Recenzia Panasonic TX-55HZ980E (a HZ1000E / HZ1500E / HZ2000E)

Na trhu nájdete OLED televízory od niekoľkých značiek. Napriek tomu však majú spoločnú jednu vec. A tou je fakt, že dodávateľom pre všetky z nich je divízia LG, LG Display. Takže nech už kúpite OLED od Sony, LG alebo Panasonicu, vždy bude mať panel, od LG. Znamená to však, že sú jednotlivé OLED rovnaké? Nie celkom. Každý výrobca má svoju softvérovú výbavu – obrazový procesor, algoritmus pre spracovanie pohybu, atď .. Okrem toho sa však jeden výrobca pokúsil upraviť aj fyzické vlasnosti OLED panelu. A tým je práve Panasonic, ktorý to už niekoľko rokov robí u svojej vrcholnej rady Z2000. Tento rok teda Panasonic TX-55HZ2000E. Okrem nej sa pozrieme aj na ostatných OLED ponuky z Panasonicu, pretože toho majú veľa spoločného

Parametre

Panasonic OLED pre rok 2021

Rovnako ako vlani (GZ950, GZ1000, GZ1500 a GZ2000) ponúka Panasonic štyri OLED rady, tento rok je číselné označenie rovnaké, len písmeno „G“ nahradilo v názve „H“ (HZ950, HZ1000, HZ1500 a HZ2000). Čo sa nezmenilo je ponuka veľkostí. Aj tento rok je k dispozícii len 55 a 65 palcov. Na 48 či 77 palcov môžeme bohužiaľ zabudnúť.

A čím sa teda líšia? Od HZ1000E vyššie majú všetky nové a inovované vkladanie čiernych mezisnímků (BFI – Black Frame Insertion), vďaka čomu je potom obraz ostrejší. Systém dokáže pracovať s kratšími intervalmi pre vkladanie čiernych snímok. Ďalej v podaní zvuku (obligátne zvukový výkon) a lepším priestorovom zvuku u HZ1500 a HZ2000. S vyššími zvukovými schopnosťami pochopiteľne rastie aj hmotnosť a takisto má vrcholný model vyššiu spotrebu. Kvôli špeciálne upravenému panelu, ktorý je schopný vyššieho jasu než bežné OLED.

Ako vidíte, rozdielu nie je veľa a preto je väčšinová časť recenzie spoločná pre všetky modely.

Vzhľad

Panasonic je verný tradícii. Oproti minuloročnej generácii sú len minimálne rozdiely. A rovnako ako u väčšiny nových televízorov vlastne neprináša nič nové. Čierny dizajn, tenký rámik a nenápadný podstavec. Na rovinu to nie je príliš zaujímavé. Čo zaujímavé je, že konektory u HZ2000 sú kryté špeciálnym a u nižších radov sú „otvorené“. Poteší tri USB porty (jeden vo verzii 3.0) a konektor pre slúchadlá. Ani jedno už na trhu nie je samozrejmosťou. HDMI je vo verzii 2.1, ale pozor na to. V skutočnosti podporujú len eARC (Enhanced Audio Return Channel – umožní prenos vysoko kanálového zvuku v nekomprimované kvalite) a ALLM (Auto Low Latency Mode – prepne tv do herného režimu po pripojení herného zariadenia, napr. Playstationu 5).

Znamená to že nevie HFR – High Frame Rate, ktoré umožnia pri 4K rozlíšení 100/120 snímok za sekundu práve cez HDMI kábel. Nová generácia herných konzol takého výkonu stabilne nie je schopná, ale do budúcnosti je to drobné mínus. Ani (a čo je za mňa väčšia škoda) VRR – Variable Refresh Rate – variabilnú zobrazovaciu frekvenciu. Tá slúži pre plynulejší obraz pri hraní. Chápem, že Panasoniky nikdy neboli brané ako primárne herná televízia, od toho sú tu LG a Samsung. Ale predsa len to pre časť užívateľov môže byť brané ako mínus.

