 bude potrebné iný hardvér ako pre existujúce verzii. Ako to v skutočnosti dopadne ešte len uvidíme. Tento štandard je ešte len v plienkach, ale niektorí výrobcovia už u svojich výrobkov podporu uvádzajú. Za mňa to nie je rozhodujúci faktor pri nákupe nového televízora. Pretože podobné zmeny v technológiách nás čakajú skoro každých pár rokov a ak by mal človek čakať na to až bude jeho vysnívaný prístroj podporovať všetko, tak sa nikdy nedočká. Pretože zmeny v tomto odvetví prichádzajú pomerne rýchlo.

Zvuk

Ako si asi dobre spomínate, predtým boli tv „veľké krabice“. Hlboká tela televízorov umožňovala dovnútra nainštalovať výkonné a niekedy aj veľa kvalitné reproduktory. Občas dokonca vrátane imitácie subwooferu, ktorá vedela vytvoriť decentné basy. A teraz zarovnajte takú „prehistorickú“ televíziu s modernou plochou obrazovkou, kedy celý prístroj má u špičkových modelov pokojne len päť centimetrov v najhlbšom bode. To nám veľa priestoru kam umiestniť reproduktor nezostáva. Aj keď miniaturizácia pokračuje na všetkých frontoch, u zvuku platí, že fyzikálne zákony sa obchádza ťažko. A ak chcete kvalitný zvuk, musíte mať dostatočný priestor kam interné reproduktory umiestniť.

V oblasti zvuku sú rozdiely medzi jednotlivými značkami a často dokonca aj medzi jednotlivými modelmi daného výrobcu veľmi malé. Snáď u všetkých výrobkov renomovaných značiek platí, že sú pre hovorené slovo úplne dostatočné. Svoje slabé miesta však ukážu, ak si chcete vychutnať film s náležitými zvukovými efektmi, alebo si len pustiť hudobný klip alebo záznam koncertu. V prípade, že chcete mať zvuk na úrovni, nezostáva než siahnuť po externom riešenie.

Možností ako to riešiť je niekoľko. Najlacnejšie, ale aj vo väčšine prípadov najmenej zmysluplnú sú slúchadlá. Hlavné obmedzenie je v tom, že zvuk reprodukujú len jednému divákovi. Výhodou môže byť použitie v noci, alebo bluetooth prenos. Každopádne pre väčšinu užívateľov to nebude tá správna možnosť.

Ďalším spôsobom ako sa dostať k lepšiemu zvuku je soundbar. V skratke je to dobré riešenie na sledovanie filmov, ale pre reprodukciu hudby to nie je to pravé. Umiestnite hod pod alebo nad televíziu, prepojíte káble a môžete užívať. Ak si to môžete dovoliť, vyberajte soundbary označené ako zvukové projektory. Tie majú 15 – 40 smerových reproduktorov, ktoré dokážu pomerne verne poskytnúť priestorový zvuk. Hlavnou výhodou sú malé nároky na priestor a jednoduchá montáž.

Ak je pre vás dôležitejšie podanie hudby, môžete zvoliť klasické reproduktory, ktoré cez zosilňovač prepojíte s televízorom. Nedočkáte sa priestorového efektu ako u soundbara, ale dostanete super podanie hudby a oproti interným reproduktorom výrazne zlepšený zvuk u filmov. Opäť relatívne jednoduchá inštalácia a nijak veľké nároky na miesto.

Poslednú a najviac náročnú možnosťou je systém domáceho kina. Či už to bude 5.1 či 7.1, tak podanie priestorového zvuku i hudby môže byť na veľmi slušnej úrovni. Samozrejme záleží v akej kvalite domáce kino zaobstaráte. Od systému za 100 € žiadne zázraky čakať nedajú. Pri všetkých z uvedených riešení (okrem slúchadiel, tam je to lacnejšie) platí, že prístroj okolo cca 400 € posunie zvuk o niekoľko úrovní ďalej proti tomu vstavanému. Nevýhodou domáceho kina sú väčšie nároky na miesto. Musíte niekam umiestniť reproduktory a tiež to znamená celkom dosť káblov.

Dolby Atmos

Na špičkových zariadeniach môžete vidieť logo Dolby Atmos. Možno viete, že ide o moderný pokročilý zvukový formát, s ktorým sa môžete stretnúť napríklad v kinách. Znamená to, že samotný televízor dokáže vytvoriť takýto dokonalý zvuk? Odpoveď je nie. Aby mala technológia Dolby Atmos pre vás zmysel, musia byť splnené nasledujúce podmienky.

1.  V tomto formáte je potrebné prehrávať filmy alebo televízne programy so zvukom Dolby Atmos. Niektoré filmy zo streamovacích služieb (napríklad Netflix) majú túto funkciu a potom samozrejme disky Blu-ray
2.  Musíte mať kvalitné reproduktory alebo soundbar, ktoré dokážu prehrávať Dolby Atmos
3. Televízor musí byť schopný odosielať zvuk v tomto formáte do zvukového zariadenia. To znamená HDMI s podporou eARC

Konektory

Základným konektorom je HDMI. Tým prepojíte televíziu so zdrojmi HD obsahu ako je blu-ray prehrávač, hernú konzolu alebo napríklad počítač. Konektor VGA slúžil na pripojenie starších zariadení, dnes sa s ním u nových prístrojov už nestretnete. Vďaka týmto dvom prípojkám môžete z obrazovky urobiť monitor, na ktorom môžete prehrávať filmy napríklad z notebooku.

Z USB konektora, alebo čítačky kariet sa do televízie prehrávajú fotky alebo videa. Tieto dva vstupy má prevažná väčšina televízorov. Ak má vaša televízia sieťové rozhranie: káblové LAN / ethernet alebo bezdrôtové Wi-Fi, môžete prehrávať hudbu, filmy a fotky, ktoré sú zdieľané v domácej počítačovej sieti.

Diaľkové ovládače

Niektoré drahšie televízie majú dva diaľkové ovládače. Jeden na klasický prepínanie kanálov, druhý na ovládanie internetového prehliadača a chytrých aplikácií. Má menej tlačidiel a ľahšie sa s ním ovládajú vybranej funkcie. Niektoré ovládače sú dokonca vybavené dotykovou plôškou, ktorá funguje podobne ako touchpad u notebooku.

Koliesko, ktoré poznáte z myší, na ovládači nájdete tiež. Niektoré „profi“ ovládače majú zo zadnej strany klávesnicu, ktorá uľahčuje písanie webových adries a ďalších. Druhotné diaľkové ovládače síce uľahčujú ovládanie, ale aj naďalej zostáva najpohodlnejšia možnosťou klasické pripojenie notebooku.

8K televízie

Možno už ste to počuli. Prvé televízory s rozlíšením 8K sú k bežne dostaniu na kúpu. Čo je to 8K rozlíšenie? Obsahuje 4x toľko pixelov čo 4K displej. To znamená 33 117 600 pixelov a rozlíšenie je 7 680 x 4 320 pixelov. Pre porovnanie 4K prináša 3 840 x 2 160 (čo znamená 8 294 400 pixelov). Hneď v úvode odpoviem na otázku, ktorú si kladiete. A to je, či má cenu si taký prístroj kupovať. V čase vzniku tohto článku (záver roka 2018) rozhodne nemá. Ide o novú a preto pomerne drahú technológiu a tiež existuje minimálne množstvo v obsahu v tomto rozlíšení. Nebojte, takto ľahko to neodbijete a pozrieme sa na to podrobnejšie. Zrovna na trhu vstupuje Samsung QE65Q9 (ktorý je dostupný aj v 75 a 85 palcové variante). Cena u najmenšie varianty začína na cca 5 000 €, u tej najväčšej sa blíži 16 000 €. Čo sú ceny, ktoré sú pre väčšinu z nás nedostupné. V tejto chvíli skutočne skoro nenájdete obsah v 8K. Ono aj 4K získate v zásade len skrze streamovacie služby a ani bežné televízne vysielanie, je z nezanedbateľné časti ešte pod fullHD. Vyspelé ázijské štáty plánujú 8K vysielania na rok 2020 pre olympiádu v Tokyu. Nechcem byť skeptik, ale pokiaľ ide o podobné aktivity v SR, tak by som ich neočakával skôr ako za päť rokov. A aj to považujem za optimistický termín. V tej dobe bude obdobný televízor ako Samsung QE65Q9 stáť maximálne polovicu svojou dnešné ceny, skôr menej.

Prečo teda výrobcovia s 8K panelmi prichádzajú už teraz? Ľudia chcú mať doma čo najväčšie obrazovky. A keď vezmeme do úvahy panel s uhlopriečkou 120 palcov, tak v 8K rozlíšení má cca rovnakú hustotu pixelov ako menší 32 palcov veľká obrazovka pri fullHD rozlíšení. Avšak stále platí, že pre takto veľkú televíziu potrebujete obsah v solídne kvalite. To v tomto prípade znamená väčšiu časť produkcie vo 4K. Takže s nákupom 8K televízora má rozhodne zmysel počkať. Za pár rokov sa budú predávať za výrazne nižšiu cenu a budú dostupné pre väčšiu časť populácie. Taktiež môžeme dúfať, že sa hlavným televíznym staniciam podarí transformovať svoje vysielanie na 4K. Dovtedy by som nákup tohto typu odporučil len technologickým nadšencom s výrazným prebytkom v rozpočte.

Môžete sa stretnúť s názorom, že na 8K televíziu bude vďaka umelej inteligencii a jej úpravám vyzerať každý obraz skvele. Algoritmy toho dokážu veľa a ich sila sa nedá poprieť. Ale ako hovorí ľudové príslovie – nech robíš, čo robíš, z repy ananás neurobíš. Pri sledovaní SD obrazu (v ktorom ešte časť tv svoj program vysiela) na obrie obrazovke zo vzdialenosti menšej ako dva metre, tak nedostatky rozhodne vidíte. A žiadna úroveň umelej inteligencie, nie je v súčasnej dobe s tým niečo urobiť. Pri zdrojové kvalite videa vo 4K bude všetko v poriadku. Ak vás to zaujíma viac, vyskúšajte náš článok, ktorý hodnotí či má cenu nákup 8K televízie.

Kedy je najvýhodnejšie kupovať televíziu

Televízor nie je práve lacná vec a mnoho rodín jeho výmenu starostlivo plánuje dopredu. Viete, kedy je najvhodnejší čas pre nákup prístroja? Väčšina výrobcov uvádza na trh nové modely každý rok a to v rozmedzí marca až júna. Typický priebeh ceny nového modelu je nasledujúci:

• Jar – uvedenie na trh, vysoká cena
• Leto – jeseň – priebežný pokles, ktorý môže byť aj výraznejšie – záleží na predajnosti modelu, jeho konkurencii atď ..
• Predvianočný sezona (cca od polovice novembra) – doba veľký akcií Black Friday atď … môže nastať výraznejší pohyb smerom nadol, niekedy len na kratšiu dobu, po ktorej sa môže vrátiť späť. !! Pozor nie všetky zľavy v tomto období sú skutočné zľavy, odporúčam porovnávať ponuku jednotlivých obchodov medzi sebou !!
• Januárové výpredaje – rovnaká situácia, môžu nastať výraznejšie poklesy smerom nadol, ale aj tu je na mieste byť opatrný a kontrolovať cenu naprieč viacerými obchody.
• Jar – uvedenie nových nástupných modelov, cena opäť klesá. Bohužiaľ sa súčasne vyprázdňujú zásoby a preto klesá aj dostupnosť staré modelové rady, ktoré je nahradzovaná novou.

Vidíte, že v zásade celý rok dochádza k priebežnému poklesu ceny televízorov. Ak si môžete dovoliť počkať a je pre vás veľmi dôležitá cena, tak je naozaj najvhodnejšia chvíľa k nákupu po uvedení nové rady. Rozdiely medzi jednotlivými generáciami často nie sú nijako zásadné a pritom rozdiel v cene môže byť aj 50%. Druhým výhodným obdobím k nákupu je doba pred a po vianociach. Zľavy sa často netýkajú všetkých modelov a navyše majú e-shopy v SR zvyk „čarovať“ s cenami, aby z nich vyšli zľavy vo výške 60-70%. V skutočnosti je naraziť na takú zľavu malý zázrak. Pôvodná cena sa napríklad berie, ako v dobe uvedenia na trh. Takže máte síce zľavu 70% oproti tomu, čo tv stála pri uvedení na trh, ale pri bližšom porovnaní môžete zistiť, že u konkurencie stojí úplne rovnako.

Vyššie popísaná správanie platí v priemere pre celý televízny trh, ale jednotlivé prístroje sa môžu líšiť. Keď je výrobok veľa predávaný a má dobré hodnotenie v odborných recenziách, tak je miera poklesu ceny oveľa menšie, než u nevydareného kusu s menšou predajnosťou. Veľa tiež záleží na cenovej politike konkurencie. Jednoduché pravidlo na záver, ak nepotrebujete mať novú televíziu okamžite, tak v jarnom období pár mesiacov počkajte a alebo zvážte minuloročný model.

Príklady pohybu cien

Výber televízie na predajni

Ak si idete televíziu vybrať na predajňu, nezabudnite, že je tam zvyčajne oveľa viac svetla ako v šere vo vašej obývačke. Obrazovky tiež majú často špeciálne nastavenia obrazu a premietajú klipy, ktoré boli vytvorené predovšetkým na účely reprezentácie. Uvidíte aj tie najmenšie detaily, sýte farby, ale bežný výkon vám zostane skrytý.

Nechajte si preto ukázať normálne televízne vysielanie, ktoré vám väčšinou odhalí kvality a nedostatky vami vybranej televízie. Má pleť moderátora prirodzenú farbu? Je bežiaci text s krátkymi správami rozmazaný alebo trhaný? Tiež požiadajte o stlmenie svetiel a iné nastavenie obrazu. Zamerajte sa na to, či je dostatočne ostrý z každého uhla pohľadu a či sú tmavé scény zobrazené v dostatočnej kvalite.

Predajcovia často používajú jeden pomerne podlý predajné trik. U jedného prístroja pustí technologické demo vo vysokej kvalite (takže obraz vyzerá úžasne) a u okolitých (ktoré sú veľmi podobné cenou i parametre) pustí nejaký bežný televízny program. Samozrejme keď ich vidíte vedľa seba, hovoríte si že tá prvá má výrazne lepší obraz. Ale to môže a nemusí byť pravda. Podmienky v tejto súťaži sú totiž nastavené značne neférovo. Je to ako by ste mali pretekať v jazde po diaľnici, mali bicykel a váš súper auto. Pred finálnym rozhodnutím si nechajte pustiť rovnaký zdroj obrazu. Len tak možno kvalitu obrazu porovnať.