Kvalita obrazu

V úvode si dovolím ešte vrátiť sa k úpravám na OLED panelu, do ktorých sa Panasonic pustil pri modeli HZ2000. Ide o vylepšený pasívny kovový chladič, vďaka ktorému dochádza k rýchlejšiemu odvodu tepla a preto panel dosahuje vyšší maximálny jas než je u OLED bežné. HZ2000 dosahuje až 1 000 nitov. Na OLED skutočne úctyhodná hodnota. Ostatné verzie majú (na OLED štandardných) 650 nitov. Podľa očakávania máme k dispozícii (pre všetky varianty) plne 10 bitový obrazový panel s frekvenciou 100 Hz. Pokrytie farebného spektra je skutočne nekompromisné. U DCI-P3 je to 98% a u REC.2020 je to 74% (u všetkých verzií). Takisto farebná jednoliatosť je skoro dokonalá. Rohy obrazovky nemajú tmavší ani svetlejší nádych než jej zvyšok.

Noviniek pre tento rok nie je veľa. Tou prvou je (rovnako ako u ďalších značiek) zavedenie Filmmaker mode, teda filmársky režim. Ten je snahou zobraziť filmy tak, ako to bolo zamýšľané ich autormi. Je to vlastne reakcia na to, ako moderné televízory stále viac a viac upravujú obraz. Tu je to skôr o subjektívne preferencii, niekto preferuje obraz čo najviac zodpovedajú realite, iným zase vyhovuje umelo upravený obraz. Ďalšou novinkou je upravený senzor okolitého jasu, nazvaný „Intelligent Sensing“. Ten má výrazne lepšie fungovať pri HDR, kedy je výrazne vyšší dynamický rozsah. K tomu prídete Dolby Vision IQ, ktorý (podobne ako u LG) lepšie prispôsobuje obraz na základe metadát uvedených u Dolby Vision videa (a práve okolitému jasu) konkrétnemu nastavenia televízora. Ako asi z opisu noviniek tušíte, nejde o veci, ktoré by spôsobili zásadný rozdiel voči minuloročnému modelu. Ale postupný pokrok a zlepšenie to je. HDR obraz je veľmi detailný a (najmä v tmavej miestnosti) dychberúci. Na rozdiel od LCD tu z princípu OLED nenájdeme otravný blooming.

Ako obrazový procesor je u všetkých tohtoročných Panasonic OLED použitý Hollywood Cinema eXperience Profesional (niekedy označovaný skratkou HCX Pro). Ten funguje veľmi dobre a za mňa je spoločne s tým od Sony najlepším na trhu. Napríklad potlačenie šumu je takmer dokonalé. Rovnako ako bohaté a plné farby. Tento televízor je ako stvorený pre HDR a dovolí plne vyniknúť videu, ktoré má metadáta definované pre jednotlivé scény – teda HDR10 + a Dolby Vision. Okrem nich je tu pochopiteľne podpora aj pre HDR10 a HLG. Upscalling (prevod z nižšieho rozlíšenia do vyššieho) zvláda tento procesor tiež na výbornú. Tu je nutné priznať, že toto je niečo ako priemyselný štandard. Všetky veľké značky sú v tomto ohľade na podobnej úrovni.

Pohybová ostrosť je tiež skvelá. 100 Hz panel, podpora BFI (black frame insertion – prekladania obrazu čiernymi zábery pre plynulejší obraz) tento rok dostala vylepšenie – nazýva sa Smooth Motion Drive Pro – (nevkladá celé čierne snímky, ale čierna plocha vypĺňa vždy iba časť snímky) a prináša skutočné zlepšenie pohybových scén s minimálnou stratou jasu. Nájdeme ju od HZ1000 vyššie. HZ980 má ešte pôvodnú (minuloročnú) verziu BFI – Smooth Motion Drive. Tú môžete nastaviť v rámci štyroch krokov. Odporúčame používať ten najmenší z nich, vyššie stupne už majú stratu jasu citeľnejšie. Doba odozvy je z podstaty u OLED skoro instantná – 1 ms. Input lag je na úrovni 20 ms, ale ako som už spomínal toto nie je primárne televízie pre hráčov. Na druhú stranu treba uznať, že v hernom režime ponúka len veľmi málo osekaný obraz – konkurencia často v honbe za čo najmenším input lagom obetuje časť post procesu obrazu. Rozhodne sa jedná o jeden z tých najlepších televízorov pre sledovanie športu či akčných filmov.

Pozorovacie uhly sú u OLED panelov pomerne ultimátné. Je skoro jedno z akého uhla sa na obrazovku pozeráte, výsledný obraz stále vyzerá skvele. Taktiež zvládanie svetelných odleskov je veľmi dobré. A to platí pre všetky varianty tohtoročné ponuky.