TV ako počítačový monitor

Určite už ste niekedy premýšľali o tom či ide použiť bežne dostupná televízie ako monitor k počítaču. V dnešnej dobe nie je problém zaobstarať fullHD monitor s veľkosťou povedzme 24 palcov za veľmi príjemnú cenu okolo dvesto euro. Ale keď šilhají po niečom väčšom a s podporou 4K, tak cena vyskočí naozaj vysoko. A v tej chvíli pravdepodobne začnete premýšľať, či by na tento účel nebola lacnejšia a rozumnejšia nejaká menšie televízia.

Televízia pre hráčov

Nie je celkom nezvyčajné, že si nakupujúci zaobstará televízor len z toho dôvodu, aby mal veľkú zobrazovaciu plochu pre svoje hranie. Či už na hernú konzolu, alebo skrze pripojený notebook či stolný počítač. Ak je to aj váš prípad, je potrebné vziať do úvahy tri hlavné parametre:

Rozlíšenie

Jednak zobrazenie displeja, na ktorom budete hru zobrazovať, tak i zobrazenie v ktorom je schopné herné zariadenie hru vykresliť. Kým nové konzoly majú hry prispôsobené pre 4K rozlíšenie, tak pre hranie vo 4K na počítači potrebujete stále pomerne výkonný a drahý hardvér.

Input lag

Toto anglickej spojenie sa bežne používa aj v našom jazyku. Doslova by šlo preložiť ako vstupné oneskorenie. Označuje čas, ktorý televízii trvá než prevezme, spracuje a zobrazí signál zo zdroja (konzola / počítač). Ak je jeho hodnota príliš vysoká, tak zreteľne cítim, že dianie na displeji nasleduje s oneskorením po stlačení klávesy či iné reakcie v hre. Za solídne hodnoty sa dajú považovať časy medzi 20 – 30 ms. Samozrejme čím menej, tým lepšie.

Prečo vlastne k oneskoreniu dochádza? Tv je vybavená obrazovým procesorom, ktorý sa snaží o všemožné výpočty (vyhladzovanie hrán, zvýraznenie ostrosti atď ..) a softvérové ​​optimalizácie obrazu. A tie vezmú nejaký čas. Pri sledovaní filmu vám input lag 100 ms nijako nevadí. S ohľadom na konštantnú rýchlosť obrazu vám vôbec nevadí, že je vlastne o 100 ms meškanie. Riešením ako dosiahnuť nižšieho input lagu je tzv. herný mód. Ten v zásade spočíva v tom, že obmedzenie softvérového ​​spracovanie a vylepšovanie obrazu a vďaka tomu dosiahne rýchlejšieho zobrazenia obrazu.

Pokiaľ chcete dosiahnuť čo najnižšieho input lagu je potrebné sa vyhnúť bezdrôtovým ovládačom či klávesniciam. Než signál vzduchom skrz wi-fi doputuje na miesto určenia, pridá pár ďalších ms naviac. Pre bežné hráča, ale nie je dôvod riešiť každú ms.

Doba odozvy

Doba odozvy označuje čas, ktorý trvá, než jeden pixel na displeji dokáže zmeniť farbu z jednej na druhú. Keď je doba odozvy vysoká, môžeme sa stretnúť s tzv. rozmazaním obrazu u pohybujúceho sa objektu. Hodnoty doby odozvy výrobcovia často udávajú. Bohužiaľ tu nie je jednotný štandard a často sú udávané ako tzv. GTG. To znamená gray to gray (zo šedej na šedú). Asi tušíte, že sa jedná o super nízke hodnoty, ktoré ale s reálnym hraním nemajú veľa spoločného. Zaujímavejšie už je BTW. Black to white, teda z čiernej na bielu. Normálna hodnota pre súčasné LCD televízory je okolo 15 ms. Veľkú výhodu majú OLED panely, ktoré toto zvládajú okolo 1 ms.

Chroma Subsampling

Čo znamenajú tieto podivné číselné rady? Veľa zjednodušene hovoria, koľko farieb sa na tv zobrazí a aký veľký bude dátový prenos. Vo svojej podstate ide o formu kompresie obrazu. Zjednodušená verzia: Video signál je rozdelený na dve časti. Farebnú zložku a svetelnú zložku. Farebná zaberá viac miesta, preto sa pri kompresii obmedzí a naopak sa pridá na svetelnej zložke (vlastne kontrast, rozdiel medzi svetlou a tmavou farbou).

• 4: 4: 4 – farebný prenos bez kompresie
• 4: 2: 2 – menšia kompresia farebné zložky
• 4: 2: 0 – veľká kompresia farebné zložky

A vplyv na kvalitu obrazu? V praxi to chce trochu experimentovania, pretože sa môže stať, že aj s 4: 4: 4 bude obraz (farby) deformovaný. Odporúčam vyskúšať 4: 4: 4 i 4: 2: 2 a sami uvidíte, v akej variante bude vaša kombinácia počítače aj televízie najlepšie fungovať.

Veľkosť

Akú zvoliť veľkosť? 40 – 49 palcov, viac nemá zmysel. A ako sa na takto veľkej ploche funguje? Na mňa je to až príliš priestoru a celkom blízka vzdialenosť na tak veľký displej. Ale musím uznať, že nie je problém mať vedľa seba treba päť okien a všetky sú dostatočne veľké a čitateľné. Písmo je stále jemné a čitateľné, takže písanie v textovom editore bolo bez chybičky. Len mi vadilo to prechádzaní hlavou zľava doprava pri postupe kurzora u písania textu. Ale čo si budeme nahovárať, asi nikto si túto kombináciu neobstaráva na prácu, ale na hry. A tu je zážitok famózny. Veľká obrazovka proste lepšie vtiahne do deja. Na hranie vo 4K budete potrebovať poriadnu grafiku, ale aj obraz vo FullHD rozlíšení vyzerá na obrie obrazovke krásne. A ten si môžete dovoliť aj so staršou grafickou kartou.

Chcete sledovať 4K filmy spustené cez počítač? Uistite sa vaše grafika má hardvérovú podporu kodeku HEVC (H.265). Pretože bez nej a za použitia len surového výkonu procesora pravdepodobne nebudete s výsledkom spokojní. Snáď s výnimkou majiteľov špičkových procesorov v cenách okolo tisícky euro.

Na záver možno povedať, že použitie tv ako pc monitora možné je, ale má aj svoje nedostatky, ktoré odporúčam zvážiť. Jednak je to ergonómia pri sedení pred obrazovkou. Ďalším rizikom je náročnejšia metóda typu pokus omyl, pre prepojenie s pc v optimálnom možnom móde. Kvalita obrazu, rýchlosť odozvy atď … Keď sa však všetko podarí, tak výsledok stojí za to!

Výrobcovia

Samsung

V prepojenom článku sa venujeme dôkladne ponuke Samsung televízorov.

Aktuálne asi najpredávanejšia značka v SR a ani sa tomu moc nečudujem. Majú totiž veľmi podarenú nižšie rad, ktorých sa u nás predáva najviac. Vo vyššej strednej triede to už taká sláva nie je, tam je na tom konkurencia lepšie. Nižšie rady QLEDů taky nie sú žiadna výhra, takže ďalší zaujímavá časť ponuky sú až dve posledné špičkovej rady QLEDů. Škoda, že sú tak drahé, inak sú to neskutočne podarené televízory. Hlavné dôvody prečo u tv medzi 400 – 800 € často odporúčam Samsung, sú veľa jednoduché a pritom príjemné ovládanie (kto mal v ruke ich minimalistický ovládač vie o čom hovorím), vlastný operačný systém Tizen a VA panely aj v televíziách okolo 400 €. Pozor neplatí to vždy, aj Samsung do niektorých veľkostí dáva IPS, ale aspoň máte šancu sa k VA dostať. LG alebo Philips pchajú IPS skoro všade.