Na záver sa ponúka otázka, aké sú rozdiely v obraze medzi jednotlivými verziami:

• Panasonic TX-55HZ980E – „horšie“ verzie BFI, teda nepatrne horšie pohybové scény ako zvyšok ponuky. V pomere ceny a výkonu najzaujímavejšie model z tohtoročnej OLED ponuky Panasonicu.
• Panasonic TX-55HZ1000E – obrazovo rovnaký ako vyšší model (HZ1500E)
• Panasonic TX-55HZ1500E – obrazovo rovnaký ako nižší model (HZ1000E), má však navyše výrazne lepší zvuk
• Panasonic TX-55HZ2000E – vrchol ponuky s o cca 200 nitov vyšším jasom ako ostatné OLED, avšak takisto veľmi vysokou cenou

Má teda zmysel priplácať za najvyšší model HZ2000 (či nižšie HZ1500 a HZ1000). Na rovinu – ak nie ste extrémne náročný divák či nemáte „neobmedzený rozpočet“, tak sú obrazové rozdiely pomerne malé. Napriek tomu vďaka nim patrí z pohľadu kvality obrazu HZ2000 na pomyselnej prvé miesto medzi všetkými súčasnými 4K televízory.

Systém

Nie je žiadnym tajomstvom, že si Panasonic vyvíja svoj operačný systém sám – My Home Screen 5.0. Keď v roku 2018 ustala spolupráca s firmou Mozilla na spoločnom projekte Firefox OS, Panasonic prevzal celý projekt pod svoje krídla a pokračuje (už pod novým menom) naďalej sám. V čom je na úrovni svojich hlavných konkurentov je rýchlosť a (to už je subjektívne) jednoduchosť používania. Čo funguje prekvapivo dobre je plynulosť a stabilita systému. V čom naopak jasne stráca je ponuka aplikácií. Pre niekoho to môže byť zásadné mínus, inému užívateľovi to môže byť jedno. Ale počítajte skôr s naozaj mainstream aplikáciami typu – Netflix, Youtube atď … Napríklad Spotify budete hľadať márne. na druhú stranu má niektoré unikátne riešenie, napriklad nižšie spomínaný TV Anywhere.

Oproti minuloročnej verzii došlo k zjednodušeniu užívateľského prostredia. Všetky dlaždice s aplikáciami či jednotlivými kanálmi sú teraz v jednom riadku. Novo niektoré z nich (napr. Netflix) vie rozbaliť druhý riadok, kde vidíte ďalšie ponuku (relácie) pre tento kanál. Rovnaký prístup už nejakú dobu využívajú aj ďalší výrobcovia – LG, Samsung, Sony. Evidentne je to smer, ku ktorému smerujú všetky značky. Pri jednotlivých dlaždíc môžete samozrejme meniť poradie, alebo je pridať alebo odstrániť. Čo mi u Panasonicu príde dlhodobo nie úplne ideálne vyriešené – menu nastavenia. To je naozaj komplexné a dosť zložité. Človek sa v nich ľahko stratí a bude trvať chvíľu, než si naň zvyknete.

Vstavaný video prehrávač vyzerá už mnoho rokov rovnako a keby som to mal povedať slušne, tak cenu za najlepší dizajn určite nevyhrá. To však nemení nič na funkčnosti. Súbory môžete zoradiť podľa abecedy alebo dátumu pridania, najmä u väčších zoznamov veľa uľahčuje orientáciu. Zo zvukových súborov zvláda bez problémov mp3, wma alebo flac. Väčšinu video súborov tiež prehrá. Komu by nepostačoval, tak môže skúsiť oveľa komplexnejšie aplikáciu zvanú Plex. Rovnako ako u LG a Samsungu, ani tu nenájdeme podporu zvuku vo formáte DTS. Posledným mohykánom, ktorý tento formát podporuje je Sony.

Pokiaľ ide o diaľkové ovládanie, tak HZ2000 má diaľkový ovládač s podsvietením, ostatné varianty majú „obyčajný“ diaľkový ovládač. Podsvietenie je úžasné najmä v noci (podobne ako napríklad klávesnica u notebooku), kedy jasne vidíte ktoré tlačidlo stláčate. Celkovo je ovládač skôr „klasického typu“, to znamená s veľkým množstvom tlačidiel.

Keď práve nemáte po ruke diaľkový ovládač, tak môžete prístroj ovládať pomocou šiestich fyzických tlačidiel, ktoré sú na jeho pravej strane. Alternatívou je aplikácia Panasonic TV Remote, prípadne neoficiálne aplikácie, ktoré sú však často plné reklamy. Fanúšikovia hlasového ovládania prídu skrátka. Panasonic tu drží tradičné metódy a do inovácií v tomto smere sa príliš nehrnie.

Súčasťou prístroja sú dvojité tunery pre príjem pozemného, ​​káblového aj satelitného televízneho signálu. To znamená, že môžete jeden program sledovať a iná nahrávať. Za zmienku stojí aj vysoká citlivosť tunera, ktorý si poradí aj so slabším signálom. OLED nepodporujú funkciu PiP (Picture in Picture – jeden program sledujete vo veľkom okne, druhý v menšom). Namiesto toho vie PaP (Picture and Picture – zobrazí dve rovnako veľké okná vedľa seba a vy si len vyberiete z ktorého chcete mať zvuk). Vďaka funkcii TV Anywhere môžete sledovať televízne programy aj na svojom ďalšom zariadení treba telefónu alebo notebooku. Televízor v tomto prípade funguje ako server, ktorý v rámci siete (či už lokálne alebo internetu) „odosiela“ program do vášho zariadenia. Televízor umožňuje aj nahrávanie na pripojený disk (až 6 TB) alebo usb flash disk. Nahratý záznam (opäť pomerne štandardne) neprehráte v televízore inej značky.

Zvuk

Ako je vidieť z úvodnej tabuľky a porovnanie jednotlivých modelov, práve zvuk je jedna z oblastí kde sa OLED od Panasonicu od seba líšia najviac. Keď vezmem obe základnej rady HZ980E a HZ1000E, tak ničím nevybočujú z radu luxusných televízorov ostatných značiek. Teda zvukový prejav ktorý bude stačiť bežným divákom, ale tí náročnejší budú určite preferovať externé riešenie v podobe kvalitného soundbara. Vrcholové varianty HZ1500E či dokonca HZ2000E. Tie totiž vie Dolby Atmos. Tzn. nielen ho prehrať v inom zariadení, ale samy majú reproduktory ktorého podporujú. Nemožno je samozrejme porovnať s plnohodnotnou Dolby Atmos sústavou, ale ilúziu priestorového zvuku vytvárajú a na integrované reproduktory to nie je vôbec zlý zvuk.

Na rozdiel od obrazu je u zvuku jasne viditeľný rozdiel medzi jednotlivými variantami. HZ2000 je na tom výrazne lepšie (nejde ani tak o priestorovosť, ako o celkovú silu a mohutnosť zvukového prejavu) ako HZ1500 a to zase ako jeho dvaja lacnejší súrodenci (u nich už nie sú Dolby Atmos reproduktory a teda nemôžu ponúknuť ani takú „priestorovosť“) . Pre tých čo majú kvalitné externé audio či soundbar je to samozrejme irelevantná informácia, snáď okrem toho že môžu bez obáv investovať do jedného z lacnejších modelov a užiť si dokonalý obraz. Nutné však uznať, že HZ1500 aj HZ2000 znejú lepšie než väčšina lacných soundbarov.

Konkurencia

LG CX

Je priamym konkurentom Panasonicu HZ980E. Aj cena je veľmi podobná. Aj LG má v ponuke vyššej modelovej rady, ktoré ponúka skôr estetické alebo zvukové vylepšenie. Nič tak ultimátneho ako HZ2000E LG v ponuke nemá. Čo hrá do kariet pre CX je podpora HDMI 2.1, ktorú Panasonic nemá. Pre hráčov to môže byť jasný impulz, pre ostatných užívateľov je to vyrovnaný súboj. Z pohľadu operačného systému ma to o niečo viac ťahá k LG, ale je pravdou že Panasonic má niekoľko veľmi zaujímavých vlastností – napr. možnosť zobrazovať televízne programy na vašom notebooku alebo tabletu.