Ale aby som len nechválil, hlavne po uvedení na trh sú ceny nových modelov prepálené. Postupom času klesajú a ideálna doba k nákupu je november až začiatok nasledujúceho roka. To na trh prichádzajú nové modelové rady pre ďalší rok. Len málokedy prináša tak zásadné zlepšenie oproti predchádzajúcemu roku, aby ospravedlnilo často o viac než 50% vyššiu cenu. Samsungy v roku 2018 ukončili podporu pre starý xvid formát. Ide najčastejšie o filmy vo formáte avi, s nízkou veľkosťou. Väčšine ľudí by to vadiť nemalo, tento formát rovnako nevyzerá na 4K veľké televízii vôbec dobre.

LG

Je hneď po Samsungu najúspešnejším predajcom v tomto segmente. Majú vlastný operačný systém, zvaný WebOS. Za mňa je veľká škoda, že do všetkých svojich nových obrazoviek (okrem OLED) dávajú IPS panely. LG majú tiež skvelé ovládanie, parádny design, ale keď zháňate TV pre večerné sledovanie filmov, tak vaše kroky rovnako skončia u VA panelu. A to je z pohľadu LG veľká škoda, pretože tu nemá čo ponúknuť. Ďalšou časťou ponuky sú luxusné OLED. A úprimne keby som kupoval OLED, tak by som ho bral zrejme práve od LG. Pripravil som aktuálny prehľad všetkých televízorov LG.

Okrem najvyššieho segmentu sú ich LCD vhodné do zasadačiek či veľa preslnených miestností. Večer je kvôli IPS čierna skôr šedivá. To pochopiteľne neplatí pre OLED, ten má (nielen) čiernu úplne dokonalú. Som zvedavý, s čím prídu na ďalší rok, pretože si myslím, že im kvôli plošnému použitie IPS musí v predajoch trochu ujíždět vlak. A to je veľká škoda, pretože náročná konkurencia je motorom pokroku a tiež vedie k príjemnejším cenám.

Sony

Je o krok za LG a Samsungom, ale stále patrí medzi veľkých hráčov. Narozdiel od nich nemá svoj OS, ale využíva Android. Na adresu Android TV môžete počuť často negativitu, ale za seba musím povedať, že to nič strašné nie je. Ako Tizen tak aj WebOS mi prídu o kúsok príjemnejšie a svižnejšie, ale aj v televíznej verzii Androidu sa pracuje dobre. Zvlášť ak máte na rovnakom operačnom systéme založený mobilný telefón, tak si zvyknete ľahko. Zostavil som prehľad všetkých televízorov Sony.

Použitie googlího Androidu má jednu veľkú výhodu a tou je hlasové vyhľadávanie (pri modeloch, ktoré sú ním vybavené). Funguje veľa spoľahlivo a je to návykové. Jednoducho len stlačte tlačidlo mikrofónu na ovládači a potom čo červeno blikne, poviete, čo chcete hľadať. To, že budú dobre fungovať jednoduché otázky, kedy poviete jedno slovo, som čakal. Ale ten OS si bez problémov poradí aj s víceslovnými dotazy a dokonca so špecifickými slovami, ako treba názov dediny, kde mám príbuzných. Hneď vybehlo video z jednej kultúrne akcie z toho miesta. Veľmi dobre zvláda aj hľadanie v angličtine a to rozhodne nemám hovorený prejav na úrovni rodeného hovorcu. U Sony sa dá vyberať z VA aj IPS panelov, k tomu majú aj vrcholnú OLED rad. Najmä v úrovni vyššej strednej a strednej triedy má niekoľko veľmi zaujímavých modelov, ktoré majú výborný pomer ceny a výkonu. Inak s cenou u nových modelov je to rovnako ako u Samsungu. Po uvedení na trh sú veľmi vysoko, postupne padajú a najlepší čas k nákupu je koniec roka a začiatok ďalšieho.

Philips

Má jedno špecifikum a tým je technológia Ambilight. Nie je bežne zvykom, že by nejakú funkciu ponúkal iba jeden výrobca. Z toho by šlo usudzovať, že to nebude žiadna pecka. Tak ako je to s Ambilight? Nu, je to dosť subjektívne. Poznám pár ľudí (a napodiv to ani nie sú vlastníci tohto prístroja), ktorým príde tento systém zadného osvetlenia televízora ako úžasný zážitok, ktorý zlepšuje sledovanie obrazovky. Iným ľuďom zase príde rušivý. Moje odporúčanie je jasné. Ak si myslíte, že to pre vás bude to pravé, rovnako sa na neho idete prvýkrát pozrieť. Či už k známemu, alebo do nejakého showroomu. Toto je jednoducho funkcia, na ktorú je názor ďaleko viac subjektívne, než objektívne. Osvetlenie je zvyčajne na hornej strane a oboch bočných stranách prístroja.

Zjednodušene ide povedať, že farba osvetlenia nadväzuje na farbu, ktorú v tej časti obrazovky zobrazuje televízie. Príjemné je to najmä večer, kedy osvetlenie zjemňuje kontrast medzi tým, čo vidíte na obrazovke a temnú múrov. Pocitovo dochádza navyše k zväčšeniu obrazu. Obraz sa vám potom môže zdať väčší, než aká je uhlopriečka prístroja. Philips má v ponuke veľa prístrojov, bohužiaľ aj on stavil len na IPS kartu. Takže záujemcovia o kvalitnú čiernu u neho musí siahnuť po OLED, alebo sa pozrieť inde. Ďalšie často spomínanou nevýhodou je slabšia softvérová podpora od výrobcu. Myslené hlavne v podobe updatov operačného systému. Ich frekvencia klesá veľmi rýchlo a často sa nevydávajú ani pre dva roky starý model. Pre tých, ktorí nemajú v pláne využívať chytrých funkcií, to zrejme žiadne mínus nie je. Ceny sú o kúsok nižších ako u konkurencie z veľkých značiek. Philips patrí medzi značky, ktoré neradno podceňovať, ale zároveň ani nepatrí medzi predajných trhákov. Majú skupinu užívateľov, čo je milujú, ale veľa ľudí by si ich nikdy nevybrala.

Panasonic

Z hľadiska predajov u nás nepatrí rozhodne medzi najväčšie, ale napriek tomu ponúka široké spektrum prístrojov, ktoré cielia na všetky typy užívateľov. Predsa len táto japonská spoločnosť uviedla prvý 3D televíziu a celosvetovo jej patrí štvrté miesto v predajoch televíznych prístrojov. Páči sa mi zastúpenie IPS aj VA panelov. V ponuke majú aj OLED. Základom je príjemná cena, bohaté funkcie a nastavenia (často veľmi expertné). Ovládanie prístroja možno nie je tak jednoduché ako u Samsungu alebo LG, ale nejde o nič zložité, čoho by ste sa mali desiť. Hoci sa im v súčasnosti u nás príliš nedarí, ide o významného výrobcu, ktorý počas svojej existencie uviedol mnoho zaujímavých výrobkov. Z jeho ponuky sa dá vybrať a často možno naraziť na finančne naozaj zaujímavý nákup. Určite Panasonic nepodceňujte a skúste sa pozrieť, či má vo svojej ponuke niečo čo by vás mohlo zaujať.

Hisense

Opäť jedna značka, ktorá postupne naberá na význame. Zatiaľ veľmi zľahka, modelov nie je moc a u nás ju ešte mnoho obchodov neponúka, ale sú k mání potenciálne zaujímavé kúsky. Rovnako ako všetky dravé firmy, ktoré si chcú odhryznúť svoj podiel na trhu na to ide hlavne agresívnou cenovou politikou. Sú teda lacnejšie ako konkurencia. Ich operačný systém je postavený nad Android TV a hoci za posledných pár rokov urobili veľký pokrok, tak napríklad Sony je stále o kus ďalej. O LG alebo Samsungu ani nehovoriac. Páči sa mi použitie VA panelov, v ponuke majú aj pár IPS a dokonca OLED modely. Čo sa týka spoľahlivosti, tak zatiaľ nemáme k dispozícii dosť informácií pre vyrieknutie názoru. Predsa len sa nepredávajú dlho a nepredáva sa ich veľa. Konzervatívnemu kupujúcemu by som ich v prvom rade ešte neodporúčal, ale za zváženie stojí a hlavne sa teším, kam sa táto značka počas nasledujúcich rokov posunie. A či zoberie kúsok trhu niekomu z veľkej trojice.

Menšie výrobcovia

U nás sú svojou ponukou zastúpení menej a ani v predajoch nehrajú nijako výraznú rolu. Väčšie skúsenosti s nimi väčšinu nemáme, takže len stručné zhrnutie názoru na ne.

GoGen

Low Costov značka, ktorú neponúka veľa eshopov ani kamenných predajcov. Kvalitou obrazu patrí do podpriemeru a zaujať môže snáď len veľkou škálou modelov s malou uhlopriečkou. A to aj o veľkostiach ako je 22 palcov. Veľa TV z ponuky je s fullHD rozlíšením. Cenovo to u väčších modelov nie je žiadna extra sláva, za tie isté peniaze zaobstaráte rovnako veľký základný Samsung alebo LG a to sú lepšie investované peniaze. Hlavne aj z pohľadu nejakej dlhodobej istoty a stability (pravidelnosť aktualizácií). Zaujímavosťou je aj je nadštandardná 40 mesačná záruka na všetky LED televízory GoGEN – po registrácii na stránkach výrobcu. Pre tých, ktorí z nejakých dôvodov hľadajú skutočne mini uhlopriečky, sa niečo z ponuky môže hodiť. Inak môžete preskočiť.

Finlux

Pôvodom fínska značka, ktorá je teraz vlastnená Turkami. Pamätníci možno spomenú s akým obdivom na obrazovky od FINLUX pozerali v Tuzexe. Ale dnes je doba globalizácie, konkurencia je nemilosrdná a Finlux si ako svoju cieľovky vybral nižšiu triedu. Takže nečakajte žiadne sofistikované obrazové procesory, 100 Hz panely a ďalšie prednosti „lepších“ televízií. Cena je však ľudová 65 palcov ide zaobstarať okolo 1 000 € a 75 „ľahko nad 1 800 €. Počul som z viacerých zdrojov celkom dobré referencie na ich spoľahlivosť. To je určite plus. Osobne by som si z ich ponuky nevybral, ale keby niekto zvažoval obrie obrazovku, nemal dostatok peňazí na „známejšie“ značky a nevadilo by mu, že obraz pri tejto uhlopriečke nebude úplne na jednotku a zároveň by neočakával žiadne veľké smart funkcie, tak prečo nie. Ich ponuka úplne mimo nie je, ale väčšina záujemcov si vyberie inde.

TCL

Je pomerne mladá značka, ktorá veľa rastie na americkom trhu. Profiluje sa ako budgetová. To znamená, že cieli na užívateľov, ktorí preferujú nízku cenu, ale napriek tomu chcú dostať pomerne kvalitný televízor. V SR je zatiaľ ich zastúpenie malé, ale pár eshopov ich ponúka. Majú svoj vlastný operačný systém, ktorý je nazvaný Roku TV. Ten je prekvapivo veľa na úrovni. Či už sa bavíme o ponuke aplikácií, alebo užívateľskej prívetivosti. Zobrazovacie panely od TCL zatiaľ trápi nižšie hodnoty jasu a podpriemerné pozorovacie uhly. Páči sa mi, že u lacnejších rad majú v ponuke VA panely. Myslím, že počas nasledujúcich rokov má šancu sa vyšvihnúť do skupiny veľkých rýb i v Európe. Rozhodne značka, ktorú so záujmom sledujem a teším sa, až sa jej u nás povedie preraziť viac.

Toshiba

Má v ponuke niekoľko malých televízorov s FullHD rozlíšením a veľkosťou od 24 po 55 palcov. Sú veľa lacné, žiadne veľké zázraky z pohľadu kvality obrazu od nich nečakajte. Rovnako sa často objavujú sťažnosti na chybovosť operačného systému televízorov. Na druhú stranu, či niekto hľadá prístroj na chalupu alebo do kuchyne, ktorý bude slúžiť skôr ako zvukový podkres. Tak prečo nie. Kúpite ju doslova za pár stoviek. Ako hlavný tv do domácnosti by som ich nebral. To isté platí, pre 4K modely, ktorých v ponuke tiež niekoľko nájdete. Toshiba to dokonca skúša aj s OLED. V SR som ho v ponuke nevidel, ale ide objednať zo zahraničia. Ide o model Toshiba 65X9863 a opäť má svoje špecifiká. V rámci dosiahnutia nižšie ceny nemá podporu HDR. To mi príde ako krok stranou, pretože cenová úspora nie je extrémna a kto už bude investovať takú veľa peňazí do OLED tv, tak ju bude chcieť so všetkým. Možno sa Toshiba časom vyšvihne späť na výslnie, ale v tejto chvíli je to jeden z tých menej významných hráčov.

Orava

„Naša“ lokálne značka, väčšina z nás prístroj o tejto značky zažila u starých rodičov. Faktom je, že konkurencia je v dnešnej dobe inde a malý lokálny výrobca nemôže súťažiť s globálnymi hráčmi. V jej ponuke nájdete veľa malých LCD obrazoviek s cenou od 100 do 200 eur. Vidím to podobne ako u Toshiby. Ako kulisa na chalupu alebo pri varení prečo nie, najmä keď máte veľa striktné rozpočet. Prípadne si dokážem predstaviť ako tv pre dôchodcov, ktorým už toľko nejde o to, ako obraz vyzerá, ale chcú mať doma veľký televízor. U Oravy môžete kúpiť 65 palcov veľa pod 800 eur a 75 palcov tesne nad 1 200 €. Že výsledný obraz bude veľa hlboko pod úrovňou konkurencie snáď ani netreba zmieňovať. Ak niekde vystavenú Oravu uvidíte, sami to ľahko spoznáte. Pravdou je, že každý tovar má svojho kupca a pre určitých ľudí môžu byť zaujímavé. Pre tých, ktorí hľadajú kvalitný obraz a moderné technológie je Orava krokom späť.

Sencor

Sencor vyrába hromadu spotrebičov do domácnosti a nutné priznať, že mnoho z nich je podarených. U televízorov sa to povedať nedá. Ponuka nie je nijako široká a ani cenovo nie sú extrémne zaujímavé. Keď k tomu pridám aj pomerne časté sťažnosti na poruchovosť, tak by som lovil vo vodách inej značky. V tomto prípade totiž naozaj platí, za málo peňazí málo muziky.

Vonkajšie (outdoor) televízie

Nejedná sa o úplne bežný požiadaviek, ale občas sa s ním stretnem a prišlo mi užitočné predstaviť túto oblasť aj prípadným ďalším záujemcom. To, že nie je dobrý nápad vziať klasickú televíziu a umiestniť ju vonku je asi jasné väčšine z nás. Hlavný dôvod je vlhkosť a nepriazeň počasia všeobecne. Keď vám na nový OLED bude dva dni pršať, tak môžete na ďalšie fungovanie rovno zabudnúť. Ďalší dôvod je vysoký okolitý jas (najmä počas leta) a často aj potreba väčších pozorovacích uhlov.