Ako viete z recenzie, tak panely pre všetky OLED pochádza z produkcie LG. Preto ani nie sú zásadné rozdiely medzi jednotlivými značkami (až na špeciálne upravený HZ2000E). Preto sú hodnoty ako jas, pokrytie farebného spektra atď .. veľmi podobné. Kde sa láme chleba je použitý obrazový procesor a softvérové ​​úpravy obrazu. A tu je to dosť subjektívna záležitosť. Za ma má Panasonic o niečo reálnejšie poňatie, LG trochu viac „vylepšuje“. Svoje fanúšikov majú oba prístupy.

Sony A8

S obrazom je podobné ako u vyššie spomínaného LG CX. Len s tým rozdielom, že poňatie Sony aj Panasonicu sú si výrazne bližšie. Povedal by som že tu bude rozhodovať vaše preferencie k operačnému systému. Sony má AndroidTV, Panasonic má svoj My Home Screen. Cenovo sú si tiež veľmi blízke, tu je voľba naozaj veľmi tesná.

Philips OLED805

Podobne ako u Sony má aj Philips Android TV. Čo má Philips navyše je systém farebného podsvietenia Ambilight, ktoré dokresľuje atmosféru u sledovanie filmov. Pozor na to, že pre svoje ideálne fungovanie potrebuje trochu miesta. Teda nemať tv úplne nalepenú na stene. Je to vlastnosť, ktoré používateľa rozdeľuje. Časť ju miluje, pre časť je úplne zbytočná. Pokiaľ ide o obraz, tak Philips osobne staviam o kúsok nižšie ako Panasonic alebo Sony. Ale to neznamená, že to tak musí vnímať všetci. Veľa by som sa orientoval aj podľa aktuálnej ceny. Philips prichádza na trh neskôr ako iné značky a preto má často u rovnakého modelového roka vyššiu cenu.

Samsung Q90T

Aj keď sa jedná o vrcholnú radu medzi tohtoročnú Samsung 4K ponukou, tak OLED môže konkurovať len vyšším jasom. V ostatných ohľadoch ako je kontrast nebo pokrytie farebného spektra stráca. Samozrejme je to do veľkej miery dané aj tým, že sa jedná o dve odlišné technológie (QLED vs OLED). Ale pravdou je, že v minulých rokoch dokázal Samsung svojmi QLEDy OLEDy viac potrápiť. Tento rok sa bohužiaľ v top kvalite obrazu zameral na 8K televízory, ktorou sú cenovo stále ešte zbytočne vysoko.

Kedy dáva nákup Q90T je zmysel je situácia že potrebujete vyšší jas (pre sledovanie cez deň) alebo ste náruživí hráči. Q90T totiž podporuje HDMI 2.1 v plnej šírke, teda ponúka i možnosť vyššej snímkovej frekvencie pri konzolovom hraní.

Odporúčané nastavenie

Každá televízia (aj rovnaký model od zhodného výrobcu) je trochu iná, rovnako ako miestnosť, v ktorej budete tv sledovať. Preto berte toto nastavenie ako inšpiráciu, od ktorej sa môžete odpichnúť, nie ako pevnú dogmu.

• Mód zobrazenia -> THX Cinema
• Úroveň svietivosti: 55
• Kontrast: 90
• Jas: 5
• Farebná sýtosť: 50
• Tón farby: 0
• Ostrosť: 30
• Teplota farieb: normálne
• Živé farby: vypnuté
• Redukcia rozmazania: 3
• Vloženie čierneho snímke: vypnuté
• Nastavenie EKO -> Úsporný režim -> vypnuté

Podporované formáty

Pozrite sa na recenzie LG OLED televízorov.

Daniel Pokorný

Vyštudoval som ekonómku na Masarykovej univerzite v Brne (Česko). Cez 7 rokov som pracoval ako nákupca pre eshopy s elektronikou a mám tak dlhoročný prehľad o tom, čo ide kúpiť a skvele sa vyznám v elektronike na českom a slovenskom trhu. Stál som pri zrode projekta Čovybrať a mám na starosti okrem iného oponentúru recenzií a návodov a robím recenzie – prevažne elektroniky.

Previous

Recenzia Electrolux EES69310L

Ďalšie

Recenzia tyčového akumulátorového vysávača MIELE TRIFLEX HX1

Súvisiace články

Hisense televízie – veľké porovnanie 2022

Philips televízie – veľké porovnanie 2021

Recenzia LG 55UP7500

TCL televízie – podrobné porovnanie na rok 2021