Môžete kúpiť aj „vodotesné puzdra“ na bežný televízor. V takom prípade je nutné dať si pozor na prehrievanie prístroja, najmä ak je vystavený priamemu slnku (za tejto situácie má displej problémy s prehrievaním aj sám o sebe). Platí to aj opačne, pri prevádzke v zime mráz prístroji takisto dobre neurobí.

Vonkajší televízory možno rozdeliť do troch typov:

• Odolné proti vode – nie sú odolné proti dažďu, ale prežijú menšie množstvo vody treba z vírivej vane
• Čiastočne použiteľné vonku – je odporúčané ich umiestniť von pod pergolu, alebo iné zastrešenie. Sú vhodné pre vonkajšie sledovanie filmu či prezentácie, ale často nezvládajú celoročnú prevádzku
• Dlhodobo použiteľné vonku – môžu byť vonku de facto celý rok

A dostávame sa k najdôležitejšej otázke a to kto ich vyrába a predáva. Výrobcov je niekoľko, patrí medzi ne napríklad Samsung, SunbriteTV, Sealoc, All Season, Furrion alebo MirageVision. S predajom je to horšie, minimálne u nás. V dnešnej dobe však nie je problém si taký prístroj objednať zo zahraničia, typicky cez veľké servery ako Amazon alebo Ebay. Treba uznať, že s týmto typom televízorov nemám žiadnu osobnú skúsenosť. Berte prosím preto moje rady ako inšpiráciu a základ pre ďalší prieskum.

Sunbrite

Je jeden z leadrov na tomto poli. Ponúka niekoľko rad, ktoré sa líšia tým či sú plne v tieni, či vystavené čiastočnému alebo úplnému slnku. Majú 4K rozlíšenie, priame podsvietenie. Z pohľadu parametrov nevyzerajú vôbec zle, však asi nedá očakávať, že by sa mohli rovnať špičkovým OLED či QLED televízorom. Výrobca garantuje prevádzkyschopnosť v teplotách – 30 až 50 ° C. To je pre naše zemepisné podmienky viac ako dostatočné.

Furrion

Výrobca pôvodom z Hong Kongu, ktorý sa zameriava na „vodeodolné“ televízory a soundbary. Nie sú určené pre dlhodobé vystavenie náročným podmienkam, ale jedná sa o zaujímavú voľbu na napríklad čiastočne zakrytú terasu.

Sealoc

V jeho ponuke sú skôr opäť prístroje určené pre „polovonkajšie“ prevádzku. Nie sú úplne vodotesné a nie je dobré ich vystavovať priamemu dažďu. Rozmedzie teplôt sa pohybuje od – 10 až 50 ° C.

Samsung

Od roku 2020, je k dostaniu vonkajšia televízor od najväčšieho výrobcu televízorov na svete. Samsung prináša model The Terrace. Ten zvládne mráz od -30 do horúčavy pri 50 ° C (v zimne si udržuje teplo a musí byť pripojený k zásuvke). Odolnosť televízora je označená ako IP55. To znamená čiastočne proti prachu a proti striekajúcej vode. Vyložené dážď teda zrejme dlhodobo neprežije, ale pod pergolou by mu vďaka veľkému jasu mohlo byť dobre. Bohužiaľ je v úvode dostupný len v Amerike, ale uvažuje sa o jeho rozšírenie aj do Európy.

Čo je to kalibrácia tv

Najprv by som chcel tento odsek uviesť. Za posledný mesiac sa mi v správach zišlo niekoľko otázok na to čo je to kalibrácia televízora. A preto som sa rozhodol pre spísanie toho vysvetlenie. Je asi dôležité dodať, že túto službu nijako neposkytujem a som skôr nadšeným amatérom. Tomu zodpovedá aj forma vysvetlenie technológie. Tá by mala čitateľom hľadajúcim vysvetlenie o čo sa jedná stačiť a vyhovovať, ale skúsenejším užívateľov asi veľa nových informácií neprinesie.

Kalibrácia obrazu je postup nastavenia displeja televízora tak, aby čo najviac zodpovedal nastavenie, ktoré sa používa vo filmových štúdiách. Vďaka tomu potom máte možnosť vidieť film v podobe, v ktorej ho tvorcovia zamýšľali. Pýtate sa aký je ten štandard do ktorého sa displej kalibrátor snaží dostať? Ide o tzv. Rec. 709. Určite vás napadá veľa otázok. Niektoré z nich sa ku ma už od čitateľov dostali a tu sú:

Je kalibrácia obrazu dôležitá?

Ako pre koho. Pre väčšinu divákov zrejme nie, ale ak z nejakého dôvodu chcete mať obraz čo najbližšie tomu čo tvorcovia zamýšľali, tak je kalibrácia tou správnou cestou.

Dáva zmysel kalibrovať lacnú televíziu?

Moc nie. Lacnejšie modely totiž často nemajú dostatočné zobrazovacie možnosti (hlavne rozsah farebného spektra), aby ich bolo možné dostať do požadovaného stavu.

Koľko kalibrácie stojí?

Čo som zisťoval ceny, tak sa pohybujú od 200 euro. Zdá sa vám to veľa? Kalibrátor potrebuje docela drahé vybavenie. Softvérové ​​i hardvérové. Okrem toho musí mať dostatok vedomostí a skúseností. Okrem toho vo väčšine prípadov na miesto kalibrácie dôjsť. Pri zvážení všetkých týchto faktorov už sa požadovaná cena nezdá nijako neprimeraná.

Ako dlho trvá?

Väčšinou sa zmestí do rozmedzí jednej až dvoch hodín.

Je potrebné robiť kalibráciu pre každý film?

To nie je nutné. Filmy sú obstarávané v štandarde Rec. 709 a ide teda o prispôsobení televízora čo najbližšie tomu štandardu.

Aké nastavenie displeja sa v rámci kalibrácie rieši?

Ide najmä o funkcie spracúvajúce obraz, nastavenie úrovne bielej a čiernej, nastavenie jasu, prispôsobenie odtieňov a saturácie jednotlivých farieb. Celkový počet upravovaných parametrov sa môže blížiť stovke (podľa typu tv a toho čo umožňuje nastaviť) a to už jednoducho nie je možné vyriešiť len ľudským okom.

Môžem použiť nastavenie obrazu z inej kalibrácie?

Môžete to skúsiť, ale výsledok nie je zaručený. Prečo? Televízory sú masová výroba. Jednotlivé komponenty do nich sú často dodávané z rôznych zdrojov. Ani výrobný proces nie je vždy úplne totožný a preto aj televízory jednej modelovej rady môžu medzi sebou líšiť. Pokojne sa aj môže stať, že väčšina jedného modelu je vyrobená s VA panelom, ale nejaká menšia dávka s IPS panelom. Dôvodov môže byť niekoľko, treba mal výrobca moc IPS panelov a potreboval sa ich zbaviť, alebo ich mal možnosť niekde lacno zakúpiť a ušetriť pri výrobe. Vždy je zaujímavé pozrieť sa na nastavenie niekoho iného a pokojne ho aj skúsiť. Ale nemožno ho brať ako zdroj absolútnej pravdy.

Prečo nie sú tv skalibrované už z výroby?

Odpoveď súvisí s predchádzajúcou otázkou. (Skoro) každá tv je trochu iná a dôkladná kalibrácia stojí čas. A čas sú peniaze. Ďalším faktorom je fakt, že veľa užívateľov ani netuší, že niečo ako kalibrácia existuje a aj keby to vedeli, tak za jej cenu o ňu nemajú záujem. Preto sa dá len občas stretnúť s profesionálne certifikovaným prístrojom, ale zvyčajne sa jedná o obrazovky v cene 2 000 euro a viac. Do nich možno čiastku za kalibráciu schovať a profi nastavenie obrazu využiť ako predajný argument. Tuším, že to nedávno urobil potrebné Panasonic u jedného z vrcholných OLED.

Často kladené otázky k televízorom

OLED alebo QLED alebo LED?

Technológia obrazu určuje zobrazovacie schopnosti panelu. V tejto chvíli proti stoja dve hlavné technológie LED / LCD a OLED. LED / LCD potom má vlastné varianty a rozšírenie podľa konkrétneho výrobcu. U Samsungu je to QLED, u LG NanoCell, u Sony Triluminos. Hlavnou výhodou OLED je, že dokáže „vypínať“ jednotlivé pixely. Vďaka tomu má absolútne najlepšie podanie čiernej farby. QLED je „len“ rozšírením klasického LCD. Aj tak však prináša (podobne ako alternatívy u LG alebo Sony) veľmi výrazné zlepšenie pokrytie farebného spektra a maximálneho jasu oproti konvenčným LCD. Výhodou oproti OLED je výrazne nižšia cena. Avšak OLED ponúka ešte o kúsok lepší obraz. Viac o týchto a ďalších zobrazovacích technológiách nájdete tu.

Aké rozlíšenie televízora chcieť?

V súčasnej dobe má väčšina predávaných televízorov 4K rozlíšenie. Čo je 4k televízia? Má rozlíšenie 3840 x 2160 pixelov. V tejto chvíli je to pre väčšinu kupujúcich tá najrozumnejšie voľba. Od roku 2019 sa na trh zvoľna dostávajú 8K televízory, ale sú zatiaľ drahé a aktuálne je nedáva moc zmysel kupovať. Prečo? Pozrite sa na tento článok. U starších či veľmi malých televízorov sa môžete stretnúť s fullHD či HD rozlíšením. Tomu druhému sa určite vyhnite. FullHD môže byť u menších modelov ešte dostatočné. Za zmienku ešte stojí 2K rozlíšenie, ktoré sa u televízorov nepresadilo a dnes už je v zabudnutia.

Ako správne vybrať veľkosť televízie?

Bohužiaľ neexistuje univerzálna odpoveď. Záleží na to com sledujete – klasické tv vysielanie, filmy vo vysokej kvalite, Netflix alebo dokonca čisté Blu-ray? Rozhodne platí, čím kvalitnejší je zdrojový obraz, tým väčšiu uhlopriečku znesie. Ďalším dôležitým faktorom je vaša vzdialenosť od tv. Ak nie ste obmedzení miestom v obývacej stene, je rozumnou voľbou pre väčšinu prípadov (i finančné) 55 palcov. Avšak ani 65 palcov sa nemusíte báť aj v menšom byte. Naopak naozaj veľké uhlopriečky (75 palcov a viac) už potrebujú trochu priestoru. Viac informácií je uvedené v tejto kapitole.

Aká je najlepšia televízia?

Opäť záleží na tom čo od nej očakávate. Iná voľba bude pre náročného filmového diváka, iná pre bežné použitie alebo pre hráčov. Svoju úlohu zohráva aj umiestnenie televízora a čas sledovania (deň, či noc). Keby som mal byť veľa stručný, tak Samsung je vládcom základného a stredného segmentu, OLED od LG zase poteší väčšinu náročnejších divákov a tí úplne najnáročnejší zrejme siahnu po OLED produkcii Sony či Panasonicu. Niekoľkokrát do roka aktualizovanú kapitolu, ktorá mapuje akú televíziu kúpiť v rôznych cenových kategóriách nájdete tu.

Čo je smart tv?

Smart tv (slovensky chytrá televízia), môže byť pripojená k internetu a vďaka tomu môžete sledovať videá na Youtube, pristupovať k archívom tv staníc, využívať streamovacích služieb (Twitch, Netflix, HBO Go …) alebo hrať hry. Dnes je prevažná väčšina predávaných televízorov „smart“. Viac info v tejto kapitole.

Aká je životnosť tv?

Keď berieme do úvahy priemernú dobu používania cca šesť hodín denne, tak sa bavíme o horizonte minimálne desať až pätnásť rokov. Pridajte k tomu to ako sa výroba televízorov zmenila za posledných päť rokov (najmä zväčšenie uhlopriečok a zníženie ceny) a je jasné, že prevažnej väčšine užívateľov tv zostarne skôr morálne než fakticky. Morálne zastaranie znamená, že prístroj je stále funkčný a prevádzkyschopný, len sú nové modely o toľko lepšie, že rovnako premýšľate o náhrade.

Aké sú najčastejšie poruchy u televízorov?

Niektoré sú špecifické pre určitú technológiu. Napríklad OLED je (rovnako ako kedysi plazmy) citlivý na statický obraz a teoreticky u neho môže dôjsť k vypáleniu obrazu. Všeobecne medzi najčastejšie závady patria: nedá zapnúť z pohotovostného režimu, tv sa sama vypína, fyzické poškodenie, tv nedá naladiť alebo sa rozlaďuje, chyby v obraze a problémy so zvukom. Pozor odporúčam dať najmä na malé deti. Aj malá hračka hodená proti obrazovke dokáže spôsobiť väčšiu škodu na paneli. A bohužiaľ cena nového panelu sa skoro rovná cene nového televízora.

Akú značku televízie?

Skoro polovica predaných televízorov má značku Samsung a nie je sa čomu diviť. Pre nenáročných užívateľov ponúka veľmi zaujímavú kombináciu nízke ceny a slušného výkonu. Napriek tomu majú svoje nedostatky, ktoré rozoberám tu. V závese sú LG televízory, ktoré má rovnako veľmi prívetivú cenovú politiku, len má u svojich LCD modelov odlišný typ panelu. V budúcnosti môžu s poradím veľmi zamiešať mladé značky ako Hisense alebo TCL, ktoré u nás príliš veľké zastúpenie nemajú, ale vo svete rastú rýchlo. Philips má veľmi zaujímavú technológiu podsvietenia Ambilight, ale pokrytie trhu nie je príliš veľké. Ďalej je tu Sony a Panasonic, ktoré často patria k tomu najlepšiemu čo môžete kúpiť pre náročných filmových fanúšikov. Najmä u lacnejších modelov z ponuky ale ponúka Samsung alebo LG podobné vlastnosti za menšie peniaze. Podrobne tému rozoberám tu.

Čo je HDR u tv?

Táto skratka znamená High Dynamic Range (slovensky vysoký dynamický rozsah). Dovoľuje mať v obrazu bohatšie farby a vďaka tomu aj vyšší kontrast. HDR má však niekoľko háčikov. Po prvé je to rôzne „kvalita spracovania“ u videa či filmu. Vytvoriť naozaj luxusný HDR film je drahé a rozhodne to nie je v tejto chvíli štandardom. V praxi môže aj „neHDR“ film vyzerať lepšie ako ten s podporou HDR. Samozrejme u veľkých hollywoodskych produkcií je HDR vo väčšine prípadov úplne úžasné. Ďalej pre plné využitie HDR potrebujete vážne kvalitný televízor. Nestačí certifikácia podpory HDR štandardov, ale najmä vysoké pokrytie farebného spektra, vysoký jas a kontrastný pomer. A to v tejto chvíli ponúka až televízory s cenou cez 1 000 €. Posledným úskalím je viac HDR štandardov, kedy nie všetky televízory podporujú všetky. Viac o problematike tu.

Aký operačný systém do tv?

Keď pominiem okrajových výrobcov, ako aj na trhu sú štyri hlavné operačné systémy. Tizen od Samsungu, WebOS od LG, My Home Screen z produkcie Panasonicu a Android TV u Sony, Philipsu a niekoľkých menších výrobcov. Častá otázka, s ktorou sa stretávam je: čo je android tv? Odpoveď je ako vidíte jednoduchá, je to smart televízor s operačným systémom Android, ktorý vychádza rovnomenného systému používaného u mobilných telefónov. Tento systém bol nejakú dobu kus pozadu za Tizen a WebOS, hlavne pokiaľ išlo o rýchlosť a stabilitu. Od roku 2019/2020 však Android tento rozdiel skoro zmazal a možno ho zaradiť na rovnakú úroveň. My Home Screen je trochu špecifický, ale možno si a neho tiež celkom rýchlo zvyknúť. Za mňa sú všetky použiteľné a pre mňa osobne nie sú tým hlavným na čo sa pri výbere novej tv čo najviac sústrediť.

Čo je to index kvality obrazu televízie?

Index kvality obrazu, alebo anglicky Picture Quality Index (môžete sa stretnúť so skratkou PQI) nie je žiadna oficiálna metrika, ale je to meradlo výrobcov, ktorí vďaka nej chcú zákazníkovi uľahčiť výber nového prístroja. Má však niekoľko háčikov. Každý výrobca si ju definuje inak a tým pádom medzi sebou nie sú porovnateľné. Po druhé nie sú nijako transparentné a hlavne sa vždy zvyšujú s vyšším radom televízorov. A v realite neznamená vždy vyšší rad lepší obraz. Preto odporúčam index kvality obrazu ignorovať a namiesto toho si radšej prečítať niekoľko recenzií z rôznych zdrojov.

Vie televízie bluetooth?

Nie všetky, ale nemalá časť túto možnosť komunikácie podporuje. Ide o ľahko zistiteľný údaj, na stránkach výrobcu. Ak chcete pri nového prístroja pripojiť svoje obľúbená bluetooth slúchadlá alebo klávesnicu, odporúčam radšej pred nákupom overiť, že tv podporu skutočne má. U bluetooth si môžete ešte všimnúť jej verzie – tá primárne určuje dosah, spotrebu elektrickej energie a rýchlosť pripojenia. Väčšina televízorov má verziu 5.0, ale aj staršie 4.0 je pre využitie u televízora úplne dostatočná.

Aký obraz nastaviť na tv?

Zase je nutné vziať do úvahy miestnosť v ktorej je tv umiestnená (počet okien, množstvo svetla atď ..) a ani panely pri jednotlivých televízorov z rovnakej modelovej rady od jedného výrobcu nie sú úplne totožné. Pár pravidiel však platí u všetkých výrobcov. Z obrazových režimov je zvyčajne najvhodnejší ten s názvom „kino“, prípadne anglicky „cinema“. Teplotu farieb nechajte v normále. Rovnako je dobré nepreháňať to s umelým postprocessem u zobrazenie pohybu (zvyčajne Motion Smoothing / Interpolation) a v neposlednom rade pri obrazu s dobrou zdrojovú kvalitou nechajte ostrosť u minimálnych hodnôt a vypnite prídavné funkcie typu super rozlíšenie, redukcia šumu alebo zlepšenie reality.

DVB-T2 vs DVB-T2 HEVC?

Aby bolo možné prijímať nový štandard vysielania DVB-T2 musí televízia alebo set-top-box podporovať aj štandard HEVC. Všetky televízory od známych značiek vyrobené v roku 2019 alebo 2020 ho podporujú a nemusíte sa pri nákupe báť. Dôležitá informácia je, že všetky prijímače DVB-T2 / HEVC sú spätne kompatibilné. To znamená, že aj keď v tejto chvíli ešte príjem signálu skrz DVB-T2 nie je, nemusí sa báť, že svoje obľúbené programy nenaladíte. Len pre zaujímavosť, ak budete mať staršie prijímač bez podpory HEVC, získate na novom vysielanie iba zvuk a nie obraz.

Akú hernú televíziu?

Akú televíziu pre Playstation alebo Xbox? V zásade pre ich výber platia rovnaké pravidlá ako pre „bežné“ televízory. Ďalej záleží ako veľmi ste citlivý na input lag. Ten značí čas, ktorý uplynie medzi akciou zo strany hráčov (stlačením tlačidla na ovládači) a jej prejavom na obrazovke. Všetky moderné televízory majú tzv. herný mód, ktorý obmedzí ďalšie funkcie a minimalizuje hodnoty input lagu. Mimo herný mód sú bežné hodnoty k 100 ms, v hernom móde je štandard medzi 10 – 20 ms. Pokiaľ máte bleskurýchle reakcie a hráte akčné hry, tak pre vás budú čo najmenšie hodnoty input lagu zásadné.

Potrebujem pre Playstation 5 alebo Xbox X HDMI 2.1?

Nie, však sa môže hodiť. Prečo taká nejasná odpoveď? Jedna z vecí, ktoré HDMI 2.1 prináša je väčšia prenosová rýchlosť, vďaka ktorej zvládne 120 fps pri 4K rozlíšení. V súčasnosti bežné HDMI 2.0b zvláda 60 fps pri 4K rozlíšení. S ohľadom na známy hardvér novej generácie konzol je skoro isté, že ťažko zvládnú (hlavne u AAA titulov) také snímkovej frekvencie. Avšak u graficky menej náročných hier to dozaista možné bude. A v takom prípade sa HDMI 2.1 môže hodiť.

IPS alebo VA panel?

Údaj, ktorým sa výrobcovia ani predajcovia príliš nechváli a pritom je pri výbere LCD obrazovky zásadný. Oba typy majú svoje pre a proti, takže záleží na tom čo je pre vás viac dôležité. Zjednodušene povedané má VA panel lepší kontrast a čiernu, zatiaľ čo IPS panel má vyšší jas a lepšie pozorovacie uhly. Viac túto problematiku rozoberáme tú.

Akú televíziu kúpiť?

Je dôležité si dať dohromady to čo od nového televízora očakávate. Budete sledovať klasické televízne vysielanie? Chcete súčasne jeden program sledovať a ďalšie nahrávať? Alebo prístroj využijete len ako obrazovku pre svoju hernú konzolu a občas si pustiť film skrze pripojený notebook? Len na základe takto popísaných požiadaviek dokážete vybrať tú správnu televíziu pre vás. Inšpiráciou môže byť aj typ, či druh vášho predošlého televízora – napr. ak ste doteraz mali plazmu, ťažko pre vás bude LCD rovnocennou náhradou a bude potrebné zvoliť OLED.

Daniel Pokorný

Vyštudoval som ekonómku na Masarykovej univerzite v Brne (Česko). Cez 7 rokov som pracoval ako nákupca pre eshopy s elektronikou a mám tak dlhoročný prehľad o tom, čo ide kúpiť a skvele sa vyznám v elektronike na českom a slovenskom trhu. Stál som pri zrode projekta Čovybrať a mám na starosti okrem iného oponentúru recenzií a návodov a robím recenzie – prevažne elektroniky.

Previous

Ako vybrať monitor

Ďalšie

Ako vybrať záhradný vysávač lístia

Súvisiace články

Hisense televízie – veľké porovnanie 2022

Philips televízie – veľké porovnanie 2021

Recenzia LG 55UP7500

TCL televízie – podrobné porovnanie na rok 2021